Prečo dospelí nevnímajú agresiu v rozprávkach?
Už ako dieťa som sa odmietala pozerať na niektoré vyslovene zlomyseľné rozprávky.
Známy Tom a Jerry, alebo napríklad Šmolkovia kde je naozaj pekný koncept a vždy ma veľmi mrzelo ako sa v deji potom všetko zvrhne na bitku. Naozaj sa niekto čuduje keď sú deti škodoradostnè, zlomyseľné a agresívne ak doma sledujú tieto “rozprávky”? Toto ja ani nepokladám za rozprávky, pretože rozprávka v pravom zmysle slova je podľa môjho náhľadu hlavne výchovná, poučná, môže byť troška primerane zábavná, veselá, milá, úsmevná.,
No tak to si asi necitala o pôvodných verziách všetkých tých rozprávok. To sa podľa mňa “autori” predbiehali v tom, kto vymyslí morbídnejši príbeh😂
Asi si necitala Dobsinskeho, Grimmovcov....
Skor mam pocit, ze deti tak nevnimaju agresiu v rozpravkach. Ja ako dospela som sa zhrozila, co sme za sociku citavali. Hroza. Tom a Jerry je mila rozpravka. Zas nechovajme deti v bubline. Ked sme to pozeravali my, tak tolko nasilia nebolo. Takze to nie je rozpravkou, ale nevychovou, benevolentnou vychovou a nezaujmom.
Tak si pozri bratov Grimmovcov. ( povodna verzia)Ta pot obleje 😄
Nikto ťa nenúti deťom púšťať podľa teba násilné rozprávky.
A ktorú teda odporúčaš?
Ja ku Grimmovcom, či Dobšinskému pridám aj modernejšiu, čo frčala za mého mládí... Starí dobrí Happy tree friends. Tuším nadišiel čas ukázať ju starším dvom. 😂
Ja s tebou súhlasím. Ešte nemám dieťa vo veku, aby pozeralo rozprávky, ale jednoznačne budem minimálne doma preberať, rovnako ak literatúru. Ak mu pustí/prečíta niekto občas aj niečo iné, pokiaľ to nebude vyslovene fakt otrasné, tak to nebudem riešiť. Ale myslím si, že máš pravdu. U nás doma v podstate nemáme ani tzv. kompetitívne hry, máme hlavne kooperatívne, v ktoré u hráčov podporujú a rozvíjajú spoluprácu, argumentáciu a komunikáciu. Jednoznačne zručnosti, ktoré sa aj deťom, aj dospelým v živote zídu. Na túto tému (agresivita u detí spôsobená hrami) som čiastočne robila diplomovú prácu, takže mám o tom načítaného fakt veľa aj zo zahraničných výskumov a s manželom sme sa (aj na základe vedeckých prác) zhodli na tom, že literatúru, rozprávky/filmy a hry treba vyberať fakt uvážene.
@stanulienkat píšem o kreslených, animovaných rozprávkach a nie o zozbieraných rozprávkach pre dospelých ktoré niektorí ľudia púšťajú/čítajú malým deťom 😱.
To je jednoduché, vymysli rozprávku podľa seba. Potom aspoň budú mať ľudia z čoho vyberať, keď nebudú chcieť násilie.
Ja som vyrastala na takýchto rozprávkach, dokonca ešte aj horšie. A nemám sklony k násiliu, ani muche neublížim. Takže rozprávky nie sú na vine. Skôr deťom chýba komunikácia a výchova, čo sa smie a čo nie..
@galganka neodporúčam žiadnuTV, ale keď už tak radšej niektorú vybrať z SK,CZ, PL staršej produkcie z GB aj novšej produkcie.
Čiže nič konkrétne nedostanem poradené. Ešte jedna otázka. Aké staré deti že to máš?
Autorka......že ty si jedna z tých,čo razí teóriu,že pozeraním a hraním zla sa z teba stáva zlý človek a pomaly vrah?
Predpokladám,že tvoje chudence deti nebudú môcť ani na počítači hrať.A keď už tak iba hadika a super Mária.🙄
Nie,agresia vo filmoch, rozprávkach a hrách z tvojich detí nespravia agresorov,tyranov ani masových vrahov.
Ale nahovno výchova,zle príklady v rodine napr. ano
A co je potom lepsie? Pustat same Disney rozpravky s pozitivnym a skreslenym pohladom na skutocny svet?...netvrdim, ze taky Tom&Jerry je ten najstastnejsi vyber, ale myslim, ze to nie je o dost horsie, ako vsetka ostatna tvorba pre deti a mladez.
Ja osobne som vyrastala na Disney rozpravkach, dlho som verila v stastne konce a myslela si, ze vzdy vsetko dopadne s happy end-om...dokonca som neznasala svojho otca, ktory nastrazil past nejakej mysi, co nam v pivnici robila iba skodu, lebo vsak ta myska bola pre mna pomaly viac, ako clovek 🤦. Takze suhlasim so @stanulienkat "Takze to nie je rozpravkou, ale nevychovou, benevolentnou vychovou a nezaujmom."
Ako deti sme bezne citavali ludove rozpravky a tam su ine nasilnosti, ze az.. uz len Trojruza - jezibaba usekne hlavu.. a to je knizka pre deti! Ano, aj Toma a Jerryho som pozeravala. Nie, nie som nasilnik. Ide skor o to, ze deti su nevyburene, chodia oknoho menej von ako my, vysedavaju za pocitacmi, kde hraju hry, ktore podporuju agresivitu. Lebo tam je vinnik nepotrestany.
Autorka, podľa mňa to je naopak. Dnešní rodičia vnímajú rozprávky zo svojho detstva často omnoho citlivejšie ako ich vnímali, keď boli deťmi. Bola som vcelku šokovaná, keď som hľadala nejaké nevinné rozprávky zo svojho detstva, štýlu Emil z Lönnebergy - čo už na tom môže byť zlé, že? A potom sa ma dieťa opýtalo, či Emila nemá jeho ocko rád, keď ho zbil - dieťa ma zavolalo k scéne, kde ho otec opakovane udieral do hlavy. Ako dieťa ma to nijako nerozrušilo.
@mauduska Kooperativne hry sú super, ale vylúčiť všetku súťaživosť? Nebojíš sa, že z detí potom vyrastú snehové vločky, ktoré sa zosypú pri prvom neúspechu, ktorý zákonite príde? Lebo praktický život je občas o spolupráci a občas o tvrdej konkurencii.
@doriiis Ale no...dovolim si nesuhlasit ☺️. Ja som vyrastala na Disney princeznach, ale neskor prisla aj era Burtona, ktora trva do dnes. Je to vynikajuci reziser a spisovatel, prevazne zboznujem jeho poeziu. Dokonca som ako teenagerka dostala plysaka Victora, ktoru mi doniesla sestrenica zo zahranicia, ale teda rovnako mam doma plysakov z Toy story, ci Kraska a zviera 🫣😁. Moja oblubena rozpravka od neho je ale Frankenweenie 👍.
To s rozprávkami sa opakuje každý rok už dobrých 20rokov. Ja som vyrastala na Dobšinského rozprávkach, dieťa to tak neberie.
@mauduska ja ti neviem karle, v nemecku je "prva generacia" bez sutazivosti, zbrani, zalozena na komunikacii etc. A teda, adepti do realneho zivota to nie su. Vsade spolu vsetci len komunikuju a polozili spolocnost na kolena. Po lopate, darwinova metoda ich hned precisti...🫣🫣🫣🫣 je to pekna idea, ale s realnym zivotom a zivotaschopnostou to nema nic spolocne uz len z toho titulu, ze zivot nie je fer a toto "nevykomunikujes" v spolocnosti...
@mauduska toto si schválne zo zvedavosti pogooglim vo voľnom čase, lebo ak by sme doma nemali hry, v ktorých sa súťaží a náš prostredný by nevedel, že proste nemôže vždy vyhrať on, tak dnes je z neho dosť otravná osôbka, s ktorou by sa asi nikto nechcel hrať. Hej, prereval pár kôl Človeče, aj karty lietali vzduchom, šachové figúrky boli rozmetané po pár jeho prehrách, ale zistil, že takto svet nefunguje. Súťaže sú aj budú všade naokolo. Aj také vyberové konanie do práce. Hneď v prvej triede riešili súťažné počty, či zbieranie bodov. A veru, dosť detí sa "rútilo". My si už konečne môžeme zahrať spoločenské hry aj v pätici a jediný problém je, ak nevyhrám ja a tancujú mi môj víťazný tanec. 🤷🏼♀️
Sutazivost je v podstate kanalizovane nasilie, cize clovek si vybije tu svoju energiu v kontrolovanom prostredi s presnymi pravidlami, to je podla mna skvele. A k tozpravkam, oni odzrkadluju zivot. Nakombinuj dietatu taky mix, aby malo aj happy endy a aj nefer situacie, trochu toho nasilia, obcas smutny zaver a mas to. Obraz zivota.
Tom a Jerry by ma najmenej trapil. Pozri si dnesne moderne rozpravky,same efekty,blikanie,rychlost... Mne skor toto vadi ako to ovplyvnuje detsky mozog.
Tak hlavne taky Tom a Jerry je slapstick komedia zo 60-tich rokov. To je humor tej doby.
Animacia je medium, nie zaner. Aj z animacov mate na vyber od uplne primitivnych pre babatka, kde sa spievaju cisla a farby az po celkom sofistikovane, pre dospele obecenstvo. Su mizerne rozpravky a su perfektne rozpravky, fakt si staci len vybrat.
Ak chcete fakt pekny serial pre decka aj pre dospelych, tak si pustite Bluey.
Z filmov som pred nejakym casom videla Wolfwalkers a je to tiez po vizualnej, pribehovej aj soundtrackovej stranke velmi krasne.
@annm81
@vevesh
@galganka
@doriiis
Ďakujem za názory. Ako píšem, vychádzam z dôkladného reasearchu, ktorý som robila k diplomovej práci. Pri kooperatívnych hrách sa dieťa učí aj prehrať, veď predsa nie vždy kooperatívku vyhráte. Doma máme aj šach, aj karty, aj pár iných kompetitívnych hier. Napísala som, že máme hlavne kooperatívne hry, nie “len” 🙂 Vyhýbame sa hrám, ktoré priamo podporujú škodoradosť a snahu ublížiť druhému, ako je napr. človeče. Nejde o to, že iní ľudia v živote nie sú škodoradostní, ide o to, že nechceme, aby si túto nemilú vlastnosť osvojovalo naše dieťa.
Čo sa týka prehry, frustrácie a zlyhania v živote, nemyslím si, že ich musíme kvázi umelo vkladať do života dieťaťa prostredníctvom spoločenských hier. Dieťa sa od narodenia stýka s týmito pocitmi vždy, keď sa učí niečo nové, keď ho niečo bolí, keď niečo nevie odkomunikovať, atď. Môžem mu dať napr. niečo vystrihnúť, zaviazať, odviazať, vymaľovať, obtiahnuť, naučiť sa spamäti básničku, ušiť niečo… čokoľvek, kde je dieťa vystavené vhodnej výzve, v ktorej môže 100x zakopnúť, vzdať sa a znova vstať, snažiť sa. To sa mi zdá fajn forma frustrácie a lepší spôsob, ako sa učiť zlyhať.
Pre istotu, aby nevznikli nedorozumia: nechystám sa deti rozmaznať a skryť ich pred všetkým zlým. Nie som kosačkový rodič. Ale chcem rozumne vyberať spôsoby, akými sa moje dieťa bude učiť jednotlivé zručnosti preto, aby si popri nich neosvojilo aj niečo, čo nemusí. Mám pedagogické vzdelanie, veľa načítanej vývinovej psychológie a plno odborných prác a preto naozaj dúfam, že robím dobré rozhodnutie. Každá mama chce pre svoje dieťa len to najlepšie, nie? 🙂
@annm81 v tomto s tebou do bodky suhlasim. Presne sme to minule s manzelom preberali, ze v case nasho detstva sme rozpravky ci filmy a serialy vnimali uplne inak ako dnes a ze sme z toho nemali ziadne hrozy, strach ist v noci na wecko ci nocne mory. Ked sa na to pozriem z pohladu dospeleho cloveka a natlacim si do hlavy myslienku zleho vplyvu (aj pod vplyvom prispevkov, ako dala autorka), tak, ano, asi to z nas malo spravit zlomyselnych a zakernych netvorov. A cuduj sa svete, nic take sa nestalo.
ale vnimaju....