Maminky dvojičiek 8. mesiac

ja mam parik 2,5 rocnych, sladkych 8 mesiacov, sladkých 1,5 roka... tiez uz len v spomienkach 🙂 Ked boli malicki tak to bolo skor o starostlivosti, trebalo sice kmitat ale dalo sa to zorganizovat a v pohode som s nimi byvala aj dlhsie uplne sama. U nas to bolo take prieskumnicke obdobie, boli zvedaví, stale chceli nove podnety. Mozno by sa im pacili nejake montessori aktivity. Nasich zaujala aj krabica od plienok, dlho sa s nou vyhrali, potom do nej stacilo narobit dierky, alebo do nich nieco poprevliekat a zas nova hracka. Teraz je to uz skor o vychove a pri dvoch totalne rozdielnych osobnostiach je to narocne, hlavne na psychiku. Uzivaj si, ze ti este neutekaju kazdy inym smerom, aspon jeden zasadne vzdy na cestu, nelezu po stoloch, nevyberaju si veci aj z vrchnych skriniek, neodvravaju, nezapinaju si samy PC, neskryvaju naschval telefon a ovladac od TV, neroztacaju skodoradostne toaletny papier, nevyberaju cudzie schranky, nevbehnu samy do hrackarstva kde sa vrhnu na najvacsiu a najdrahsiu hracku a nechcu ju ani za svet pustit z objatia, nehryzu sa az do krvi kvoli hracke, ktoru maju aj tak dva krat tu istu, nevyberu si o 23:00 vodove farbicky, ze si idu malovat, nevrhaju sa obuti do potoka, nelezu na vysoke preliazky pre deti 6+, nevyberaju si oblecenie, ktore sa im hodi nehladiac na rocne obdobie, netahaju so sebou na prechadzku plysoveho psa, ktorý je vacssi ako oni samy, nestlacaju vo vytahu stopku, nemaju hystericke zachvaty pred budkou so zmrzlinou, ktora je uz sice 2 mesiace zatvorena, ale este stale si pamataju, ze si im tam kedysi davno kupila zmrzku a to bozske ticho ked boli mali....

@meganka13 anoooo 🙂 včera sme išli s jasličiek peši 🙂 jeden za ručičku aj druhý za ručičku... za nami maminka tiež dvojičkovská s kočíkom ešte s miminkami sa na nás usmievala, že jej ako krásne kráčajú a ako sa ona teší keď už aj jej budú tak pekne kráčať 🙂 hihihi 🙂 potom jednému vypadol z pusy cumlík = ziapot na hony ďaleko... beriem cumlík a strkám mu ho do pusy pričom pustím druhého ručičku, keďže prvého som musela držať aby ziapajúc a hádžuc sa o zem neskončil v tej hnusnej snehovej brečke a ďalšiu ruku už nemám... koľko trvá zdvihnúť cumeľ a dať krpcovi do pusy? 5 sekúnd? vybavím a je ticho... druhý krpec už 10 metrov odo mňa na parkovisku rehotajúc sa na celé kolo, že sa mu podarilo ujsť 🙂 a tak ho odchytím vydýchnuc si, že žiadne auto nešlo z parkoviska.... a z úsmevom sa otočím k maminke, ktorá na mňa neveriaco pozerá a hovorím jej, že áno, je to krásne, že chodia a sú zdraví a hlavne nech si užije kočíkovanie 🙂

nehovoriac o utopenom mobile v záchode 🙂, preštelovanom TV, ktorý sme dávali asi 3 hodiny do poriadku, práčka, umývačka, sušička sa púšťa jedine v noci, stoličky sa skladajú zakaždým, keď niekto z nej vstane a tie čo sa neskladajú sa prevrátia nohami hore, aby nikam nevyliezli, poistky na šúflíky a dvierka sú na nič, všetky dokážu otvoriť, postieľky majú zošróbované dohromady a napriek tomu s nimi cestujú po celej izbe a sťahujú všetko na čo dočiahnu, zrušené záclony a závesy, kvety schované v izbe na zamykanie 🙂 a to ešte nerozprávajú 🙂 keď k nám príde návšteva a vidí to usporiadanie nábytku a príslušenstva tak neveriacky pozerajú a po vysvetlení dôvodov spustia smiech... a čo je najlepšie? keď prídeme na návštevu my, tak automaticky dávam závesy na parapetu, voľné stoličky prevraciam, odstraňujem všetky sklené dekorácie v dosahu 🙂 ale sú dokonalí a fantastickí a milujem ich nadovšetko 🙂

a tiež nenávidím samootváracie dvere ... deti ich berú ako pozvanie... tak sme nechceli odísť z predajne kebabu, mobilov, atď.... pri pokladni sú v košíku a prehadzujú na páse nákupy, čiže tovar platiaceho pred nami sa ocitne v našom nákupe a náš nákup u niekoho iného 🙂 a všimnete si to až doma 🙂 v postieľkach nemajú nič a to doslova.... perinku, plachtu, akéhokoľvek plyšáka okamžite z postieľky vyhodia a svojho času spoločnými silami z postieľky vyhadzovali aj matrace, ktoré predtým odzipsovali a vyzliekli... tie som musela k postieľke natvrdo pripnúť upínakmi na batožinu do auta 🙂 aby nespali len na doskách 🙂, zábrana do dverných otvorov slúžila svojmu účelu asi jeden mesiac... pravdepodobne ju testuju len na jedno dieťa (keďže pri neteri bez problémov fungovala...) akonáhle chalani zistili, že keď zosynchronizujú tlak na zábranu (ako keby sa ju snažili naraz rozhojdať) pri tej váhe a sile oboch jednoducho nevydrží a pustí.... toaleťák hodený v pračke a tá spúšť keď ho s prádlom operiete 🙂 a určite spústa ďalších vecí 🙂

Tak zistujem, ze moji chalani su fakt v pohode. Pribehy ma pobavili, vela sme zazili aj my, ale nie zdaleka. Ano, peklo zacalo ked zacali chodit. Teraz maju 3.5 a je to lepsie ovela🙂