Kde berú mladí ľudia odvahu vziať si v dnešnej ťažkej dobe hypotéku na bývanie?

A teraz byvate kde?

@0silvia0 u svokrovcoch

@gemerka17 neverím že to všetci takto robia. To by potom asi polovica nemala deti

Akoby mali na výber, bývať sa musí.

Nuž ty si to vzala zo zlého konca, tak teraz sa môžeš už len čudovať

Najskôr chalupu a až potom deti. Ty si sa od mamkinej sukni presťahovala k svokrinej.

Nuž teraz to máš komplikovane, ale nie nemožné. Stále môžeš ísť makat a zarobiť na hypotéku

Zvláštne. Že človek má odvahu na 2 deti, ale nemá odvahu na vlastné bývanie. Pritom ak sa niečo udeje, bývanie sa vždy dá predať a hypotéku vyplatiť. Ale s deťmi sa to nedá. A teda že deti sú oveľa väčší a drahší záväzok ako bývanie.

Tak to mate vyhodu, ze neplatite drahy podnajom. Chvilu vydrzte a ked pojdes do prace, financii bude viac a mozete riesit aj hypoteku.

Ak ti cena nehnutelnosti stupne viac ako preplatis na uroku tak na to netreba odvahu ale zdravy rozum

Najskôr práca, bývanie a potom deti, všetko sa dá. Keby nemáme úver tak asi vyhadzujeme peniaze do vzduchu na prenájme, pretože u svokrovcov by som v živote nebývala to je život ako za trest

Úplne jednoducho. Niekde bývať treba a je lepšie platiť svoju hypotéku ako podnájom

ludia museli mat vzdy odvahu zit zivot.. keby sme sa riadili len rozumom, tak uz sme prave davno vymreli..

A ty si kde zobrala odvahu na 2 deti v izbe u svokrovcov?

No a Vy nemate teda vlastne byvanie len skrz to ze nieje odvaha ????
S dvomi detmi by som sa naozaj hanbila byt u druhych ludi , do ich domu si porodit deti. Este keby sa jedno pritrafi no budis a ist do svojho cim skor.
A odpoved, no co im ostava , nemozeme byt vsetci u rodicov.
Moj muz bral hypo ako 25rocny ked som bola tehotna a kupil nam pekny byt v centre. A to bol fakt velmi mlady na tuto dobu . Nemyslim si ze nemal respekt,mal ho tiez

Iná možnosť nebola, naši a svokrovci bývajú na konci sveta, kde nie je práca ( nie že by som tam chcela u nich bývať), cize s mužom sme sa sťahovali tam, kde sme si našli aj prácu. Najprv škola, práca, potom hypo, až potom deti. Tu sú nájmy vyššie ako splátka hypotéky. Iná možnosť ani nie je.

Nie každý má možnosť bývať u rodičov. A zase keď mám platiť niekomu 700e za podnájom, rovno zoberiem úver, jedno ci platím banke, či cudziemu. V banke splatim, časom to bude moje.

No my sme napríklad nemali odvahu urobiť si dieťa, kým sme nemali poriesene vlastne bývanie..možno kebyže to riešiš pred tými dvoma deťmi, tak aj tie ceny a dostupnost hypotéky by bola úplne inde...

Ja by som nemala " odvahu " nasťahovať sa s manželom, detmi do detskej izby k rodičom/ svokrovcom .

Ako pisali baby vyssie, zle ste si to nastavili od zaciatku. Ja som prvy byt - garzonku kupovala ako 22 rocna, vtedy boli bezne uroky cez 5% a neplačkala som. Mala som 2 prace a sen o vlastnom byvani, isla som si za tym. Medzicasom som sa prestahovala do vacsieho a ten maly byt prenajimam, mam to ako dochodkovy pilier alebo istotku keby surne potrebujem peniaze. Netreba cakat ale riesit byvanie co najskor, aj za cenu uskromnovania sa. S muzom sa zobudte a dajte si to ako novorocny zavazok.

Nemáme síce deti a hypo sme si brali pred pár rokmi ale už vtedy sme boli skromní a vedeli sme že s našimi priemernými platmi budeme mať priemerné bývanie, žiadne novostavby. Bývame v malom byte, máme poistku keby sa tomu druhému niečo stalo... A proste s tým žijeme s pekne po kúskoch splácame.

…wau…moj muž bral hypotéku ako 24 ročný, až neskôr kym sme prerobili dom, o par rokov som otehotnela, neviem si predstaviť byť tehotna a nemať vlastnú strechu nad hlavou..budiš, vzdy treba premýšľať, deti nie sú psy…

Ja som mala možnosť bývať u rodičov v samostatnej bytovej jednotke a predsa sme vzali hypo a postavili chalupu. Lebo je to jednoducho investícia a máme svoje. Naopak by som nikdy nemala deti bez poriesenej bytovej otázky - ale toto je nazývam odvahou.

Najskôr sme poriesili zázemie pre rodinu a až potom sme si urobili deti. Každý vie, že pri deťoch sa už horšie šetrí a horšie zariaďuje bývanie. Dokonca my sme mali už aj hypo splatenu až potom som rodila.

Este ma zaujalo tvoje slovne spojenie tazka doba. V com je tazka? Roboty je plno, ked clovek trochu rozmysla a dobre hospodari, dokaze si aj usetrit. Cim skor chod do prace, s 2 platmi nevidim problem dostat hypoteku. Uroky su stale dostupne.

Tiez som potrebovala vela odvahy na hypoteku s 2 detmi a uplne sama, bez opory a pomoci, daleko od rodiny. Ano, bolo to davno, ale bolo to tazke, vzdy boli nehnutelnosti drahe a uroky vtedy vysoke. Mala som 2 prace, cez volno som chodila brigadovat. Teraz po rokoch uz byvam vo vacsom, bez hypo, deti su dospele. Ty na to nie si sama..

Inteligentni si najprv kupia svoje byvanie a potom sa rozmnozuju, ti ostatni to robia ako ty, sikovni sa osamostatnia a ti menej vyplakavaju na forach.

Aha takze byvas na vychode. No odvaha neodvaha. Kazdy ma bobky ked bere hypo. A kazdy co nema v hlave prazdno sa pred tym pripravi. Napr si nasetri aby ho dve deti a materska nepolozili

A kebyže už bolo najnajnajhorsie, vždy sa dá byt predať (a hypo vyplatiť, a niekedy aj zostane slušná suma navyše, my sme si pekne zarobili na prvom byte a mali sme ho len 5 rokov na hypo, ale za veľmi výhodných podmienok), ci prenajať (a nájomca ti dočasne spláca aspoň hypo) a ísť bývať dočasne hoc aj k rodičom (brrrrr, ale tak hovorím o krajne možnom a prudko dočasnom riešení) a som na začiatku. Deti sú oveľa väčší záväzok. Nehovorím, že nemám v hlave, že máme hypotéku a treba ju splácať, ale je to náš domov, splácam ju pre seba a pre svoje deti. Máme ju nastavenú tak, aby sme ešte vedeli spať a byť v pohode, máme ju poistenú, a vieme si odkladať, aj si niečo popritom dovoliť. Vyberali sme si s rozumom, aby to bola dobrá lokalita, aby to malo hodnotu. Je to dlhodobá investícia, ktora sa oplatí.

My sme si s mužom brali hypo v roku 2008, kto si pamätá, tak vtedy bola hosp.kriza a úroky boli omnoho vyššie, tak ako aj ceny materiálov a nehnuteľnosti, platy nižšie.. (len pre porovnanie teraz je najvyšší úrok cca 4,3, my sme mali prvy úrok na hypo 6,3%..)

No a podmienky na získanie boli omnoho náročnejšie, vybaviť si znalca, založiť atd ešte k tomu progresívne splácanie bola úplná blbosť.. vtedy keď sme si brali išli sme stavať dom, aby nám ho dali, založili sme časť sestrinho domu s bytom svokrovcov /samozrejme s ich zvolením a iba na pár mesiacov, keď už sme mali pozemok a základy, tak potom sa hypotéka prenášala, časť peňazí sme mali z predaju môjho bytu/ priznám sa, že to bolo jedno z najstresujucejsich rokov čo som zažila.. stavali sme dom, boli zadlženi až za uši, mladí, z roboty na stavbu... V noci som sa budila spotená čo sme to spravili... Ale keď sme sa nastahovali, trocha zabyvali a upratali si financie, ukludnila som sa.. /potom prišlo niečo horšie ako je majetok/ už je 15rokov čo budeme bývať v dome.. časom sa všetko utriaslo, prefinancovali sme si hypotéku na výhodnejšiu, narodili sa deti, manželovi sa darilo v práci.. proste zlepšilo sa to.. čo tým všetkym chcem povedať je, že začiatky sú ťažké a pokiaľ človek nemá našetrené o to ťažšie.. ale to neznamená, že to tak bude celý život.. niečo človek vydrží, niečo precka a potom je lepšie...

Ale je fakt že treba uvažovať triezvo a zodpovedne najmä ak už sú deti na svete..

Odvaha, neodvaha, proste nie kazdy ma moznost (a chce, hlavne) byvat u rodicov/svokrovcov, casto je to proste jedina moznost. Plus je aj kopec dobre zarabajucich "mladeznikov".