Pocit pri kúpe bytu

mala som.. bolo leto, stala som tam na balkone v total hnusnom byte v povodnom stave.. dole park, zapadalo slnko a vsade lietali lastovicky.. reku ty budes moj, ja si ta uz dako vytuningujem 😍😁

My sme nedavno kupili dom. Maly utulny domcurik. Ked sme tam prisli hned sme si ho zamilovali. Je to proste nas domov

Áno, ja by som povedala, že pri byte som mala ten pocit, že je to ten pravý viac, ako keď som vyberala svadobné šaty 😀😀 my sme sledovali byty snáď 2 roky a stále sa nám na nich niečo nepáčilo..až napokon prišiel jeden a všetko bolo jasné

Tiež som nemala pri kúpe pocit 100%, po nastahovani som preplakala hodiny že toto nikdy nebude moj domov 😂 a teraz si neviem predstavit žiadny iný 🧡 spravíte si ho tak ako chcete, nikdy podľa mna nekúpiš byt na 100 % tvojich predstáv, tie si už budete musieť zhmotnit sami 🙂 proste to potrebuje pocítiť ten vás styl a dotyk, potom to bude pravý domov 🙂

Pri kúpe to bola u mňa 90 %, teraz po roku, dvoch je to 100 %. Časom si to uvedomíš. Ono nikde nebude všetko na 100 %, je dôležité poznať ponuky bytov v okolí, kde hľadáte. Niekedy si ľudia vysnivaju, že taká dispozícii, balkón, lodžia, orientovanie bytu, lokalita ale reálne tam taky byt, nikdy nebol a dane preferencie si pospajali. Čiže dôležité je, aby tie vaše najväčšie preferencie boli benefitmi.

Áno, pre 30 rokmi sme stáli pred nevzhľadným sivým vysokým barakom na dedine. Vtedy som si povedala - z jednej opachy/ohavy (paneláku) odchádzame a do druhej by sme mali ísť?! Ale keď sme vošli dnu, do uzavretej záhrady, vysokých izieb... mala som pocit, že ma ten dom rád vidí, víta ma. Asi po 2 mesiacoch intenzívnej prerábky som prišla na to, prečo. Bola to kombinácia takej dediny ako u starkej, kam som chodila na prázdniny, domu, stavebne podobného škole/pôvodne kaštieľu, ktorý bol u nej v susedstve a lesov okolo, v akých som kedysi vyrastala. Takže u mňa fungovalo podvedomie, vrátila som sa akoby do detstva.

ano, ako sme vosli do bytu, to bolo na 1000%, ihned sme vedeli, ze tam patrime a sme naozaj spokojni

my obiehame byty uz viac ako rok.... na manzela zatial nedychol ziadny. reso jeden ale vtedy nam este nevychadzalo hypo a na mna dychli este 2 ale.tie nedychli nanho. takze ano e,istuje taky ze x factor. a boh vie mozno keby sme zobrali ten co sa mu pacil tak nemuselo by sa nam tam epsie zit ako tu kde zijeme

Mala som urcite dobry pocit, byt sa mi pacil. Ale pri konecnom rozhodnuti medti dvomi bytmi som sa riadil hlavne racionalne. Vyhovovala mi poloha bytu, orientacia na svet. strany, dispozicne mi vyhoval, presvetleny, teply, vchod s malo bytmi, tehla nie panel. Na ostatnych mi vzdy nieco vadilo alebo sa nepacilo.

my sme si kupovali byt len na papieri, novostavbu. a poty ma oblievaju dodneska pri myslienke ako podpisujrme tu hypo na imaginarny byt 😂

My sme boli na obhliadke podvecer, zapadalo slnko a oranzove svetlo zalialo cely kopec s lesom, co sme videli z okna. Nie je to tak kazdy den, ale byvaju tu nadherne vychody aj zapady slnka, akoby hori cele nebo. Casto aj dúhy. Mame krasne okolie. Kvoli tomuto ocareniu svetlom sme si ten byt okamzite kupili, ani sme sa poriadne nepovypytovali, na vseliake veci 🙂 Byvame tu uz skoro 20 rokov, minule som rozmyslala, ze nemam uplne taky ten pocit domova, aky som mavala doma ako decko. A je to asi preto, ze toto je dost veterne miesto a ked fuka vietor, tak cez stupacky to vsetko ide a duje popod dvere... tak to na tom nasom byte nemam rada 🙂 Moj muz to ma naopak rad, vzdy mi povie, ze by chcel zit na utese a too je taky vietor ako na utese 🙂

My sme kupovali dom, co je este horsie 😂 ked konecne po pol roku sme sa s nejakym uspokojili, zlozili zalohu aj tak som citila ze to nie je ono, muz ma vytiahol na obhliadku este jedneho hundrala som ze naco se mame zlozenu zalohu za iny a plus som bola 5 dni po operacii, ale tak reku nenecham ho ist sameho-este ten vecer sme volali realitakovi ze ho berieme a vykaslali sme sa na zalohu pri tom predoslom. Proste som sa zamilovala aj ked sme ho museli komplet prerabat co ja som od zaciatku nechcela. A nelutujem, milujem to tu, cely dom, lokalitu, prosto je to domov😍 aspon raz do tyzdna si poviem aka som tu stastna a aka som tu rada…cize u nas pocit vyhral nad rozumom.

Pri prvom to bol ten wow pocit. Otvorili sa dvere a... tento chcem 😄 Pri druhom to bola kupa cisto z rozumu. Treti muz videl raz hodinu pred podpisom zmluvy a citim sa tu najlepsie. Ale zase lokalitu a dispoziciu sme dokonale poznali. O susedoch ti aj tak pravdu nik nepovie.
Riad sa rozumom, domov si uz vytvoris potom sama 🙂

Ako píše @denden77
S kamoškou sme mali ísť na obed, ale volala jej predtým realiťačka, že má jeden byt a teraz čas, či si nechce ísť pozrieť. Boli sme blízko, ta reku 15 minút nás nezabije, najeme sa hneď potom.
Z 15 minút boli 2 hodiny, lebo v momente, ako sme vošli do starého neprerobeného socialistického bytu, vedela, že ten chce. Hneď mala v hlave plány, čo prerobiť, čo kde bude, výhľad bol úžasný, rovno sme šli potom do Officu podpisovať zmluvy, riešiť papiere. Láska na prvý pohľad, aj keď zmena bytu chvíľu trvala a bola o 180 stupňov zo starého chátrajúceho brlohu na moderný útulný byt.

Uz 2 x sa mi stalo (raz samej a raz s manzelom), ze boli nejake obhliadky, ale nic neoslovilo tak. ze by som/sme hned povedali, ze beriem/e. Az potom prisiel novy inzerat a aj bez obhliadky som/sme si povedali, ze toto je on. Obhliadka to uz len potvrdila. A aj nasledne byvanie v tom danom byte to potvrdilo. Pri tom duhom som uz pri dohadovani obhliadky hned realitakovi napisala, ze na 99% byt berieme. Dalsie obhliadky uz ani nedohadoval.

No tak ja keď som prvýkrát videla byt,v ktorom teraz žijem už takmer 15 rokov,tak som povedala,že nikdy v živote 😄 ten byt bol hrozný,v pôvodnom stave,tapety,umakartové jadro,staré okná,proste hrozné dačo,hľadali sme ďalej,ale buď sa nám nič nepáčilo alebo keď aj áno,tak tam bol nejaký problém s majiteľmi..Až nakoniec tento byt ešte zlacnel a všetci naokolo ma presvedčili,že ho treba určite kúpiť a aké to bude super,že si všetko prerobíme podľa seba a bla bla 😅 tak sme ho kúpili,prerábali 3 mesiace,nasťahovali sme sa,ešte nejaký čas som si nevedela zvyknúť,ale potom po čase som na ten byt nedala dopustiť a aj po rozvode som urobila všetko pre to,aby som v tom byte mohla aj so synom ostať,lebo mám k tomu bytu naozaj silný citový vzťah 🙂