Ako na prepracovanosť?
Keďže sa nachádzam s situácii, že každá rada dobrá, poprosím vás o názor. Mám dve deti, 20 r a 17 r., som rozvedená. Môjmu synovi diagnostikovali v 16. rokoch neliečiteľné ochorenie , odišla som z práce, priznali mi opatrovateľský príspevok a strávila som nejakú dobu so synom. Akonáhle sa synov zdravotný stav zlepšil, požiadala som o jeho ukončenie - vyzvala ma na to pracovníčka soc. oddelenia pre kompenzácie ŤZP a bola som nezamestnaná. Dúfala som, že si čoskoro nájdem prácu a vlastne, práca si ma našla, no, netešila som sa dlho. Pri prijímacom pohovore som otvorene povedala, že môj syn je na plnom invalidnom dôchodku a starostlivosť o neho je niečo úplne iné, ako starostlivosť o dieťa v jeho veku. Vzala som prácu, veľmi ma to tešilo a samozrejme, ľahšie sa dýcha, akonáhle nie je človek pod takým veľkým finančným tlakom. Avšak a tu to začína - zo 7,5 hodinového úväzku sa vykľul 10 hodinový pracovný čas. Myslím, že nasledujúci mesiac prekročíme všetky v práci 150 hodinovú hranicu nadčasov a prejde nás aj radosť z peknej mzdy, nakoľko zamestnávateľ avizoval koniec ich preplácania. Minulý týždeň v piatok som pocítila, že takýto tlak sa už nedá vydržať- teda, nie mne. Dostala som niekoľkodňovú bolesť hlavy, ktorá mi vystreľovala do ucha, začala som kašlať a cítila som nestabilitu kolien. Normálne by ste si pomysleli, že to je viróza, lenže ja takýto stav poznám z obdobia najhorších časov môjho syna. Viem, že je to len stres, mám stuhnutý krk a dostávam silnú bolesť hlavy, hoci som predtým takmer nepoznala, čo to bolesť hlavy je. V sobotu som utrpela drobný úraz, šla som k lekárovi, trocha som mu opísala stav a on mi okamžite napísal PN. V pondelok nastupujem naspäť do práce, viem, že už teraz sa hnevajú, no ja viem, že mám svoje limity. Moja otázka v podstate je, ako si zjednodušiť život, kde nabrať čas a hlavne silu. Dnes som si vybavila obedy pre syna, ktoré mu budú nosiť. Umývačku riadu mám, žijem zdravo, nemám nadváhu, nefajčím, nepijem, chodím na pravidlené vychádzky so psom. Okrem toho, mám ešte nespratného suseda, ktorý si robí večierky do druhej v noci a keď budík zazvoní ráno čosi po piatej, kladiem si otázku ako prežijť v práci deň a nezomrieť pri tom. Raz, keď som prekonávala nečakanú smrť otca, som sa predávkovala kofeínom a myslela som si, že zomieram na infarkt. V noci som sa zobudila na ostrú bolesť, tak, že som krikom zobudila osobu, ktorá spala so mnou v izbe. Pocítila som naozaj ten strach, že teraz zomierate a bolesť z hrudníka mi zvierala čeľuste. (Možno panik atak?) Myslím, že som sa v živote takto nebála o svoj život. Bála som sa o syna, bála som sa veľa iných vecí, ale teraz som sa bála, že zomriem a deti tu zostanú samé. Takže, s úplnou vážnosťou sa pýtam, čo robiť, keďže potrebujem žiť, potrebujem prácu a potrebujem to zladiť. Ďakujem pekne za odpovede.
Zamestnávateľovi by som určila podmienky- buď žiadne nadčasy alebo nech ich prepláca, ak neprijme, tak by som odišla a to by mohol byť ešte rád, že to riešiš len odchodom. Keď tam chceš silou mocou zostať, tak musíš viac relaxovať, vyhradiť si čas len pre seba na to, čo robíš rada. Treba dostatočne spať. Suseda by som tiež nenechávala len tak...
@mamka34 Ina praca - pracovny cas musi byt definovany v zmluve a mepreplatenie nadcasov neexistuje. Nenechaj so sebou zametat. Ak chces ostat v tejto praci tak si daj dokopy papiere - zmluvy, riadny zapis dochadzky a vsetko co nesedi a nejde podla pravidiel ries s inspektoratom prace.
@martina833 ďakujem pekne, keďže som mala týždeň voľna zrazu, suseda som riešila s domovníkom, bytovým družstvom aj políciou. Ja som ho veľmi, naozaj veľmi slušne oboznámila s tým, že jeho správanie mi spôsobuje problémy, pretože budil všetkých. Mali sme aj pojednávanie cca pred rokom na nejakej priestupkovej komisii, vtedy to inicioval domovník, ktorému sa narodilo vnúča. Bola som veľmi zmierlivá, že veď je to mladý človek, pekne mu dohovoríme a pochopí. Nepochopil, tak nech mu je ľúto.
@fokuska nie je pravda, ja som mala za nadčasy tiež len náhradné volno, preplatili mi len časť (asi polovicu) ... takže tak. A odmietnuť sa v mojom prípade nedalo bez ďalších následkov - ako nevyhodili by ma, ale zhoršili by sa vzťahy určite a tiež budúce možnosti.
@mamka34 myslím, že si na nadčasy vôbec nemala pristupovať, máš toho doma dosť, nebrala by som to. O čo tam šlo? O peniaze, alebo skôr o to, aby si sa uchytila vo firme?
Šla by som normálne za šéfom s tým, že som samoživiteľka, syn je chorý, nedá sa to zvládať a buď že budeš robiť len základný úväzok, alebo končíš ... Ak si zničíš zdravie, kto sa potom postará o syna, ktorý ťa potrebuje? Uvedom si, že je to LEN práca a žiadna nestojí za to, aby si sa tam zodrala.
@fokuska no hej, čerpať NV si môžeš, ale robota ťa počká, nikto ju za mňa neurobí... Takže s čerpaním je to také všeliaké. Len ja sa necítim prepracovaná, ak mám nadčas, nie je je to stále.
Stavy prepracovanosti som mala, ked som kvoli peniazom okrem hlavnej práce mala ešte 2 ďalšie, to som veľakrát od únavy padala alebo pozerala "do blba" a plakala bez príčiny. A keď som potom mala už problémy s krvou a musela som behať po lekároch, tak som s projektmi sekla, odvtedy som v pohode.
Nuz.... som rada ze tvoj syn je stabilizovany. Starsi surodenec vam dako pomaha je napomocny? Zaklad je nemat pracu v ktorej ta zderu. Neviem kde a ako pracujes... aka oblast a skusenosti. Ak by si hladala novu pracu skus linked in skus profesia.sk skus facebook skupiny vo casom regione. Pozri ponuky z uradu prace pripadne ponuku ich rekvalifikacnych kurzov. Povedz znamym ze hladas. Zidti ci mas narok na podporu. Narok na chranenu dielnu napr pre syna!!! Narok na prispevok na zacatie podnikania vsetko z uradu prace. Dalej tvoj vseobecny ta zadarmo moze poslat na cca 10-20sedeni u psychologa. Plus psycholog zadara je aj na ministerstve prace soc veci a rodiny na socialnom oddeleni. Mozno vyuzijes. Dalej. Sa mozes zivit aj inak. Napr na jaspravim.sk alebo airbnb alebo uber alebo ina zdielana ekonomika a tak... pripadne chod na dlhsiu pnku a daj si zivot dokopy. Pomoct skrz syna moze napr. Dobry anjel alebo zlty narcis a rozne ine organizacie. Drzim ti palce. Pocuvaj svoje zdravie a telo!!!!!
@mamka34 ak je zamestnávateľ normálny, tak pochopi, že nadčasy v tvojej situácii nemôžeš robiť.Ak nepochopí musíš hľadať niečo iné, lebo ten tlak nezvladnes vidíš, že telo už reaguje.Mozno na čas by bolo dobré brať liek na ukľudnenie a ten psychológ by určite pomohol máš od poisťovne nárok na x sedeni zadarmo.Drz sa!
Velmi mi pomohlo, že som mohla o tom napísať, pomohlo to. U psychológa som bola, lenže mne vadí tá strata času. Psychológ ma počúval, vďaka za to jemu aj VŠZP. Teraz mám pustenú práčku, jazykovú nahrávku a vytiahla som aj šijací stroj. ( Ale hlavne som doma a situáciu mám stále pod kontrolou.) Vďaka tomu, že som mala čas pre seba, robila som tu všakovaké opravy a dekorácie, vyhodila som kopec harabúrd.
Postihnutý syn je staršie dieťa - 20 r. Nie je onkologický pacient, má bipolárnu afektívnu poruchu, po starom maniodepresivitu. Spolužitie s ním je veľmi ťažké, ale má časy, keď je to najmilšie dieťa na svete. Vo svojej podstate má dobré srdce a dá sa s ním dohodnúť. Tie najhoršie fázy, kedy sa v depresii dva krát pokúsil o samovraždu a raz ho zachraňovala sestra (mala 14r.) má za sebou. Potom mal obdobie keď sa pokúšal vyzbrojiť, bytom zneli arabské nahrávky, začal sa zaujímať o korán a ja som sa naozaj bála, že nás zabije všetkých. A stále som hovorila, že vďaka Bohu, že to nie je leukémia, alebo nejaká choroba, s ktorou nemôžete bojovať. Zdalo sa mi, že pri bipolárke nie je človek tak bezmocný a dá sa to uchopiť. Pomohli nám v Bratislave, na Kramároch sú nielen extra špecialisti, ale úžasní lekári - ľudia, ktorí poriadne ani nespia a nemajú rodiny a zachraňujú tieto decká. Lenže do toho prišla otcova smrť a ja som zostala paralyzovaná, nahnevaná, vinná, zdrvená a chcelo sa mi zomrieť. Položiť tam kosti ku svojim dedom a pradedom a odpočinúť si od všetkej bolesti. Zašla som k lekárke, dostala som antidepresíva a poľavilo to, prebolelo to. No teraz sa začali vracať tie stavy, keď som začala plakať v sprche aj v práci a ľutovať sa. Ale objektívne si poviem, mám to ťažké. Keby bola moja kamarátka v situácii ako som ja, povedala by som jej, že máš to ťažké. Ale fakt je, že človek si zvykne na hrozne ťažké veci a ja by som chcela byť stále človekom veselým a milým, ktorý vie povzbudiť druhých a chápať ich.
@mamka34 mohla by vam v tom pripade este pomoct modra nezabudka dalej liga za dusevne zdravie. Ako u syna vypukla porucha? Ako sa ma mladsi surodenec? Co tak zriadit prenho a pre teba tu chranenu dielnu? Co tak vybavit prispevok a na upsvar na auto kupelnu atd na co potrebujete. Velmi pomaha aj naucit sa meditovat. Velmi dobre referencie mam aj napr. Na psychiatriu v kremnici. Dobry anjel by vam tiez mohol pomoct. Co sirsia rodina? Kvalitny sukromny psycholog ti aj preprogramuhe hlavu nielen ta vypocuje. Drzim ti palce. Syn ma stastie ze ta ma
@mamka34 a berieš ešte AD?lebo, ak znova plačeš a lutujes sa môže byť, že lieky už neberies a znova to zaútočilo.To, že v tvojom stave by si sa nemala presilovat asi vieš....ideš na doraz vo všetkom veľa žien je takých a si samoživiteľka, syn má problém nemôžeš si dovoliť polavit a to je tlak, ktorý Ťa ničí.
@juliet86 dávaš dobre rady, ale niekedy sa pýtam či to je tak jednoduché a reálne?vybaviť príspevok na kúpeľnu, auto vieš...niekedy ťažko chorým na vozíčku nič nepridelia nie to ešte chlapcovi, ktorý má maniodepresiu nie je to choroba, ktorá sa nedá liečiť udržiavať v nejakej stabilizacii.
@mamka34 vlastne problém nie je až tak tvoja práca, ale určite aj neustály stres či sa synovi nepohorsi, čo bude ďalej atď....ta práca to len zaklincovala na jednej strane chces pracovať,, mať peniaze, na druhej byť doma "strážiť "syna a mať to pod kontrolou.Musíš byť silná žena úprimne Ti fandím ja mám tiež úzkosti, depresie, ale niekedy, keď čítam osudy druhých hanbím sa nad čím si lamem hlavu ja a robím starosti.Ako syn berie chorobu?ja poznám pár ľudí s maniodepresiu kamarátkina mama ju dostala v 52 r potom čo jej stroskotalo podnikanie a zrútila sa.Je udržiavaná občas zmenia lieky, ale chodí na terapie je dosť perfekcionistka vo všetkom a znova pracuje na skrateny úväzok.Strata času u psychológa...vieš je to jediný človek, ktorému bez ostychu viny môžeš povedať všetko kamarátke či susede to nepovieš, lebo...ex muž nepomáha?Prežili ste si všetci traumu aj mladšia dcera.Mas aj možno šťastie, že syn má plný ID čo viem robíš problémy s tým a ledva prisúdia polovičný.V akom stave je syn?veľmi by mu pomohlo chodiť niekam do práce na brigádu do chránenej dielne, niečo doma vyrábať, dať mu pocit, že je užitočný, zodpovedný a nie mať nálepku.Maniodepresia je ešte stále lepšia ako schizofrenia a myslím, že je fajn liečiteľná.Ludia si radi zvyknú na nálepku veď som psychicky chorý nič neviem, nezvládnem a len tak upadaju
@eliska13 urcite na nasich uradoch nic nie je lahke... to urcite nie. Clovek musi patrat patrat informovat sa inde a uz vyzbrojeny informaciami na urad ist. Kazdopadne minimalne na chranenu dielnu by to mohlo byt ;) takisto napr. Na odobneho asistenta. To som este zabudla povedat. Ide o to ze clovek casto nie je informovany o tom na co ma narok a u nas nefunguje soc system tak ze ti povedia. Ja som par prispevkov dostala preto sa ju snazim povzbudit. Platime dane a velka cast z nich spadne do cierne diery do vreciek mocnych preto ti co potrebuju musia tvrdo slapat a vybavit si. Good luck eli v tvojom boji!!!
Poobzerať sa po novej práci?