Psychologička pre prváčku, ktorá nechce chodiť do školy

vobec nemusí byť problém v tvojej dcérke, nemôžeš vedieť čo v tej škole prežíva...netreba hned všetko riešiť psychiatrom ktorý predpisuje len nezmyselné tabletky, ktoré by som do 6ročného dieťaťa v žiadnom prípade nepchala ... skús sa porozprávať aj s učiteľkou , či nemá nejaké konflikty. ale ako hovorí pribinak neuviedla si nič konkrétne čo uvádza tvoja dcérka ako dôvod....

Áno...viem že som toho neuviedla veľa...lebo je toho dosť...moja dcérka má ten problém že mojou chybou je na mňa veľmi naviazana...okrem toho že sa bojí chodiť do školy je problém aj S lekárkou ani tam ju nedostanem neviem prečo sa tak boji...neviem o tom žeby zažila nejaký šok...som zlá matka ak sa svojmu dieťaťu chcem venovať naplno???

@bibu10 ja si nemyslím že si zlá matka, lebo sa chceš malej venovať naplno, ale musíš si uvedomiť že bude strašne rozmaznaná, môže sa stať dokonca že ju ani iné deti nebudú mať radi, lebo bude mať také správanie aj v spoločnosti že ona vždy všetko dostala, a keď to tak nebude,, tak aj v staršom veku môže praktizovať hysterické záchvaty a trieskanie o zem, lebo bude zvyknutá že bola maminke ťuťulimuťuli a na čo si pomyslela, to mala. či už pozornosť alebo materiálne veci. a môže sa jej to vypomstiť aj v živote ..takže samozrejme venovať sa, dopriať dieťaťu ked si zaslúži .. ale všetkého veľa škodí.... nie som síce ešte matka až o pár dní 🙂 🙂 🙂 ... takže si môže väčšina povedať že čo tak o tom môžem vedieť... možno nič. ale to je len môj názor... pretože mňa tiež tak vychovávali rodičia že som mala naozaj "vlezené do zadku" .. a dnes mám 18 rokov, a už si uvedomujem že prečo ma nikdy nikto nemal rád, a bolo to mojim správaním, ktoré bolo zapríčinené výchovou mojich rodičov (ináč najlepších na svete) ... ale som rada že si to už uvedomujem a že dokonca aj pre mňa ako 18ročného dospelého človeka je niekedy ťažké regulovať svoje správanie ešte stále je tam istý zvyk že som mala všetko, ale už viem že to tak v živote nefunguje....

@bibu10 ako sa jej venujes?.....ake mate od rana spolocne cinnosti?......do vecera....

A ako to bolo so školskou zrelosťou u nej? Ako prebehol samotný zápis v škole? Mala aj odklad povinnej školskej dochádzky? To sú asi také základné otázky, avšak ,ak ozaj nie je problém aj niekde inde, napr. v škole, v kolektíve, spolupracuješ s učiteľkou? Ja ťa nespovedám, len Ti približujem možno otázky, na ktoré si mohla sama sebe odpovedať.( pracujem v CPPPaP.

@bibu10 ahoj, ja som chcela napísať do fóra už minule, ale keďže si nenapísala viac, tak som sa nevyjadrila.....v prvom rade si myslím, žeby si mala zájsť za viacerými psychológmi, ktorí posúdia stav tvojej dcérky...ďalej to, že pôjdeš s ňou k psychiatrovi neznamená, že bude hneď brať lieky, ale dávala by som si na to pozor, lebo oni radi predpisujú lieky ešte predtým než sa psychická choroba vôbec potvrdí...určite nie si zlá matka, ale nadmerná naviazanosť na matku v detstve, prehnaný strach a ťažké odpútanie od matky môžu byť prejavy psychickej poruchy, ktorá sa môže dostaviť v dospelosti /resp. v puberte/ ..preto by bolo lepšie ak by ju prehliadol aj ten psychiater, radšej to rieš ako to máš zanedbať a má sa z toho vykľuť vážnejší problém...možno má "len" nejaký problém v škole, že nezvláda učivo alebo nemá kamarátov, je introvertná, šikanovanie...tá psychologička ťa tam neposlala asi len tak, keby to vedela vyriešiť, ale určite by som zašla aj za ďalšími psychológmi, či súhlasia s jej názorom

@lufusa zápis prebehol na moje prekvapenie veľmi dobre aj keď mala do školy nepôjde pokiaľ nepôjdem mojej s sestry syn(chodia spolu do triedy) tam je ten problém že ona sa veľmi viaže boji sa byť niekde sama aj keď to V škole pozná pani učiteľka je K nej veľmi dobrá sama ísť nechce aj ráno musíme čakať pred školou na moju sestru s malým lebo inak ju do školy nedostanem...☹

@agnese presne aj ja som si povedala že radšej skúsim viac psychológov a ak budú mať rovnaký názor tak pôjdem S malou na tú psychiatriu len toto mu nešte do hlavy že ona Z jedného sedenia prišla k tomu že mala ma ísť ku psychiatricke.

Skús teda ešte nejakú inú psychologičku, nech si si istejšia, jasné, že každá z nás chce pre dieťa to najlepšie, ale z tvojich odpovedí mi vyplýva, že je dcérka asi emocionálne a sociálne nezrelá, vieš, pri zápise si s dieťaťom, teda u nás to tak funguje, že prí zápise som bola aj ja s našim synčekom, tak ona tam vtedy cítila, podporu, oporu v tebe, jasné, že jej to teraz chýba, keďže realita v škole je už úplne iná. Psychiatra sa neboj, ale myslím, že to ani potrebné zatiaľ nebude, podľa mňa to zvládnete s dobrou psychologičkou Držím Vám palce

@lufusa Ďakujem ti za podporu konečne som sa trosku potešila ja som už sama psychicky na dne pre každú hlúposť plačem lebo nič iné si denno denne neprajem len aby začala pekne chodiť do školy S učením nemáme žiaden problém len tá dochádzka...okrem toho že bez bratranca nepôjde do školy je tu ešte jedna vec V novembri to začalo mali informatiku ktorú zastupovali iná učiteľka A kričala na deti V triede A moja mala sa tak zľakla že od vtedy mi na informatiku chodiť nechce proste ju tam neviem dostať S jej triedou sme už všetko možné skúšali ale nič nepomáha....:'(

No, to je to, čo som Ti písala, v učení je bez problémov, len je asi citlivejšia, vieš, niektoré deti, sú akoby "odolnejšie" voči kriku, či práve takýmto situáciám, ktoré v školskom kolektíve bežne vznikajú, treba ju fakt skúsiť len dáko motivovať, len vysvetľovať, situáciu " zľahčiť", napr. že aj pani učiteľke bolo vtedy možno práve zle, možno ju niečo bolelo, možno sa zle vyspala, tak kričala na detičky, ale určite to tak nemyslela, alebo niečo podobné, viem, že je to ťažké, ale ty sa snaž zachovať vždy ako chápavá strana, vypočuť si ju, nemáš prečo plakať, len sa neboj, určite to spolu zvládnete, naozaj. Pápa

@lufusa mi sme už skúsili všetko možné...už sme ju aj preradili do inej skupiny informatiky A inak nechce ísť...učiteľka povedala že už má asi blok...ak vie že nemajú alebo im odpadne informatika tak ide V pohode do školy...

Chodila do MS? Tam to ako zvládala? Ona zrejme aj cíti tvoju nervozitu a potom je nervózna aj ona :(

@bibu10 ja som prežila podobné niečo, ako opisuješ ☹ nám sa podarilo hneď na prvý šup natrafiť na psychologičku, ktorá nám naozaj pomohla. Nehovorím, že problém zmizol ako mávnutím čarovného prútika, ale značne sa zlepšil a časom ako malá rastie je to stále lepšie a lepšie. My sme chodili na "sedenia" aj na liečenie pomocou BIO FEADBACK-u. V Košiciach to robí Dr. Linghardtová. Dcéra už teraz ide do 5 ročníka, ale ešte vždy dosť často spomína "tetu Gabiku". Nám naozaj veľmi, veľmi pomohla !!! Naozaj ťa chápem, lebo sama som to prežila. Obviňovala som sa, skúšala som to s ňou všelijak a nakoniec sme obrátili na správneho človeka ...