Výchova maltezáka

My sme mali maltezáčika odkedy sme ja a sestra mali 11 a 14, žiadne cvičisko alebo špeciálna extrémna výchova sa nekonali, iba taká tá ,klasika’ - pokarhať keď robí zle, odmeniť keď robí dobre, správne motivovať. Žiadne klietky, elektrické obojky, bitky, nič. Okrem šteniatka sa nikdy nevyšpinila vnútri, nikdy by nikomu z nás štyroch neublížila - ono to ten psík cíti že vy ste jeho rodina, ochraňuje vás, a koľko lásky mu dáte, toľko sa vám vráti 🙂 Je uštekaná, áno, a na cudzích niekedy aj agresívna, pravda - ale nikdy nie nevyprovokovane, a nikdy nikoho nepohrýzla. Takto isto sme mali aj iné veľké plemeno vonku na dvore - toho sme mali odkedy som ja mala 1 rok, presne tá istá výchova aj prístup aj správanie.

Mohlo by sa povedať že je to náhoda a že sú to agresívne psíky, ale za mňa sú z malých plemien najmilšie 🙂 Po odsťahovaní som si adoptovala 4-ročného maltezáčika zachráneného z množiarne, a je to to najväčšie zlatíčko. Napriek tomu že sme si ho zobrali dospelého tak sa naučil hygienickým návykom, je zlatý, všetkých najväčší kamoš - či náš či cudzích, a každého koho stretne len oblizuje - taký vďačný 🙂 Teraz čakáme bábätko a absolútne nemám obavy aké to bude.

A ak by sa vám to stále zdalo ako náhoda, tak susedia inšpirovaní nami si tiež adoptovali dospelého maltezáka, a ten je tiež skvelý - len uštekaný, ale neublíži. A z okruhu známych ďalšia rodinka má od šteniatka a tiež je to rodinný psík 🙂

Ono to vlastne všetko závisí od vás, pes je obrazom majiteľa. Pokiaľ ho budete ľúbiť popri výchove, a pokiaľ vy nie ste rodina ktorá po sebe neustále kričí alebo je v strese, nevidím dôvod aby maltezák nebol dokonalý rodinný psík - zrovna teraz so mnou obaja ,naši’ ležia na gauči😊