Ahojte dievčatá,
dlhšie pozorujem túto stránku, no až dnes som sa odvážila zaregistrovať sa.
Moja otázka, alebo téma do diskusie, je pre mňa dosť intímna záležitosť, preto sa Vám prestavujem až teraz. Hoci o niečo dlhším "entré", ale verím, že ma neodsúdite všetky.
Vyrastala som v prostredí, v ktorom konvencie sú ako zákony Božie. Vždy to bolo o tom, čo sa má a čo sa nemá, čo je normálne a čo je nenormálne, čo je podľa akíchsi nepísaných pravidiel. Už od mala som bola ako čierna ovca rodiny, konala som jednoducho podľa svojích predstáv o živote, a to už aj keď som bola v ranej dospelosti. Pochopenia v rodine som nemala, hľadala som ho medzi kamarátmi. Pochopiteľné, najmä pre človeka v puberte, ktorý sa hľadá, hľadá životnú cestu, šťastie v živote... či nie?
Dnes mám pár rokov po vysokej škole, prácu, ktorá ma baví, vlastné bývanie, jednoducho žijem si takým normálnym, pohodovým životom. Mám ešte stále známych a kamarátov, ktorí sa radi idú zabaviť. Ale väčšina mojich najbližších priateľov a kamarátov, ktorých mám či už od základnej školy, vysokej, alebo z práce, sú vydaté/ženatí, s deťmi, navonok sa tváriaci, aké šťastie ich v živote postretlo. To, že o mnohých z nich viem, že to nevídané šťastie je len maska pred vonkajším svetom, si nechávam pre seba.
K meritu veci. Mám tesne pred 30tkou, som bez stáleho partnera, ale napriek tomu spokojná a vlastne... šťastná. Poznám niekoľko mužov, ktorí ma chemicky priťahujú, o ktorých si medzi kamoškami povieme "dobrý genetický materiál". To poznáte, nie?
Vždy som si myslela, že mať deti buď nikdy nebudem, lebo ich biologicky nestihnem, alebo ich budem mať veľmi neskoro. Dnes však je môj postoj trochu iný. Chcela by som mať dieťa. Túžim po ňom, ako veľmi, opisovať zrejme vám všetkým nemusím.
Túžim po dieťati, nie po partnerovi. Viem si predstaviť, že bude iba moje dieťa a ja.. že ho budem vychovávať od maličkého malička, že tam jednoducho ten muž nebude. Nechcem partnera, láskou som sklamaná, na základe viacerých životných skúseností... A preto vo mne ostala akási skepsa voči harmonickému vzťahu... to snáď ani neexistuje pre mňa.
Zažila niektorá z vás tento pocit? Túžba mať dieťa bez muža? Túžba mať niekoho, s kým sa budete bezvýhradne milovať, kto sa stane tak potrebný vo vašom živote, že bez neho váš život nemá význam, ale muž to nie je? Mať niekoho, kto vás síce na začiatku úplne "vycicia", ale kto vám je zároveň a hlavne neskôr tou najväčšou podporou v živote?
Vo svete, v ktorom som vyrastala, má všetko svoj postup. Konzervatívne prostredie sa nedotýka len mojej rodiny, ale vidím, že všeobecne. Mladé zaľúbené páry majú svadbu, rýchlo dieťa, lebo veď pre mladého človeka je to dôkaz dospelosti, osamostatnenia sa, života s veľkým "Ž"... po niekoľkých rokoch (mesiacoch??) milenky/milenci, ignorácia, únava, žiadna láska, žiadne vzrušenie, okrem detí žiadna radosť zo života. Je moja reflexia na takýto život naozaj zvrátená???
Asi Vám moje túžby budú pripadať bizarné, ale berte, prosím, ohľad na to, že kadžá sme iná, každá žijeme v tomto trpkom a zákernom svete inak. Život jednoducho prináša situácie, po ktorých ľudia prehodnotia svoj život, svoje priority.....
Ďakujem za každý úprimný príspevok.
@tova bla bla bla bla bla lepsie planovat zivot s dietatom bez otca ako sa zamilovat do nejakeho strateneho pripadu a potom chodit po sudoch lebo neplati vyzivne.
@alinika z praktickeho hladiska, vyrataj si to financne, ako to zvladnes kym budes na materskej, doma tri roky alebo do prace, kam pojde dieta, kto sa o neho postara ked bude chore a ty v robote, neskor do skoly, atd. ak sa ti to zda, ze to financne zvladnes, plus mas okolo seba rodinu/kamaratky co ti pomozu, chod do toho.
ALE
neupinaj sa na dieta ako na stred svojho sveta, zmysel zivota. pretoze pises o podpore v zivote a vyzname zivota, ale co ak tvoje dieta nebude splnat tvoje predstavy? co ak bude uplne ina povaha? co ak sa v osemnastke prestahuje do zahranicia a viac sa ti neozve? rataj aj s tym, ze to nie je babika na hranie a tulenie, ale clovek, ktory moze byt v buducnosti uplne iny ako ty a ty potom zostanes opat sama.
ja ta neodsudzujem ale
fakt to mozu byt len pocity vdaka tomu ze mas okolo 30 a uz nevies zit bez lasky tak si predstavujes ze to dieta ti vsetko vynahradi..mali sme v dome jednu pani co zila s dcerou neviem kolko ta dcera mala rokov 30-40cely zivot len s mamou mala vysku ale daka bola divna narusena (jasne sak zila s mamou naveky!)oni boli na sebe jak kliest aj von len spolu ale doma bola divocina buchot hadky a na chodbe ked si ich stretla tak take dve vyprane zdochlinky bez iskry zivota (PSYCHO)
dieta by nikdy nemalo byt nahrazkou partnera alebo ineho clena rodiny.
Pri detoch sa clovek nauci ako mysliet nesebecky...aspon ti co maju EQ
Kazde dieta chce mat alebo aspon poznat svojho otca ak chyba ma ranu na cely zivot...citi ze nieco chyba a potom z toho moze mat poznace svoje vlastne vztahy s partnermi alebo moze byt samotar...
Mozno by som rozmyslala ako ty keby som bola na tvojom mieste ale...ja som stretla lasku mojho zivota v 29 a vydala sa v 30ke teraz v 32ke som stastnou nahodou otehotnela a nemyslim si ze nas v buducnosti cakaju milenci a podvadzanie sa atd. Pokial jeden z nas nezacne robit nieco velmi zle tak spolu ostaneme do smrti,Neriad sa vztahmi znamych ktore poznas a zdaju sa ti ako pretvarka..ludia sa vseobecne snazia ukazat len to dobre...nedas si predca na FB profilovku kde vyzeras zle..atd..a to zle je sucast zivota nikto nema na ruziach ustlane mozno to nie je pretvarka ale naco prat spinave pradlo na verejnosti?ak by par bol skutocne nestastni tak spolu nebudu rozidu sa rozvedu v dnesnej dobe to je to najlahsie. Kamosky sa obcas stazuju to je normalne clovek si potrebuje obcas zapindat vyventilovat sa. Nikto nie je dokonali. Mat vztah je viac roboty ako byt sama ale stoji to za to..mas iba 3o rokov nie si v neobvyklej situacii poznam kopec ludi v tvojom veku co su smutni ze este stale nenasli lasku..este stale si nenasli lepsiu pracu alebo svoje byvanie. Ziju v podnajme chodia von sa zabavit ale uz ich to nebavy ako ked mali 25.. a ked budes slobodna mamicka najst si priatela je tazsie. Mozno ti len treba zmenit pristup k muzom k vztahom ..mas cas na prve dieta do 34rokov-od 35+je to rizikovejsie cize Este to stihas vsetko mat! Muza otca a potom to dietatko..nie je dobre si vsetko prezivat pretrpiet sama niekoho najdes co budes lubit len musis otvorit svoje srdce musis otvorit oci a poobzerat sa po vhodnom muzovi..oni existuju len ich treba vnimat..staci len chciet 🙂
či zvratena to neviem, ale je urcite egoisticka, lebo myslis na seba a na to co ty chces - to je realne vedome manie dietata s tym, ze ho pripravim o otca.
Otec pre dieta je totiz tak dolezity ako matka, su to rovnoceni rodicia ale ty v tomto pripade nevnimas potreby dietata, pricom zakladna potreba dietata je plnohodnotna rodina s matkou a otcom, ale svoje potreby, co ty chces naplnit vo svojom zivote. Matka nemoze nikdy dat dietatu to co mu da otec a naopak, tito ludia su nenahraditelni a vo vztahu k dietatu sa netreba pozerat na vlastne ambicie, ale na dobro dietata. Tvoj postoj je postoj zeny matky karierieristky, ktora ide cez vsetko a vsetkych, aby mohla pestovat svoju karieru, pricom jej nevadi, ze dieta pripravi o otca.
To ze ty nepotrebujes partnera je OK, ale zivot sa netoci a nebude sa tocit iba okolo teba. Pretoze dieta potrebuje aj otca, otca, ktory ho bude viest, vychovavat, davat mu muzsky princip vychovy a vedenia. Je to velmi dolezite pre jeho zdravy psychicky vyvoj.
A nechapem toto ako konvencie, ale lasku, lasku k dietatu, ktore je dar, nie pravo, nie hracka, nie pes..nie to, co ma naplnit nase ja... ale "to", ktoremu sa my rodicia (matka a otec) snazime dat vela dobrych veci a pripravit ho na kvalitny zivot, v ktorom bude vediet ako funguje rodina, ako funguje otec, ako funguje matka.
Ak sa chces tak velmi o niekoho/nieco starat, zozen si psika, macicku.
@alinika napriek tomu, ze sama mam velku rodinu, ti rozumiem. Aj tej tuzbe, aj tej skepse. Dnes tolko deti vyrasta v takych "poruchanych" komplikovanych vztahoch, ktore su vsetkym moznym, len nie rodinou a dokonca su poznacene takou tarchou nenavisti a zloby, ktoru voci sebe rodicia citia, ze to, co mas na mysli ty nie je v tomto kontexte ziadna katastrofa.
Mna tu asi ukamenuju, ale poviem ti uplne uprimne - ja by som to dieta na tvojom mieste mala. V dnesnej dobe vyrastat v harmonickej rodine, znamena nieco ako vozit sa v A-ckovom mercedese, studovat na Harvarde, obliekat sa u Dolce Gabana. Ty si sa do urciteho bodu o tu najvyssiu metu snazila, ale hold, biologia nepusti. Ak by sme trvali na Mercedosoch, Harvarde atd, budeme chodit pesi, budeme hloupi a nahi. Je blbe to povedat, ale doba je taka, ze ak by sa deti mali rodit len do uplnej, harmonickej a zabezpecenej rodiny, tak ludstvo vymrie. Zda sa, ze si silna, vnimava, inteligentna zena, pripravena na materstvo. Ze si chopna dat dietatu velmi, velmi vela z toho co potrebuje. Mam ale tri poznamky:
1. Tvoja veta: " Mať niekoho, kto vás síce na začiatku úplne "vycicia", ale kto vám je zároveň a hlavne neskôr tou najväčšou podporou v živote?" ... Ak toto v sebe neprehodnotis, tak to dieta nemaj. To je prave to, cim deti, ktore vyrastaju bez otca najviac trpia. Ze supluju rolu partnera. Normalne je, ze podporu cakas od partnera a ty ju poskytujes decku. Od dietata necakas podporu, ani partnerstvo, ale to, ze sa postavi na vlastne nohy, bude zit zmysluplny a uzitocny zivot, vytvori si funkcny, laskyplny vztah a podporu bude davat svojmu partnerovi a svojim detom. O teba sa hadam s uctou postara, ale to je tak vsetko, co mozes od dietata cakat. Inak mu nalozis na plecia nieco patologicke, co bude niest ako bremeno cely zivot a bude mu to branit v tom, aby "sa postavilo na vlastne nohy, zilo zmysluplny a uzitocny zivot, vytvorilo si funkcny, laskyplny vztah a podporu davalo svojmu partnerovi a svojim detom." Ak mas mat dieta, tak preto aby si naplnila svoju potrebu nieco tu po sebe zanechat, dat niekomu lasku, ktorej mas v sebe prebytok. Nic za to necakaj. A tak sa dostavame k bodu 2:
2. Nezanevri na muzov a lasku a podporu hladaj u nich, nie u dietata. Stale chodia po svete muzi, ktori za to stoja. Nemusis hladat nasilu otca, ale bud otvorena tomu co pride. Existuju muzi, ktori dokazu s laskou vychovavat dieta, ktore nie je biologicky ich. A pre dieta bude naozaj lepsie ak Ty budes mat niekoho, kto ti bude oporou. Oslobodi ho to.
3. Ci uz bod 2 vyjde, alebo nie, zaobstaraj dietatu muzsky vzor, inak sa ti syn bude "vzhlízet" aj k masiarovi v miestnych lahodkach a dcera v dospelosti zuzi svoje hladanie partnera na otcovske az dominantne typy a lahko moze skoncit u manipulatora a despotu. Neviem, ci mas brata, ako vychadzas s otcom, ale aj ak nie su tie vztahy idealne, tak sa posnaz, aby sa upravili a rob prve, posledne, aby si tvoje dieta s nejakym silnym muzom z rodiny vytvorilo velmi pevne puto. Je to istym sposobom tvoja povinnost.
A este poznamka na zaver. To ze vidis ze manzelstva tvojich priatelov nie su idealne a uplne harmonicke? No a co! Ani ty nechystas pre svoje dieta ten A-ckovi mercedes. Takmer v kazdom manzelstve je to ako na hojdacke, su dni pekne, plne lasky a porozumenia a su obdobia kriz, nedorozumeni a konfliktov. Manzelstvo nie je o tom, ze vzdy ide vsetko hladko a lahko a je tam dokonala zhoda. Je to o tom, ze sa postupne ucis tie konflikty riesit a krizy prekonavat. Ani rodicovstvo nie je vzdy krasne, laskyplne a aj v nom vztah prechadza krizami a konfliktami. Len nasa spolocnost nastastie (na rozdiel od manzelstva), neakceptuje postoj "radsej ta dam do decaku, akoby si mal vyrastat v takomto neharmonickom, konfliktnom vztahu". A aj pokusy "Najdem si lepsiu mamu!" zatial koncia vacsinou vybuchom smiechu rodicov, pripadne vecernymi predstavami dietata "Co by bolo keby..."
Vela stastia!
@alinika Partnerstvo nie je len o darcovstve spermii. Je to o kompromisoch, pomoci, ucte, laske, spolahnuti sa, odovzdani sa. Pre mna je to velmi dolezity "predkrok" pred dietatom. A to ja som teda rozhodne clovek, ktory sa neriadi konvenciami, naopak.
Teraz je kopec slobodnych mamin, nie je to nic nenormalne. Mas tuzbu po dietati, akurat si treba uvedomit, ze dieta nam nepatri. Ze ho mozme priviest na svet, milovat ho viac ako cokolvek, ze ho mozme naucit zit a uplne najdolezitejsie je nechat ho ist vlastnou cestou, ked pride cas. "Mať niekoho, kto vás síce na začiatku úplne "vycicia", ale kto vám je zároveň a hlavne neskôr tou najväčšou podporou v živote" Toto je velmi nebezpecna a najma trochu naivna predstava. Nebezpecna skor v tom, ze nic, co das dietatu nemozno brat ako obligaciu do buducna. Aby to nedopadlo tak, ze ti dieta bude suplovat tvoje citove nenaplnenie partnerskeho zivota.
Takze to je moj nazor. Myslim, ze si skor pripravena mat partnera, nie dieta.
Rozhodnutie je na tebe.
Vela zdaru.
@alinika poznala som ten pocit,kvoli zdravotnym problemom som stala pred otazkou : Mat dieta bez otca alebo neskor vobec nie? Takze +- viem ako ti je,ale teba zatial tlacia len biohodiny...rodit mozes aj o 5 rokov,aj o 10...takze este nie si na tom zle ;) ...no a k odpovedi...kym som neporodila prve dieta,nepochopila som,preco je to v prirode zariadene tak,ze treba 23chromozomov od otca a 23 od matky a ze aj po porode zena uplne sama nie je schopna postarat sa o babo (materialne,emocionalne atd...) - je tam otec,matkiny rodicia a pod... Ono...pochopis,ale nie je najtazsie bez muza zabezpecit starostlivost o babo,to sa da naozaj aj bez neho,pruser je,ze sa nemas s kym z dietata tesit....divas sa na spiaceho tvora s obrovskou laskou a hrdostou sama...na besiedke v skolke sedis sama...na den otcov alebo rodiny v skolke len smutne klopis zrak,lebo dieta tvojou vinou recituje basnicku o niekom,koho ty mas alebo ono nie...no a potom pridu otazky...mami,kto je tato a preco tu nie je? (a nebude to az v puberte...)... Mozno si myslis,ze prehanam vplyvom hormonov,ale nie...naozaj to takto je...a ty zufalo zacnes "chciet mat pri sebe muza" ale nenajdes tak rychlo a lahko,lebo to z teba bude srsat,ze potrebujes otca pre svoje dieta :/ ...no a netreba zabudat na to,ze tvoje "dobre geneticke materialy" budu vidiet,ze ta oplodnili a mozno nie hned a mozno nie oni sami,ale napr.ich maminy si budu narokovat na dieta a maju plne pravo....ak by aj nie,tak ich dieta vyhlada v puberte ak mu nebudes klamat.......... V skratke. Chapem ako ti je, ale nie, tesne pred 30kou by som nehladala darcu spermii, ale zmenila by som okruh priatelov, nasla by som si nove hobby, pretoze ak sa hybes v spolocnosti singles a rozvedenych, muza si nenajdes, musis zmenit prostredie ;) ....jo a netlac na pilu ;) ono to pride... Ked budes najmenej cakat... Mne sa to tiez podarilo 🙂
Ahoj @alinika, tebou nastolená téma ma veľmi zaujala. Dovolím si napísať sem niečo "k veci" zo svojho pohľadu.
Mám 28 rokov, som slobodná a dovolím si povedať, aj samostatná žena. Deti nemám. Svojich rodičov mám veľmi rada a hoci som už 10 rokov preč z domu, navštevujem ich pomerne často. Hoci ako dieťa som bola naslovovzatý "mamičkin miláčik", čím som staršia, tým silnejšie puto cítim medzi mnou a mojim otcom. Celý môj život bol tu, staral sa o mňa, živil ma, šatil ma, dával mi strechu nad hlavou, ale aj ma vychovával, podporoval, chránil a najmä - mal ma rád (+ milión ďalších vecí). Bol to prvý muž môjho života. Nikdy ho naplno nedocením, nikdy sa mu úplne neodvďačím, nikdy ho nebudem mať dosť rada natoľko, nakoľko by si zaslúžil za to čím pre mňa bol a čím pre mňa stále je. Nie je to dokonalý otec, ale pre mňa je ten najlepší.
Ďalšia z vecí, pre ktorú mimoriadne ľúbim svojho skvelého ocka je to, že mimoriadne ľúbi moju maminu. Miloval ju predtým, ako sme sa so sestrou narodili, stíhal to popri tom, ako ľúbil aj nás, ľúbi ju na pokračovanie, keď sme so sestrou odišli z domu a bývame i pracujeme vo vzdialených mestách. Keď sa teraz, v tomto veku dívam na svojich rodičov a vidím, ako sa majú radi, cítim veľkú radosť. A nádej, že napriek tomu, že som stále slobodná, ešte vždy môžem natrafiť na chlapa, s ktorým budem podobne šťastná, ako je moja mama s mojim otcom.
Verím, že deti potrebujú oboch rodičov. Nie každé bude mať to šťastie, že ich bude mať, nie každý rodič bude ten dobrý. Zatiaľ neexistuje overený spôsob, akým by sa dalo určiť, či by bolo konkrétnemu dieťaťu lepšie vo funkčnom vzťahu len s matkou alebo v menej funkčnej rodine s oboma rodičmi. Tu neexistuje žiadna univerzálna deliaca čiara, žiadna presná hranica. Ale ja osobne som vďačná, že mám otca a že moja mama má manžela.
na tvojm mieste by som pockala na spravneho partnera....to ze to teraz citis ze takeho nestretnes je mozno pocit na rok, dva a potom ani nevies ako na niekoho narazis....
ono je to pre vsetkych lepsie vychovavat dieta v rodine. chlap pomoze, psychicka podpora a tiez financne to chlap pomaha zabezpecovat...
ja osobne ked vidim mojho maleho s muzom ako sa hraju si neviem predstvit mu dat aj otca aj matku....otcovia su ini, inac sa detom venuju...myslim ze dieta potrebuje oboch. jasne niekedy sa neda, ked otec zomrie, prip sa rozvedu a nejavi zaujem, ale to su tie pripady ze sa proste neda, ja by som dobrovolne do toho nesla....
ukratis seba, dieta a v neposlednom rade aj ten 'geneticky material' ktory ti to dieta spravi....vacsina chlapov keby sa to po X rokov dozvedeli ze dakde chodi ich dieta myslim ze by ich to dost zobralo...
@alinika , trocha ťa chápem, hoci ten základ bol trocha iný. Ja som sa rozhodla túto situáciu riešiť tak, aby aj vlk bol sýty, aj koza celá... Vždy, naozaj od dieťaťa, som vedela, že raz si vezmem dieťa z domova a keď nastali u mňa podobné pocity, tak som uznala, že je ten správny čas. Áno, tiež mi prišlo egoistické si spraviť dieťa s otcom, ktorý o ňom nebude ani vedieť a tým ho o neho ukrátiť. Ale je veľa detí, ktoré tu už sú, ktoré ostali bez kohokoľvek a ktoré na tú svoju srdiečkovú mamu čakajú... áno vyrastajú moje deti bez otca, ale nech mi nik nevraví, že som ich o neho pripravila...ja som im dala navyše mamu, ktorú by nemali 😉
@alinika "Zažila niektorá z vás tento pocit?" ... moja zlata, ten pocit sa vola SEBECKOST a EGIOZMUS. A vsetky tie tvoje otazky typu "či nie?", "To poznáte, nie?" su len tvoja zufala snaha si tieto pocity sama pred sebou obhajit.
Ty si vzdy bola ta, co si robi "po svojom" a evidentne nemas zaujem tento postoj zmenit ani voci vlastnemu dietatu. Ty nevies mat rada a respektovat inych ludi, okrem seba (o tom svedci fakt, ze nepotrebujes partnera), a pocitam, ze takto sa budes spravat aj k pripadnemu buducemu vlastnemu dietatu. Ved uz teraz sa spravas, ako keby to bola vec, co sa da kupit v supermarkete a ty ju proste chces.
Uvedomujes si, ze dieta NIE JE VEC, a nie vzdy zdiela nazory svojich rodicov? Si ochotna akceptovat, ze tvoje dieta bude chciet zit inak, ako si si ty predstavovala? Si ochotna mu v tomto vyhoviet? Zodpovedaj si tie otazky, a budes mat odpoved aj na to, ci je dobry napad u teba vobec mat dieta (ci uz s partnerom, alebo bez).
Ahoj...nedá mi tu nereagovať, lebo Ťa aj chápem. Som samoživiteľkou. Som sama vychovávam dcéru a tiež nemám pocit, že by som potrebovala partnera. Skúsenosti som mala totiž svoj negatívne ako pozitívne...Ale... je tu to slovo ale... Napriek tomu, že si vystačíme samé...vidím a cítim, že dcéra potrebuje otca...Chcela by ho ale zároveň žiarli keď sa ku mne niečo čo je mužské priblíži 🙂 Myslím, že naozaj, ako tu píšu moje kolegyne, nii nadarmo je to zariadené tak, že dieťa sa nenarodí pokiaľ prito nie je ako žena tak i muž... A ak budeš samoživiteľkou ako som ja...ver tomu, že príde moment, kedy sa Ťa bude pýtať, prečo nemá tatina a kde je tatino a podobne..... Nevyhneš sa tomu, a ver mi odpovedať na tie otázky nie je príjemné ani jednoduché, lebo v tých detských očkách vidíš, že im to chýba....A vždy chýbať bude....Dieťa dospeje a potom bude tak či tak pátrať, kto je otcom, lebo každý človek má i matku i otca.... A môžu nastať pocity sebaobviňovania, prečo ma otec nechcel, prečo ma odmietol a pod.... Neponáhľaj sa...Nemáš ešte toľko veľa rokov....počkaj si.... a ak to má prísť...tak príde aj amorov šíp a budeš mať milujúceho partnera, výborného otca a krásne zdravé dieťa.... A potom si to budeš strážiť ako oko v hlave lebo v dnešnej dobe je to veľmi vzácne.... Držím palce 🙂
Tvoje túžby po dieťati sú normálne,ale to,že k tomu životu nechceš muža už nie je normálne,a to nemyslím na konvencie.Vychádza mi z toho jedno-ešte si nestretla toho pravého.Vyzeráš natoľko inteligentná,že za otca si nezvolíš nejakú jednonočnú známosť,o ktorej nič nebudeš vedieť,ale zvolíš si chlapa s IQ,kde si preťukneš minimálne zdrav.stav.....tak počkaj na takého,do ktorého sa aj zaľúbiš a len tak ho neodkopneš.A je tu ešte jedna vec-právo otca na dieťa....
Ahoj. Čítam tu diskusiu čo tu vzniká a nedalo mi nezareagovať. Môžem ti dať názor človeka, ktorý ti priblíži situáciu z iného uhlu -uhlu dieťaťa, ktoré nemá otca.
Keď som bola malička, otec zomrel. Spáchal samovrazdu a vykaslal sa tým na nás aj na mamu..... absolútne si ho nepamätám. Celý život ostala mama sama. Život bez otca bol ťažký pre mamu,no omnoho menej pre mňa. Možno to znie hnusne ale vôbec mi nemá čo chýbať, keďže som lásku otca nikdy nezažila. Vystačila mi mamina láska a zvyšku rodiny. Nehovorím že nebolo pár okamihlou v živote, ked ma napadlo že by nebolo zlé mať otca. Ale že by som bola nejaké ubožiatko utiahnute, smutné, lebo nie som z kompletnej rodiny? Toto isto nie 🙂 od malička som bola veselá kopa, obľúbená v kolektíve.
Vydala som sa, takže nie som ani psychicky deformovany jedinec,ktorý nevie ako vyzerá zdravý vzťah, lebo ho nemali rodičia. ..... ja ti radím jednu vec. Ak si myslís že máš v sebe dosť sily a hlavne lásky aj za otca aj za matku a si si naozaj istá tým, že budeš bojovať za svoje dieťa z celych síl, tak ho maj! 🙂 nebude to ľahké, to nie. Ale budeš svoje dieťa milovať a dáš mu vsetko,čo bude potrebovat.
okrem toho,nikde nie je napisene,že budeš do smrti sama. Ved koľko slobodných mamičiek si našlo partnera 🙂
Držím palce pri rozhodovaní 😉
Ahoj. pise sa tu, ako to vnima zena, ci potrebuje/nepotrebuje partnera. Ci bude/nebude chybat dietatu. Je smutne, ze nikto (ak som to prehliadla sorry, ale diskusiu som len preletela) tu nemysli na muza na ten "dobry geneticky material". Uvedomujes si, ze je to tiez ludska bytost, ktora nema byt degradovana na darcu spermii na naplnenie Tvojich osobnych tuzob? Chces sa s nim dohodnut dopredu, ze Ty chces len otehotniet, ze ho chces len pouzit? Alebo sa po otehotneni planujes vytratit z jeho zivota, bez toho, aby si mu nieco povedala a cokolvek od neho chcela? Alebo zacnes po otehotneni patrat na MK po moznostiach ako od neho este vytlct co najvyssie vyzivne a zamedzit mu styk s dietatom, aby patrilo iba Tebe? Lebo toto nie je rozhodovanie len o Tvojom vlastnom zivote a o zivote TVOJHO dietata, ale aj niekoho tretieho, komu tymto svojim planom mozes sakra negativne ovplyvnit zivot!
@alinika Ja ti poviem v skratke moj príbeh, ja som otehotnela neplánovane, ked som mala 22 rokov s partnerom, ktorý mi po oznámení tehu povedal, že on dieta nechce a poslal ma na potrat. Ja som si dieta nechala, vychovávala som ho sama, samozrejme mi občas bolo lúto, že nemá otca, ale inak som to zvládla celkom v pohode, moj otec sa mu venoval ako pomerne mladý dedko, takže syn bol spokojný. Ked mal 2 roky, našla som si partnera, ktorý mal 2 deti a s nimi sme utvorili rodinu. Moj syn vyrástol v kompletnej rodine ako hociktoré iné dieta a nemá žiadnu traumu, je to šikovný chalan. Teraz vyrastá tolko detí v nekompletných rozvedených rodinách, že to už nie je vobec nič nezvyčajné. Možno stretneš nejakého muža, ktorý bude milovat teba aj tvoje dietatko. Človek nikdy nevie. Moja teta urobila to, čo by si chcela ty, mala dieta bez muža plánovane. Jej dcéra je už dospelá, šikovná, má dobrú prácu, osamostatnila sa od mamy v pohode. Teta svoje rozhodnutie nikdy neolutovala.
Ahojte ešte raz,
ďakujem vám všetkým za príspevky. Podľa vašich reakcii najprv chcem uviesť na správnu mieru jednu vec. Nechystám sa lapnúť prvého, nechať sa hŕ-hŕ oplodniť a zatajiť pred ním dieťa.
Samozrejme, že stále dúfam a verím, že nájdem niekoho, s kým sa do seba zaľúbime, budeme šťastní. Klamala by som, ak by som tvrdila opak. Skôr je to taká moja úvaha o tom, že by sme s otcom dieťaťa spolu nežili. Nikdy by som pred otcom netajila, že má dieťa, rovnako by som sa nechcela dostať do situácie, keď sa ma dieťa spýta, kto je jeho ocko a ja nebudem vedieť, čo povedať.
Preto @maslenka47, hoci ďakujem ja komplexnú diagnózu mojej osobnosti (prepáč, nepoznáš ma, napísala si to veľmi odvážne), nerozmýšľam sebecky, nikdy som sebecká nebola. Neplánujem si sebecky zobrať "materiál" od muža a zmiznúť po jednej noci pred ním. Nie.
Zrejme som tiež nesprávne formulovala záležitosť o "dobrom genetickom materiále". Chcela som tým povedať, že poznám veľa mužov, ktorí sa mi páčia, ktorým sa páčim aj ja, ale nie som schopná nikdy vzťah posunúť za rovinu kamarátstva. To súvisí s mojím niekoľkonásobným sklamaním v láske, nie so zámerom spermie jedného z nich "použiť". Pre to tá úvaha o slobodnom materstve. Čo ak sa mi stane, že ostanem s niekým tehotná, ale k tomu mužovi nebudem inklinovať ako k stálemu partnerovi? Ešte raz opakujem, otcovstvo by som mu neuprela.
Ďakujem vám všetkým tým, ktoré ste mi vyjadrili podporu. Vážim si to, zároveň ste mi vštepili kúsok nádeje, že nech už môj životný príbeh bude akýkoľvek, zvládnem to.
@alinika mne sa taketo zmyslanie paci.. ale pred 30tkou by som to neriesila este, do 35ky casu habadej, este kludne mozes stretnut toho praveho a porodit mu trojcata a budete velka stastna kopka nervov a pokakanych plienok 😀 ale celkovo si myslim, ze nikto nema pravo ta sudit, nepaci sa mi akym smerom sa ubrala diskusia, len narychlo som preletela niektore prispevky, hlavne tie co obsahovali CAPS, to akoby clovek krical, no naco?
ja som mala na strednej kamosku, ktora zila len s maminou, jej mama ju mala asi v 38r, cca, vyrastala bez otca, asi ho poznala z rozpravania svojej mamy, nie osobne, velmi o tom nehovorila, resp ja viem par veci a nedavno som inej spoluziacke hovorila - Ved pamatas sa na XX, ona tiez vyrastala len s mamou a zije, na co sa na mna kamaratka pozrela ze vazne, nevedela som.. asi tolko.. to dieta nebude mat na cele vytetovane - moja mama je strasna egoistka, lebo ma chcela a miluje ma a vychovava ma sama a ja nepoznam otca..
kym som nemala syna, nevedela by som ta pochopit, teraz ta uz viem a radim (resp v buducnosti poradim) to vsetkym kamaratkam, presne toto, nad cim rozmyslas ty - nenechat si ujst pocit milovat a byt milovany svojim dietatom, aj ked bez chlapa po boku, pokial to zvladnes financne a mas podporu rodiny, kamaratov atd, vsetko sa da 🙂
ja ti drzim palce
@alinika ak mas pocit, ze prave takto budes stastna....tak preco nie....
ja len uvediem kusok z mojho praktickeho uvazovania....
ono vychovavat dieta nie je len mojkat si ho a milovat....je to aj o tom zabezpecit jemu aj sebe vsetko potrebne pre zivot.
hovoris ze si par r. po vyske a mas fajn pracu - na materskej budes par mesiacov s fajn prijmom - OK....co potom??? vies aka je vyska rodicovskeho prispevku? bude ti stacit na zabezpecenie co i len zakladnych potrieb? - NIE....okrem teda moznosti - slobodna mamicka bez otca s prijmom co nebude stacit ani na zaplatenie najomneho, nie to este na stravu, plienky ci ine veci .....mas dalsiu moznost....ist po par mes. do prace a dat male do jasliciek.
tu sa naskyta dalsia otazka - je tvoja praca natolko fexibilna, ze si prac. cas prisposobis otvaracim hodinam jasli a v pripade ze mala bude kazdy druhy tyzden chora mozes pracovat z domu?
ale tu sa potom vytraca cela ta pointa - vychutnavat si milovane dietatko.
pretoze bud budes musiet byt odkazana pocas rodicovskej na pomoc rodiny alebo blizkych
alebo budes nutena po par mesiacoch naplno frcat v praci, kedy budes malu vidiet asi tak par hodin po praci - co ju stihnes tak tak nakrmit ulozit, snad precitat rozpravku......no dobre,mozno v nedelu si najdete na seba cas.....ak nebude chora, resp. nebudes mat ine povinnosti.
to je jedna cast co mi pride dost neprakticka na tom - mat dieta bez otca
druhou nepraktickou castou je napr. to, co ak necakane ochories? nedajboze uraz......kto sa postara o malu? kto sa postara o teba?
tretie take antifeministicke......
je fajn ked ti ma kto vymenit pneumatiku, opravit pokazeny bojler, vlacit tazke nakupy, postrazit na 10 min. miminko ked chces ist konecne do sprchy.......
ak chces skutocne byt matkou co si chce materstvo a tie vzacne chvilky s dietatom vychutnavat je poterbne mysliet aj na to, ze aby si sa ty mohla venovat dietatu potrebujes pri sebe aj niekoho kto ti pomoze zabezpecit tie prakticke veci.
@alinika hm..rozmyslam,ci sa len nebojis niekoho si do toho svojho vnutra pustit...ci len nemas strach,ze ta niekto opusti,zrani...a cakas,ze dieta ta bude lubit a nikdy ta nezrani,neopusti...nahradi ti to,po com tuzis
lenze...vies...dieta je nam iba "zverene"...ono toto som nedokazala nikdy pochopit,ale teraz,ked uz dieta mam,chapem to-dietatu davas lasku,vychovu...moznosti...svoju ochranu...ale musis ho naucit aj samostatnosti...a prave tu je ten probem-dieta sa raz osamostatni...mozno pocas VS,mozno neskor...a neda sa na neho priputat,lebo zranis seba a zranit mozes svojou trosku sebeckou laskou aj jeho
mam dve kamaratky-jedna ma 36,druha 39
ta starsia je a vazdy bola kocka,ale tvdila,ze zenys a delia na tety a mamy a ona je teta..takze deti nechcela,stacil jej zaujem muzov-nie,nebola nejaka lahka zena 😀 ...skratka,stacilo jej mat kamaratov,partnerov....a nikdy sa nevydala...a myslim,ze ani nevyda...a moj nazor je,ze sa boji...boji sa stratit volnost...hm,co je smutne,lebo by bola super manzelka a matka
druha kamoska si vytycila ciel vydat sa za seberovneho...t.j.dve VS,odbor tiez presne vymedzeny...ona nai nedala sancu cloveku,kt.by VSnemal,resp.mal,ale nie odbor,kt.si vysnivala...a teda kocka je to dost velka...leeeenze nechapem preoc take poziadavky na muzov
kazdym mesiacom bez toho praveho je nestatsnejsia a nestastnejsia....bohuzial...prilezitosti v praci na zoznamenie malo,net skusat nechce...akekolvek zoznamenia odmieta...aaa..myslim,ze sa tiez boji...aj sama priznala,ze sa boji otvorit svoje vnutro niekomu,koho nepozna....radsej bude sama...a na druhej strane sa samoty boji
nie je lahke hladat a najst cloveka na par rokov zivota,nie este na cely....ale da sa to...nie kazde manzelstvo konci rozvodom,nie kazdy muz je zly,povrchny,frajerkar...nie kazde manzelstvo je rovnake po 15tich rokoch...aj v manzelstve reba pracovat na sebe,na vztahu
vies...z vlastnej skusenosti ti odporucam:hladaj...hladaj...hladaj.....a to,co skutocne hladas aj najdes...mozno hned zajtra...mozno o dva roky....aaaa mozno,keby si trosku otvorila oci a kaslala na kamosky(kt.su mozno tiez este slobodne,takze oni ti urcite nebudu hovorit,ze muzi su super,skor im bude lepsie cim dlhsie budes s nimi single)...je to tvoj zivot...a pokial si ho nechytis trosku do ruk,tazko uz budes o par rokov plakat
30tka nie je tragicka....a v takom veku mas uz asi dospelejsi pohlad na buducnost,aj na vyber partnera...a aj muzi su po 30tek vacsinou rozumnejsi...a vedia,co chcu-teda,mali by 😀
bude aj dietatko,bude aj partner...len trosku zabojuj
@alinika.... Sorry ale sprostejsi a egoistickejsi príspevok som tu ešte nikdy nečítala....vzdelaná žena ale si neskutočná tupana
@alinika naplánovať si môžeš hocičo, plány môžu kedykoľvek zlyhať... takže do čohokoľvek sa pustíš v živote, rátaj s tým, že sa to môže otočiť úplne iným smerom, o akom si ani nesnívala 😉
Pamätaj, že tvoje dieťa vôbec nemusí mať tvoju povahu a tvoje "nekonvenčné" myslenie mu môže vyslovene vadiť. Dieťa nebude vždy len malé milé bábätko alebo batoľa a raz v puberte ti môže vyčítať chýbajúceho otca, chýbajúceho súrodenca atď. Konštelácie v rodine sú nevyspytateľné a deti často nie sú vôbec kópie svojich rodičov, ako to poznáš aj sama na sebe 🙂 Mimochodom, s mojou mamou sme tak odlišné, akoby každá z iného sveta a veru neviem si predstaviť, že by som fungovala v detstve len s mamou - bola možno ako ty: nekonvenčná, individualistická, nespútaná a snažila sa pretvoriť nás na svoj obraz - to som neznášala a vyslovene mi to vadilo. Som šťastná, že môj otec bol vždy tá spriaznená duša a že bol v mojom živote a stále je 🙂
Ono sa stáva že dvaja ľudia sa rozídu, ale ísť do materstva už s týmto, že nechcem partnera, len dieťa, tu mi už niečo nesedí.
@alinika ten pocit som.zazila,ked som bola nastvana na byvaleho frajera. Aj babke som to povedala,lebo mi hudla,ze abybsom sa nerozchadzala,je lepsie mat najskor noveho priatela,no ja som jej vtedy povedala,ze ja uz nechcem ziadneho,ze radsej budem slobidna matka,ako mat nejakeho kretena po svojom boku.
Naozaj som take daco zvazovala... Ale mala som.aj ine alternativy, kebyze sa dieta nepodari.
No nakoniec mam partnera a dve deticky a je to tak lepsie. Byt s nimi sama som si uz parkrat vyskusala,ked bol chory a siel k rodicom na 2-3dni,aby to vylezal a teda,bol to velmi zvlastny pocit.
@alinika Neupries mu otcovstvo znamena co? Ze mu skomplikujes zivot a jeho pripadne buducej rodine, (lebo aj on si bude chciet raz zalozit normalnu rodinu), lebo bude mat moralne a financne zavazky voci TVOJMU dietatu do konca zivota a este aj po smrti? Bud si zaloz normalnu rodinu s normalnym partnerom a ak to nevyjde, tak budete mat zavazky voci spolocnemu dietatu obidvaja, kedze ste sa spolocne rozhodli aj mat dieta aj sa rozist. Ale nenic zivot tretej osobe vztahom na skusku, zabezpecenim si dietata a ak Ti ako partner nebudete vyhovovat, tak ho kopnut do zadku, ale "neupierat mu otcovstvo" k comu vsak patria nielen prava ale aj povinnosti. Ak o otca naozaj nestojis, tak si sprav dieta s niekym a potom zmizni z jeho zivota, lebo mu len ublizis.
na sexzoznamke nájdeš hromady ochotných jednorazových "darcov" 😉
@vlockasnehu 100% súhlas,toto je to,čo som sa snažila napísať i ja 🙂 ani pri najlepšom zladení a výbere otca dieťaťa ak spolu nezostanú žiť,nebude to tak oka ako by to mohlo byť...takže kým môže,nech čaká...
mysliela som karieristu v materstve, nie v praci. Ambiciozna mudra zena v praci, co sa jej dari, vzdelava sa a dobre zaraba nie je predssa ziadna karieristka.
Karieristka (ci v praci, ci v materstve) je zena, co ide bezohladne za svoje zaujmy, po chrtoch druhych, robi zakulisne tahy... hra na x stran a v materstve ju zas realne nezaujima to dieta, potreba otca pre neho...proste ona chce a chce a jej "ja" je silnejsie ako nejake dieta .... - toto su typicke karieristky v materstve..ony sa tam realizuju chorym sposobom....
Prečítaj si, čo potrebuješ vedieť o otehotnení.
Naše mamičky spísali skvelé rady, ako otehotnieť.
Dôležité je poznať aj príznaky tehotenstva.
Zisti, kedy má žena plodné dni.
Kedy a ako používať tehotenský test?
Zisti viac o tvojom tehotenstve týždeň po týždni alebo si prečítaj, ako prebiehajú jednotlivé mesiace tehotenstva.
Nepoznáš termín pôrodu? Vypočítaj si ho v tehotenskej kalkulačke.
Modrý koník ti prípadne napovie aj pri neplodnosti.
takze vzij sa do situacie dietata, ty mu vlastne pripravujes detstvo a zivot bez otca. su rozne situacie kde sa partneri rozidu, umrie alebo otec nema zaujem ale vopred ist s tym, ze dieta vychvoam bez otca - nie. Poznam zenu, dceru vychovala sama bez muza/partnera , dievca je na vyske, bez surodenca, je taka chudera, skromna, ma kamaratky ale ten otec jej chybal, nema ani jednu fotku v dome spolu rodicov a seba ako babatko, alebo ked bola starsia, mama si mohla a moze dovolit ju zabezpecit financne a a materialne max. ale peniaze nie su vsetko, ma kamaratky ktore maju oboch rodicova, ved chodi aj k nim atd. Podla mna je to sebecke, a v dnesnej dobe 30r. este len zacinaju mat rodinu a rodit aj v 40r. je bezne. Radsej maj 1-2 deti po 35ke. s partnerom/muzom a teraz si zaobstaraj psika.