Ako ste zistili, že chcete dieťa?

Bola som vo vzťahu 10 rokov, kde som vyslovene dieťa nechcela a to sme mali bývanie zabezpečené, dobré práce ale bývalý partner nebol spoľahlivý, keby podľahnem tlaku okolia, ľutovala by som, lebo by som sa starala o dve deti.
Takže dlhooo rokov som bola nastavená, že dieťa nie a potom som stretla môjho terajšieho čoskoro manžela a pri ňom som začala mať pocit, že toto je ten chlap, s ktorým chcem mať dieťa.
Vekovo to prišlo, keď som mala 28 🙂 dieťa zatiaľ ale nemáme

Nevedela.. Proste sa stalo, ale môžem s kľudným srdcom povedať, že nechať si ho bolo to najlepšie rozhodnutie v našom živote❤️ Toľko lásky som hádam nikdy necítila a za tých 14 rokov som si naozaj uvedomila, že ON bol to čo som v živote potrebovala. Ja, môj muž a náš syn. Dve osoby ktoré mi zmenili kompletne celý život (k lepšiemu samozrejme). A aj keď sme boli obaja mladý na dieťa (on 22r ja 20r), tak si myslím, že nič krajšie a lepšie sa nám prihodiť nemohlo!🙏 Takže niekedy nepotrebuješ cítiť túžbu po niečom, v tomto prípade po dieťatku. Ono to občas príde samé a ty až v tom momente zistíš, že je to niečo po čom si túžila celú tú dobu, no ani si o tom netušila.❤️

Mne meškala, ale vždy sme používali ochranu, no aj tak som šla kúpiť test. Ten som si spravila a bol negativny. A mna to sklamalo strasne 😀. Pricom som ten test robila so stresom, ze co teraz 😀😀. A ked som si uvedomila, ze som sklamana, ze je negat, tak som volala manzelovi (bol na sluzobke), ze mame asi problem, lebo som si uvedomila, ze uz chcem deti. Tak sa zacal smiat, ze sa tesi a na to cakal a hned sa do toho mozeme pustit 😀😀. Teraz som v 13.tt a uz len dufam, ze bude vsetko ok.

Ja som deti nikdy nechcela, ale po roku vo vztahu so svojim muzom som zmenila nazor. Proste ta tuzba zacala ako malinke prianie a postupne rastla.

Po pár rokoch vzťahu,lezime.a .hovorím že,urobme si bábätko on že dobre 🤣ale.az.zajtra lebo.som.unaveny🤦....prišlo to na mňa doslova,že v jeden moment....

No ja mám práveže pocit, že chcem dieťa, len si tým nie som na 100% istá, vždy ma odradia veci ako peniaze, čas atď.. manzel je na tom podobne, on skôr čaká na mňa, kedy sa na to bude ja cítiť na 100%. Len keď ja by som už aj chcela, len sú tam tie pochybnosti. Ale asi vždy budú takéto veci či?

Nikdy nie je dokonalý čas na to. Vždy môže nastať situácia, že sa budete mať horšie finančne, že sa vám pokazi vzťah, etc. Ale to sa môže stat už aj počas toho, čo to dieťa máte. Takže ako prvé by som sa zamerala na to, či si viem predstaviť muža, s ktorým žijem ako otca svojich detí. A ako druhe si určite spočítajte, či máte na to uživiť dieťa. Je prirodzené, že pokiaľ zarobíte taký priemerný plat, tak budete musieť trošku utiahnuť opasky, ale pokiaľ ste teraz na tom tak, že ledva niečo ušetríte, najprv by som sa zamerala na tie financie. A teda nikde nie je napísané, že musíš byť tri roky na RD toto je podľa mňa už fakt prežitok, ktorý si nemôže dovoliť každý pokiaľ chce nejak normálne žiť.

Najlepsi cas nikdy nebude. Vzdy sa moze cosi zrazu zvrtnut necakanym smerom, aj ked mas vsetko dopredu predpripravene (dom, financie,… a bum, su to trojcata 🙂 ).
A naopak, ked mas pocit, ze to v horsej chvili ani nemohlo prist, moze vsetko zrazu zacat vychadzat a povies, ze je to nakoniec super, ze sa to stalo prave teraz.

Takze do toho treba jednoducho ist. Uz dako bude.

Ja som si uvedomila, že chcem deti, keď mi zistili endometriózu a vie to skomplikovať cestu k dieťaťu. Avšak bolo to už vtedy, keď sme mali s mužom vlastne bývanie, celkom v pohode finančnú rezervu, skončenú výšku a tak. Ja som mala od dvadsiatky pocit, že chcem dieťa, ale kvôli zabezpečeniu stability som ho mala v 26.

Na mna taky silny pocit, ze vyslovene chcem, nikdy ani neprisiel. Ale zacala som o tom realne uvazovat, ked som sa ocitla pri chlapovi, s ktorym som si vedela predstavit cely zvysok zivota. On dieta chcel velmi, tak som sa na to dala.

Boli sme spolu 3 roky a neviem to opísať...už som chcela žiť inak, mať sa o koho starať už som mala pocit stereotypu práca, už ma nebavilo ani tráviť čas samej pre seba kozmetika, vylety
Potom sa mi nedarilo otehotnieť a ešte len vtedy som pocítila ten tlak, že chcem a čo, ked to nepôjde.Porodila som pred 30 tkou.Vsetky moje kamarátky rodili oveľa skôr a nikdy som si nevedela predstaviť aké to je, že si poviem už je čas chcem🙂

Myslím že na to fakt nieje dokonalý cas a všetci to majú úplne inak… ja som si celý život myslela že buď nebudem mať vibec deti alebo az niekedy po 30, že uvidime… bála som sa strašne porodu a celkovo som na deti nebola… az kým som nestretla môjho priateľa. Sú také tie real lásky kedy viete že je to ono!!!! A asi po 5 mesiacoch vzťahu aj spolužitia(hneď od začiatku) sme to počas sexu!😂 tak proste citila obaja že to chceme! A nevyšlo to síce vtedy ale odvtedy sme sa už vedome snažili a na ďalší mesiac to aj vyšlo ;))) a síce niesom taká typická mama ale podľa mňa o to lepšia😂 a milujem aj priateľa aj nášho syna 🙏❤️ podľa mňa netreba zbytočne cakat a cakat… akože chapes predsa čakáš na čo? 🤷🏻‍♀️ všetko môže byt aj pri tom bábätku čo budeš chciet 🙂

Áno presne ako píšeš. Aj mňa odrádzali peniaze. Až prišiel muž, ktorý povedal, že sa o mňa postará, že sa nemusím báť a tak aj je. Materskú a rodicak mi spravil najkrajším obdobím života lebo zhmotnil predo mňa všetko,po čom som túžila. Keby toto necítim a nevidím na chlapovi - že to zvládne a podeli sa so všetkým- tak si s ním dieťa nikdy neurobím

Ja som najprv bola taká, ze deti určite nie.. nevedela som si to predstaviť, až kým som nestretla môjho priateľa. Postupom času som zisťovala ze to je ten pravý človek pre život (zodpovedný, dá sa na neho spoľahnúť a takto by som tu písala do rána) , začali sme spolu žiť a samozrejme prišla časom aj téma deti. Ja som bola ale tá ktorá to stále odkladala ! 😹 práveže moj priateľ bol taký , že on by už aj chcel, ale že nebude na mna tlačiť pokiaľ nebudem 100% rozhodnutá. Až kým nám neoznámila tehotenstvo jedna blízka osoba. Vtedy čo si vo mne akoby puklo, pocítila som taký zvláštny pocit..a bolo to tu ..už by som to prijala kľudne aj ja so všetkým čo to obnáša. A prišla veľká túžba po potomkovi.
Ale už je tomu pomaly rok čo sme sa rozhodli obaja pre spoločného potomka a ešte sme sa nedočkali 😐

Ja som o deťoch nikdy nerozmýšľala a nikdy som nemala priamo vzťah k deťom ako väčšina žien ešte aj môj manžel to videl a myslím si, že akceptoval fakt, že sa necítim na deti ale určite dúfal že sa to zmení a jedného dňa sme boli na návšteve u známej ktorá práve prišla z pôrodnice a dala mi bábätko asi aj hodinu na ruky 😀 a mňa neskutočne oblial pot a pocit zodpovednosti a proste som cítila tie endorfíny a niečo sa vo mne extrémne zmenilo a od vtedy proste chcem hneď a teraz !!! 😍 chcem cítiť tú lásku, tú vôňu to svoje mať v rukách a tvoriť rodinu. Prišli sme do auta a muž na mňa že no čo láska kedy si aj my spravíme takéto malinké 😂

S mužom sme vedeli, že dieťa raz chceme, dohodli sme sa, že to bude vtedy, keď si vyplatíme byt a nebudeme mať žiadne úvery atď.. snažili sme sa to stihnúť do mojej 30tky..podarilo sa 🙂 ale nejaký vnútorný pocit, materinský, alebo čo, to som nepociťovala...