Mamičky dvojičiek, praskli vám tiež nervy?
ahojte...chcela som sa len spýtať či sa aj vám niekedy stalo že vám pri vašich detičkách niekedy praskli nervy? ja sa za to veľmi trápim a hanbím , mám pocit že som nezvládla situáciu ale moje malé žabky majú 6 mesiacov a sú veľmi uplačkané, proste plačú celé dni...a v poslednej dobe sú až veľmi prešpekulované normálne na mna skúšajú rozne fígle aby sa pestovali na rukách ...lenže som už úplne off...nemám čas jesť, piť, umyť si vlasy , nespávam a som niekedy nervózna najmäked ich chcem uspať a jednu natriasam vo vajíčku a druhú na rukách samozrejme že tá vo vajíčku vymýšla a ta na rukách nemože zaspať lebo tá druhá kričí...a naposledy mi praskli nervy tak že som na ne zvýšila hlas ☹ obe sa pozreli na mna s takými velkými očkami , potom mi to bolo lúto ale zabralo zaspali...sadla som si a plakala som lebo som kričala na bábätká ...ja už niekedy fakt mám pocit že to nezvládam...ako to zvládate vy???
@lenka22115 lenka, ja nemám dvojičky, ale len jedného nezbedníka a ver mi, tiež som na neho nie raz zvýšila tak hlas, že by som sa od hanby najradšej pod zem prepadla. Aj v noci, keď som chcela spať a on nie. Niekedy som rozmýšľala, čo si o mne musia myslieť susedia a tak 😒 ty máš dve - vôbec, ale vôbec sa ti nečudujem ( ja mamičky dvojičiek obdivujem).
@lenka22115 myslim ze to zaziva kazda mamina, a je to normalne, ze prasknu nervy... len maloktora si to vie priznat 😉 je toho na nas vela, nedostatok spanku, starostlivost o seba ide bokom... ja som uz tiez bola na malu zla, a bolo mi to luto potom.. nie sme stroje, hoci niekedy ozaj fungujeme ako roboty, lebo toto co zvladame je nadludsky vykon 🙂
mne pomohlo to jednoducho nejako prijat... nechcu spat...nechcu jest...placu...vymyslaju...tak nech! nech si pomrnci, pozlosti sa, ze nema spolocnost...ja si spravim kavu pokojne a potom sa k nej s usmevom vratim 🙂 teraz mi tu dobre ze po hlave nelezie, uz sa jej nepaci, ze je v posteli, no mama rozhodla, ze si este polhodinku polezime! a basta!
@lenka22115 zvysenie hlasu znamena, ze ti praskli nervy? Leni, ked boli moje baby v tom veku, tak som bola na pokraji sialenstva so vetkymi jeho prejavmi, a to nemyslim ako srandu. Po roku som skoncila u psychiatra (skor som sa tam nemala ako dostat, lebo mi nemal kto s babami pomoct), ktory mi povedal, ze som v zasade v poriadku 😕 , a az neskor som sa docitala, ze stavy, ktore som mala, boli "len" dosledkom nedostatku spanku a nepretrziteho "materskeho nasadenia"..nepotesilo, ale aspon som zistila, ze som v tom nebola sama 😒 . a aj ked mi je to doteraz luto a uz navzdy bude, uz to nezmenim. mozem sa len snazit zacat kazdy den znova a slubit si, ze uz to zvladnem lepsie. a tiez dufat, ze deti nam nejake tie chyby odpustia, tak ako my svojim rodicom.. 😉
noo ja som toto prežívala pri druhom bábätku. Do veku asi 4mesiacov mi večer zaspal okol 20,00-21,00 cca na hodinu až 1 a1/2 hodiny a potom sa zobudil a vkuse plakal do 2 a 3 ráno. Spávala som cca 4 hodiny denne a ver mi, že aj na tobo drobčeka mi občas praskli nervy a nakričala som naň ho. Nikto nevedel prečo nechce spať, bol napapaný (plne som ho dojčila), vykúpaný, prebalený.....na prostriedky na detskú koliku som dala dokopy asi 70€ a ďalších 70€ na detské vibračné lehátko....bola som v koncoch a v čase vianoc som bola taká vyčerpaná, že som vianoce nenávidela, pretože som bola vkuse unavená ... a potom to prestalo. Vyrástol z toho a ja som sa ukľudnila a našla som si koníčka na rozptýlenie popri starostlivosti o deti a domácnosť. 🙂
NIESI OTROK, SI MATKA. Nemas sa za co ospravedlnovat, nie si jedina ani posledna, ktorej praskli nervy. Nedostatok spanku, vie porobit vela sarapaty. A detto znizeny prijem potravy. Si vystavena, vycerpana, telo sa buri a nemas podmienky nato, aby si to napravila. Neboj sa, vsetko bude dobre, chce to cas. Ak treba tak zvys hlas na decka, mozno to potrebuju. Sama pises, ze Ta skusaju. Tak im ukaz tvoje hranice od kial - po kial mozu. Natom nieje nic zle. Ak mas moznost zozen si niaku babu aby Ti aspon na hodinku pokocikovala dievky a sprav si cas pre seba..A hlavne, ked budes uz sama si daj aj dobru cokoladku od nervov 😵
ja mám jedného a občas mi prasknú nevy, lebo je velký výmyselník a vela na mňa skúša čo si môže dovoliť. tiež som už vela krást zakryčala, strašne sa za to hnabím aj sa na seba hnevám, lebo Riško nie je vyslovene zlý ani vela neplače len strašne vymýšla robí naprieky s doslova ma niekedy od nervov bije keď mu niečo nedovolím, tak to už na neho musím zakričať. Ono to tie deti vraj prejde, tak uvidím. Asi to treba len pretrpieť a nehanbi sa za to že na ne kričíš, oni iý velmi vela vnímajú, a v spojitosti s tvojou nevyspatosťou to je ešte horšie.
@lenka22115 ...aj ja som na moje dvojky v takom veku pokricala..a aj som sa zato hanbila ale presne ako baby pisu si len clovek-matka a mas len jedny nervy.U nas to doslo az tak daleko ze som s nimi sla k lekarovi lebo to uz bolo nenormalne ake boli...a pan doktor mi povedal ze musime to vydrzat lebo maju teraz take obdobie...vraj sa zacinaju prejavovat ich povahove crty 🙂 ...tak sme to nejak zvladli aj ked mi sem tam aj teraz prasknu nervy...Inak neuvazovala si nad tym ze im idu zubky a preto su take zle?u nas bol aj toto jeden z dovodov.Ja som vtedy potrela dasienka Mundisialom oni si trosku pocmulkali a potom zaspali.....Verim ze ich to coskoro prejde a bude dobre 😉
@lenka22115 Podla mna si užasna mamina a klobuk dole 🙂 ja som ako študentka vypomahala v rodine s dvojickami,ktore boli velmi dobrucke a napriek tomu mal človek pocit ,že den trva 48 hodin 🙂 kto nezažil nepochopi a to že zvyšiš hlas by som vobec nebrala ako problem ,samozrejme si to predstavujem podla tvojho opisu doslova ako zvyšenie hlasu,nie krik 😉 moja dcerka bola sice len jedna ale dala zabrat,tiez plakala nonstop a to bola jedna!!! preto klobuk dolu že to zvladas duplicitne ale hadaj čo..aj mne pomohlo zvysenie hlasu a pomaha doteraz ked vymysla,len vtedy si uvedomi,ze bolo koniec srandy 🙂 aj dnes vecer hodinu vymyslala v postielke do ktorej sa sama dokonca vypytala..trpezlivo som tam za nou chodila 45 minut,ukladala ju,spievala jej..a jedine co pomohlo bola veta ostrejsim hlasom typu že uz staci a bude sa buvat ..za 3 minuty spala 🙂 Jednoducho nie sme roboti,sme ludske bytosti a ver mi,este sa na nich pozvyšuješ hlasu,nemaj vycitky ,oni urcite vedia ako velmi ich milujes 🙂
@lenka22115 vsetky to zvladame uplne rovnako ako ty. Nemoze niekto z rodiny pomoct?? Ked len na hodinu pokocikovat, aby si si mohla oddychnut? Muza zapojit aktivnejsie... neviem, ako to u vas funguje, ale my sme s muzom mali dvojky v noci podelene a kazdy mal jedno na starosti.. nekojili sme zial, tak sa dalo aj krmenie takto vybavit... neboj, casom bude lahsie. 🙂 a ked budes citit, ze si uz s nervami na konci, daj male do postielok a bez na chvilku vedla...predychaj a vrat sa
toto je praskunutie nervov ??? no mne dnes moje dvojicky ale to uz starsie, tak su uz uvedomuju co vystajaju...tak niekedy mam fakt pocit, ze sa uz nemozem ani v klude ,,vysrat,, s prepacenim 😀 , ale dnes ked som bola na WC tak ze idu cikat do nocnikov mi zahlasili, ved uz bezne stiahnu gate, slipky a vycikaju sa a oblecu a nocniky nechaju na mieste,. No dnes neviem co ich to napadlo zobrali nocniky - plne do detskej izby a povylievali cikanice na koberec a na relativne novu pohovku , co mame v izbe ak sa v noci velmi casto budia, tak si jeden z nas lahne k nim do izby , aby sme nemuseli tolko pendolvat zo spalne . A kricia na mna ze mami hiii co oni urobili....no uz neraz som utekala s holou ritou pozriet co sa deje, no ale toto ma dorazilo. Dostali po holych ritiach a ja som sa zavrela do obyvacky a revala som normalne od nervov. Nieje den ked nieco nevyvedu a ja uz niekedy vazne nemam nervy a hoci aj dostanu na rite a pokricim na ne robia to znovu a znovu - ja neviem ci im to za tu ,,srandu,, stoji ci co??? A denne polhodinove hisaky ked nieco nedovolim, alebo ked nieco od nich chcem tak uplne ze ignoracia az kym nezacnem kricat, alebo nedostane na rit. Takze pockaj si na obdobie vzdoru, to bude sranda 😀 A kazdodenne jedenia - ja neviem ako budu jest v skolke, no niezeby jest nevedeli, ale proste sranda ne uz som tu pisala prispevok ze jedlo na zemi, alebo na hlave - tak to su moje dvojicky a nepomaha nic, este stale to pretrvava hoci uz v mensej miere, ale staaale A uz ani nemam energiu na to aby som na ne stale vrieskala, a uz vobec nie ich za vsetko bila, lebo to aj tak nefunguje, ale nefunguje ani pekne dohovaranie , ci vysvetlovanie , priklad , oddelenie dvojcat aby na seba nevideli... sa tesim do prace hoci som ju pred materskou neznasala 😀
no a vlastne ja mam pocit, akoby mi nervy praskali dennne ....
baby, aj mamám s jedným dieťaťom praskajú nervy tak o Vas supermatkách sa nedá ani hovoriť, že by to bolo niečo strašné. Všetky maminky s dvojičkami alebo s deťmi narodenými krátko po sebe si zaslúžia velikááánsky obdiv. Felicita2- aj som sa zasmiala, hoci také humorné to nie je, no veľmi sa mi páči, že si to napísala reálne. O deti v škôlke sa neboj - pracujem v tejto oblasti a mám skúsenosť, že deti, ktoré doma robia podobné experimenty s jedlom, v škôlke jedia normálne, sekajú dobrotu - sú to proste zlatíčka po maminke 🙂
@dorrottka no kiez by si mala pravdu s tym jedenim, lebo ak budu vystrajat to co doma, tak ich zo skolky vylucia 😀
ja ked si zaspominam co vsetko uz vyviedli, co vsetko ich napadlo - maju neuveritelnu fantaziu 😀 tak sa aj zasmejem, ale ked sa to deje dennne , tak je to uz vazne o nervy a nie som na seba pysna, ked mi nervy prasknu ,ved su to velmi zive a hlavne zdrave , sikovne deti Co viac si mozem priat. Len mi je luto , ze nemam viac trpezlivosti a niekedy vybuchnem aj pre blbosti co by som nemusela, ale je to aj o celkovej unave, kolotoci, nemam sa kde odreagovat, stale som s nimi....
@lenka22115 Ja mám doma takmer 8mesačné bábo, ale iba jedno. Nerob si výčitky, lebo nemáš prečo. Ved samotne tehotenstvo s dvojkami je určite náročnejšie než s jedným - minimálne pre telo a kedže tvoje baby majú len 6 mesiacov, ty si sa vlastne ešte nemala šancu poriadne zregenerovať a oddýchnuť si určite nie. Mne malý nespával kým som kojila, potom sme prešli na nutrilon (lebo som dostala po 3 mesiacoch menzes a jačal ked som ho nutila piť moje mlieko) a odvtedy je pokoj, dieťa spí celú noc. Ale ked sme začali s mliekom, mala som budik a budila ho pravidelne každé 3h a naučila ho na režim. Tým nechcem povedať, že netreba kojiť, len zúfalstvo chytalo aj mna predtým, nedajbože, že chcel prísť niekto na návštevu- a to som mala doma IBA jedno bábo. Ja mám jasličky a tam ked to chceme zvládať - aby nové dieťatko neplakalo, hneď som zvolila metódu kočík. Osvedčilo sa mi to - deti sa tam veľmi rýchlo upokoja, prve dni sa pýtajú sadnúť si do koča, pozerajú na ostatných a potom po pár dňoch už fungujú. Tak som toto skúsila aj na mojho syna, lebo manžel pracuje v zahraničí a ja po sekcii s nim sama doma a bol stále hore, nevládala som ho nosiť na rukách, počas tehu som pribrala takmer 30 kil a aj po porode som ich stále mala, takže ja som nevládala chodiť , nie aj dieťa nosiť na rukách. Tak som ho vložila do kočíka - najprv tam nechcel byť, ale zvykol si a potom som hu už len vozila po byte. Ked nevedel zaspať, riadne som ho zabalila do deky, otvorila okno dokorán, aby mal čerstvý vzduch, vozila kocik namieste spredu, dozadu a zaspal. Určite je to ťažké ked su deti dve a jedno ruší druhé. V rodine sme mali dvojky a tiež to robili tak, že ich delili do izieb, aby sa nepočuli, ked jedli robili to tiež tak, aby deti na seba proste nevideli. JA VÁS všetky mamky dvojičiek nesmierne obdivujem a strašne fandím, viem, že pohľad ľudí na deti je vždy - aké je to fantastické mať rovnaké deti, ale pre mamku je to riadna makačka. Keby Vám aspoň štát dával vyššiu materskú, aby ste si mohli aspoň nejakú babu na kočíkovanie platiť a v tom čase si odddýchnuť. Nechápem ako to bez oddychu vlastne fungujete žienky - takže žiadne výčitky, povedzte si, že ste SUPERŽENY, lebo verte, že by sa s Vami máloktorá mama chcela vymeniť, lebo s jedným dieťaťom je robotyyyy, tak keď vy máte dve a niektoré ešte aj staršie k tomu, tak to je na ocenenie za statočnosť!!!!
Felicita, presne viem ako sa citis. Ja mam to iste, vybuchujem pravidelne a tiez ma to velakrat mrzi a aj si poplacem. Ale emocie musia von, inak to vyrazi niekde inde 🙂 Decka musia vediet , ze maju hranice a mama je tiez len zivy tvor. Moji chalani -"divosi" budu mat 5 rokov a infarktove stavy este pretrvavaju. Tiez sme ich museli kedysi hojdat o polnoci v autosedacke ako v centrifuge. Jedneho si uspala, zacal plakat druhy. Ked mali cca 10 mesiacov bola som taka vycerpana a tak ma bolel chrbat, ze som snivala o tom , ako ma zoberu na par dni niekam do nemocnice, kde je strava na tacke, lozko len pre 1 osobu, ticho a neruseny spanok ! Deti boli ( a aj su ) na mna naviazane a hoci som aj mala permanentku na plavaren, aj ta mi prepadla...Potom prislo obdobie chodenia - kazdy na inu stranu a zasadne sa nedrzali za moju ruku. Tak som ich mala na voditkach ( perfektna vec ) aspon , ked sme potrebovali ist do obchodaku nakupit mlieko a plienky...Ved uz len vybratie z autosedaciek na parkovisku bolo rizikom, ze jeden vbehne pod auto, kym druheho vyberam z auta....Okoloiduci niekedy zvlastne po mne pozerali a to hlavne vtedy, ked sa chalani rozhodli prejst obchodakom po styroch ako psikovia....Ale, nedalo sa inak. Byvame na dedine - teraz lezu spolu na stromy, vyhadzuju sliepky z kosikov a kukaju im do zadku ci uz nejde vajicko, pusinkuju sliepky za vajicko, zatvaraju sa do voliery so psom, nosia mi dazdovky...Najlepsie hracky su pre nich kladiva, srobovaky, klieste a klince. Tiez som nervozna z toho, ze nemam kontrolu nad niektorymi vecami - poriadok ktory som vzdy tak milovala je zalezitost 5 minut, kludne stolovanie nepoznam, dekoracie v byte znici detska zvedavost...Dvojicky su partaci, jeden nieco navrhne, druhy ho podpori a napad este "vysperkuje". U nas nemusime pre nich prilis vymyslat aktivity, ale skor to vsetko co ich napadne potrebujeme nejako ukorigovat. Ale som rada ze su zdravi, zivi a divoki. Stale sa rozpravaju, napominaju ale aj stuchaju a hadaju. Okrem toho "nasho sveta" maju este aj svoj, v ktorom si robia pravidla oni dvaja a velakrat su v nom tak zahlbeni, ze prepocuju co treba robit a pod....Vychystat sa niekam byva horor 🙂 Ale cas strasne rychlo leti a este nam bude smutno za touto hektikou !
@hanzi krasne si to napisala a velmi pravdivo, aj som sa zasmiala nad tymi sliepkami 😀 My sme sa tiez nedavno prestahovali na dedinu kvoli deckam hlavne a co som si myslela,ze bude super, vypustim ich na zahradu a vypijem si v klude aspon kavu, tak nehrozi ....Stale lezu tam kde nemaju a beru to co nesmu....smykalka, trampolina ci pieskovisko ich zabavi len na chvilu, potom je to uz nuda....radsej s nimi chodievam na prechadzky...Tiez mi domov prinesu vo vreckach kamienky , piesok , blato ci hovienko 😀 a nasla som aj dazdovku, co ja neznasam chytit do ruky, tak mali zabavu ako som pistala 😀
Ja som musela odlozit vsetky noze prec, lebo maly mi uz rozparal jeden vankus kym som bola na WC - ani sa radsej nezamyslam, co vsetko sa mohlo stat...Alebo sme museli dat prec vsetky klucky z okien - v obyvacke,lebo tam zvykli pozerat cez okno, no jedneho pekneho dna prisli na to ako sa okna otvaraju a kricali na susedu oproti cez otovrene okno, Som myslela, ze zinfarktujem ked som ich videla na stolickach pri dokoran otvorenom okne...
Presne ako pises su to partaci a jeden nieco vymysli a druhy sa hned s radostou prida ....som zvedava , co budu vystrajat v skolke...Ale si ma nepotesila, ze tvoji maju 5 a je to este stale o tom istom ☹
@felicita2 Nie, nie je to o tom istom. Nervozne stavy zostavaju , len ich dovody sa menia..🙂 Kedysi to bolo skor o "servisovani deti" - papat, prebalit, odgrgnut, pohojdat, kde clovek polozil dieta, tam ho aj nasiel...., teraz treba skor taktizovat,kontrolovat, planovat, upratovat a opravovat (!) a davat pozor co clovek povie, slubi a urobi 😉 . V skolke su si najlepsimi kamosmi ale aj rivalmi....Jeden sa druheho zastane a ak pride k bitke, tak skor medzi nimi ako s cudzimi...A tiez sa radi vytrcaju do okna, tancuju, saskuju, stahuju gate ...a ked je reakcia z ulice, tak sa radost znasobi...S tymi zvieratkami - ja som skoro odpadla, ked mi maly pri odchode zo skolky doniesol na rukach ukazat mrtveho krtka, ktoremu daval pusu a vravel, ze je to jeho kamos.To su fakt stavy kedy prehodnocujes, ci ma vyznam ako spravna matka preventivne ich dopovat nejakymi laktobacilmi a probiotikami, ked si aj tak spravia po svojom...Teoreticky mame hygienu zvladnutu, ale to je ich svet - ked musis, tak musis ... 😉
@lenka22115 Mne obcas aj pri jednom...
@lenka22115
si úplne v "norme" a s prehľadom to zvládaš, ber to tak, že ty sa musíš riadiť iným systémom...."systémom dvojok" a takýmito stavmi sme si prešli asi všetky mamky hlavne dvojok.
Ja som sa riadila pravidlom "niekedy je niečo lepšie proste neriešiť" síce bola som za blbú, ale celkom mi to fungovalo....hlavne som ostala sama sebou a neprišla som o nervy.
ja len podotknem: bude aj horšie 😀 😝
si predstavte, že budete písať úlohy...dvojmo...a nepôjde to na prvýkrát...dvojmo 😎 ...Takže nechajte si niečo z nervov aj na neskôr ...sranda Vás ešte čaká 😀 😀 😀
@miriamkac prosim daj navod ako neriesit....niekedy by som fakt radsej neriesila a nechala to tak, ale take nervy do mna vojdu ze to proste nedokazem....
@hanzi ja normalne nezvladam ked mala ma polhodinovy amok, aj dnes, normalne som z toho vycerpana ja a citim nervozitu v zaludku aj v celom tele...dnes sa pobiju sa a mala mala nervy, ze malemu nestihne vrati, lebo utecie tak reve, krici, nervaci sa , hadze sa o zem a nepomaha nic, ked ju chcem ukludnit tak ma bije a strka, nedovoli ani pritulit, a reve tak silno az mi tresti hlava az pisti a neustale chodi za mnou, ked ju dam do izby aby sa vyrevala a potom prisla, tak nie stale chodi za mnou, ked sa zavriem ja do izby, tak zacne revat este viac a trieskat po dverach - fakt ju neviem dat do normalu, alebo az po fakt takej polhodke, co sa mi zda strasne vela v takom blazinci, lebo ked tak dlho reve, tak aj maly sa vzdy prida, lebo bud mu uz ide na nervy , alebo ho bije od nervov a to uz je cista pakaren 😝
a v poslednej dobe je to dost casto a ja vtedy stratim nervy a zacnem kricat co je niekedy horsie a niekedy zaberie ...ale zase prekricat ten rev na to ani nemam dost silne hlasivky.
Ako riesite take situacie?
@jana7 no mozno tvoji budu vynimocne poslusne a pokojne dvojky 🙂 ale radsej bud pripravena na horsie 😀
@felicita2 mne keď sa takto glbali, každého do postielky a že revali...neriešila som...
neriešila som hystericke revy, vydupavky typu "ja chcem".....a pod. a to robím doteraz.....len teraz je problém ten, že postielky už nemám, chlapci majú 6 rokov, ešteže mám 3-izbový byt 😀 takže každý do inej izby:D....neriešim poriadok...ako spomínala
@hanzi neriešim stolovanie...a podobne....
Máš deti vo veku vzdoru...to pomaly prejde....tam nič len vydržať.
@lenka22115 Pockaj bude horsie. Ja mam brachacov dvojcata o osem rokov mladsich. Pri dvojcatech sa nezbedy nezratvavaju ale nasobia!!! Co ja som si s nimi zazila!!! Medzi sebou sa mlatili skoro pernamentne, ale ked islo o cudzich, tak to bola silna dvojka. Ked sa klbcili medzi sebou a ja som zacala robit poriadok, tak to uz pekne drzali spolu a ja som bola zla, ze na nich kricim. Ulohy si delili. Jeden pisanie druhy pocty....
A inac s tymi ulhami mi napadlo: Mame kolegov, dnes styridsiatnikov, jednovajecne dvojcata. Dodnes su rovnaki. Vlasy im preriedli rovnako, brucha im narastli rovnake a ked stretnem len jedneho, neviem ktory to je... Ked chodili na vysku na rovnaku fakultu, tak sa kazdy ucil na inu skusku. Na skusku isiel len jeden ale dvakrat s inym indexom. Akurat statnice mali v jeden den, tak sa nedalo...
@miriamkac ako to dokazes neriesit? Ja sa o to snazim uz niekolko rokov. Neriesim prve, druhe, tretie, dokonca zvladam uz aj stvrte. Ale to neriesenie je len na vonok. Lebo vo vnutri sa to hromadi a pri piatom vybuchnem tak, ze dovi - dopo.... Ja mam niekedy s tych deti pocit, ze normalne po ocku sleduju, ze do kedy vydrzim a vedia, ze uz to dlho nepotrva. Fakt som za 5 rokov co ich mam presla velku cestu k trpezlivosti, ale niektore veci nedokazem neriesit, na strasne vela veciach sa zasmejem, ale ked rano vznikne brutalna vadenica az bitka, skrek, vresk, kvoli tomu, ci je smiesne, co povedal Miso, alebo nie. 100 krat im pekne poviem, aby sa nehadali, lebo sa mi to fakt rano nechce pocuvat a na 101 sa s nimi pohadam ja 😝
Kým boli bábätka, tak nie, ale boli obaja pohoďáci, pekne spali, pekne papali, skrátka luxus. Nervy mi začali praskať, keď začali chodiť a postupne nám demolovať strechu nad hlavou 😀 Majú 5 a ešte stále to neskončilo (predvčerom rozbili sklo na dverách do detskej). Jasné, že je mi ľúto, ak na nich nakričím alebo dostanú na zadok, ale nie som robot ani virtuálna supermatka z amerického seriálu. Verím len, že vedia, ako veľmi-veľmi-veľmi ich milujem 😉