Akým spôosobom odnaučiť psov od toho, aby boli reaktívni?

žiadnemu výcvikárovi by som psov nezverila, poslúchať musia Teba a 90% "výcvikárov" radia nezmysly a to aj takí, čo chodia so psami skladať skúšky. Mne jeden na cvičáku radil škrtiť psa zaveseného za krk vo vzduchu, tiež ako riešenie reaktivity. A je to uznávaný "pán výcvikár". K veci. Naraz to s nimi nezvládneš. Treba cvičiť zo začiatku každého osobitne, vygoogli si hru "pozri sa na" a hor sa do toho. A preboha prestaň šklbať vodítkom, jediné čo dosiahneš je poškodenie krčnej chrbtice. By som každému takému majiteľovi riadne pošklbala krkom, ako by sa mu to páčilo. Tým len buduješ negatívnu asociáciu a agresivitu na psov. Vidím psa = bolesť zo šklbania krkom a potom nemajú byť "besní". Celé zle.

@zuzanaam vyvesit nezvladnutelneho psa za obojok do vzduchu,je jedna z metod na ukludnenie a zvladnutie psa.Samozrejme, inac sa ukludnuje pes,ktory ma 10kg a inac,ktory ma 50kg.
Na kazdeho psa plati nieco ine,to ze sa tebe tato metoda nepaci,neznamena,ze je zla.
Je to môj osobny nazor a nikto s nim nemusi suhlasit,ale na niektorych psov je to velmi ucinna metoda.

@zuzanaam to nam tiez radil trener, aj vela videi na youtube je v tomto style. Netvrdim, ze je to spravne, no netusim naozaj ako ich v tom stave ukludnit. Zauraduju hormony, adrelanin a tahaju ako blazni aj ked maju obaja do 10kg. Velakrat sa za nich az hanbim, lebo sme aj vcera skusali na ulici zvitanie s psikom podobnej velkosti, ktory pekne cakal pri majitelovi a vrtel chvostom. Pustila som k nemu jedneho, opatrne sa priblizil a ked uz bol nufakom pri nom, tak zacal cerit zuby a skakat donho. Stiahla som ho spat ku mne, pustila som druheho a ten to iste 🥺 chvalabohu majitel bol trpezlivy, nic neurobili, ale proste neviem sa zarucit ze keby to bol vacsi pes, tak moji donho neskocia a neuhryznu ho.
Je to s nimi velmi narocne na takychto prechadzkach, lebo predtym to nerobili, skor ustupovali. Nestalo sa nikdy ze by ich cudzi pes napadol, ze by to robili ako obranny mechanizmus. Dokonca nedavno jeden z nich, ktory poslucha na povel “ku mne” ked bol navolno a par metrov pred nami, akonahle zacitil v dialke psa ktoreho sme nevidelu za zakrutou, tak klapky na usi a rozbehol sa za nim. Dovtedy mi to nikdy neurobil. Psik bol nastastie velky a mierumilovny, vychovany a tak moj len zostal stat 2m pred nim a vystekal ho 🙄 no keby to spravil pri niekom inom, tak by som si vysluzila sprsku nadavok, ze mam nevychovaneho psa, co na neposlucha. Tym padom ich neviem ani nikde vybehat navolno, lebo psy su uz vsade a nechcem riskovat, ze do niekoho skocia.

- Zamedziť vyštekávaniu za plotom - aby si to správanie neupevňovali
- Pracovať na sebakontrole a pozornosti, to súvisí aj s tým nezvládnutým odvolaním od psov, aj vlastne so všetkým, sebakontrola a pozornosť je dosť taká alfa a omega
- hra "pozri sa na", pracovať na tom vo väčšej vzdialenosti od psov (takej akú ešte zvládajú) a postupne vzdialenosť zmenšovať
- chodiť s nimi von aj jednotlivo
- možno aj lepšie si nastaviť celkovú komunikáciu so psami - píšeš, že cukáš vodítkom, kričíš fuj, a nič.. Áno, ak sú moc "mimo" už môže byť pre nich nereálne ťa počúvnuť (skrátka je to pre nich tak náročná situácia, že už v tom momente sa na tom pracovať nedá).. ale - ak už používaš korekciu, bolo im nejak vysvetlené čo je korekcia? Vieš ako správne spraviť korekciu vodítkom? Označíš a odmeníš správanie, ktoré od nich naopak požaduješ? Ako vyzerá celkovo vaša prechádzka? Ako s nimi počas tej prechádzky interaguješ a oni s tebou?
- Poznáš konejšivé signály? Vieš ako správne zoznamovať psov? Ono napr. aj to cerenie zubov nemusí byť nutne zlé. Je to psačia komunikácia. A možno napr. tvoj pes bol na napnutom vodítku a aj preto tak reagoval (v určitom momente treba dbať na to, aby bolo vodítko uvoľnené, nie napnuté)
- A presne súhlasím s tým, že to chce trénera. To sa skrátka takto písmenkami nedá vyriešiť k tvojej spokojnosti. A dobrého trénera... Za zastaralé metódy "klasických cvičákov" nie som ani ja.
Ono to chce proste vidieť (jednak tréner vás, ale aj vy presne ukázané čo kedy ne/robiť). Ja som sa posnažila vnuknúť hlavne nejaké možnosti, možno iný pohľad, možno nápad čo si viac pozrieť, naštudovať.
Držím palce 🙂

@wolf_ dakujem pekne 🙂
Hlavny problem vidim v tom, ze ich nemame od malicka. Aj ked sa velmi tesim, ze sme 2 utulkacom dali domov a maju sa u nas super, uz by som to druhykrat neurobila. Ten, ktory nepocuvol na “ku mne” ked zbadal ineho psika, je pomerne trenovatelny, lebo je silno motivovany jedlom. Naucil sa take uplne zakladne triky ako nasledovat odmenu a otocit sa okolo stromu napr., odnaucila som ho skakat po mne, akonahle vidi maskrtu tak si pekne sadne, aj ked poved “sadni” nepozna. No pri kusku jedla sa s nim pomerne lahko robi, lebo ma zaujem. Druhy je uplny opak, je mu fuk aj keby som v ruke drzala kilo hovadzieho. Ten ani nechodi navolno pokial nemam 100% rozhlad a istotu, ze nikto nikde. Skusala ho trenovat aj skusena trenerka a sama uznala, ze ten pes si robi co chce a nepocuva 😆 rovnako to s nim mam ja, skusali sme opakovane aj oddelene treningy, no on akoby vobec nechapal, ze ma nieco urobit aj ked mu to ukazem 100x. Maskrtu si ani nevezme, on sa vie len tesit z niekoho pritomnosti a poskakovat. Ked zvysim hlas alebo sa snazim byt tvrdsia (nebijem ho, netyram), tak akurat stiahne chvost a cely sa krci od strachu. A tento prave bol od zaciatku ako medík, nikdy na ziadne zviera nereagoval, az kym sme nepriniesli domov toho “sikovnejsieho”, ktory na sebavedomie ako 3 dobermani a neboji sa skocit ani do pitbulla 😂😕 no a prvy sa od neho vsetky tieto blbiny uci.

@tundra napíšem tak, mám psov cez 35 rokov (vrátane neadpotovateľného "asociála" z katastrofálnych podmienok) plus poznám veľa majiteľov ktorí žiadnu takúto "metódu" nemuseli nikdy použiť, dá sa to vždy inak. A áno, škrtenie psa sa mi nepáči. Prišla som tam vtedy s 8 mesačným 18 kg šteňaťom so strachovou reaktivitou (nedostatočná socializácia predošlým majiteľom), toľko k nezvládnuteľnému psovi na ktorého bola táto "metóda" odporučená.

s viacerými psami je to vždy iné ako s jedným. Správajú sa inak keď sú "svorka". To že ich nemáš od šteňaťa nemusí byť problém, posledných 3 svojich psov som adoptovala v 5,5, 3 rokoch a 8 mesiacoch. S dvomi sa dalo krásne robiť (napriek zanedbanej socializácii v jednom prípade) a jeden ostal "autistický" celý život, lebo prvých 5,5 roka života strávil zavretý v šope. Nikdy sa nenaučil žiadne povely, nechcel sa dal hladkať, nevedel sa hrať, len jednoducho vedľa nás nejako existoval. Záleží, aj akých plemien sú to krížence, niektoré sa cvičia ľahko a iné nie. Ty sa potrebuješ hlavne vzdelať v problematike etológie psov, nevidím to vôbec beznádejne, len to chce vytrvalosť a dôslednosť. Pozri si videá Lenky Blachovej. Držím palce.

@zuzanaam pred 35 rokmi boli služobne psy,hlavne v byvalom Československu,velmi tvrde.(Supy na hraniciach,ktori mali za ulohu zadrzat narusitela, za kazdu cenu)
https://www.denik.cz/veda-a-technika/pohranicni...
To len pre info.a mladsie ročniky,ktore mozno o tom v zivote nepoculi....
Z toho vychadzala, aj metodika vycviku.Vtedy, by ta tvrdy pes rozobral,ako lego a islo skutocne o to,kto z koho.Bol som výcvikar,absolvoval som poddôstojnicku školu psovodsku,nasledne som robil športovu kynologiu a figuranta.Doba sa zmenila,psy sa zmenili,samozrejme aj vycvikove metody.Ja osobne tuto metodu nedavam do popredia,ale ako som napisal,psovod,musi psa ovladat a nie naopak a ked zlyhavaju vsetky ostatne metody,stoji za vyskusanie.V dnesnej dobe, je tvrdych a razantnych psov,velmi malo a ked sa objavi,tak skonci u solventnych zakaznikov v USA.
Doma mame labradora😁 a nevenujem sa aktualne komercnemu vycviku,z casovych dôvodov.Možno,keby hociktora psíčkarka stretla, takeho 3-4 psa v plnej sile,ktory by ju napadol,kludne aj len s košom,tak by kazda jedna pochopila,ze jedina metoda,ako toho psa učinne spacifikovat, je ho vyvesit na obojku.
Tak len tolko, k staromodnym metodam výcviku služobnych psov.

@tundra ano suhlasim s Tebou, kedysi na cvicaku boli 95% NOcka, malinaci, dobermani, a podobne chutovecky. Navyse sa od psa pozadovala razancia a vykon. Kazdy kto aj dnes robi vrcholovo sluzobnu ci sportovu kynologiu s takymi plemenami, vie, ze naozaj dnesnou pozitivnou motivaciou z takeho psa s vlohami spravi psychopata alebo zabijaka. Cize ma to svoje opodstatnenie, urcite metody pri urcitych psoch a situaciach.
Dnes naopak tie prudko "iba pozitivne" metody z mnohych psov robia velmi zlych a nevychovanych partakov (kedze pes si robi co chce a nepozna nasledky svojich cinov). Nehovorim (!) ze psa treba bit, a uz vobec nie citlive spolocenske plemena, ale faktom je, ze aj popredni ludia co sa venuju na Slovensku pozitivu jasne povedia - idem na psa pozitivne ale ked pes nereaguje, nechape, nechce, musi nastupit v urcitej forme aj negativ. (Negativ neznamena hned bitku.) Inak zo psa bude nevychovany pes na hanbu sveta, starost majitelovo a terorista okolia. Ale to je na dlhu diskusiu a naozaj velmi individualne. Kazdopadne preto treba taketo veci riesit so (skusenymi) trenermi, co nazivo vidia toho psa, jeho reakcie, majitelove reakcie, atd atd. Takymito radami na internete sa naozaj nic nevyriesi. To je proste fakt. A cim skor ho clovek prijme, tym skor sa moze so psom spravnym sposobom pracovat.

@tundra keby ma pes napadol, tak ho kľudne vyškrtím. Resp. pravdepodobne by som sa posr💩 od strachu, a bohvie, či by som na vyškrtenie cudzieho psa, ktorý ma napadol mala odvahu - ale z hľadiska teórie vo vypätej situácii ok, vyškrtiť.
Ale vlastného psa? Načo? Prečo? Už dávno vieme, že takéto metódy, vrátane pridržiavania psa na zemi a pod. sú prežitok a nesú v sebe riziká. Existuje množstvo iných metód, nerozumiem prečo by som mala používať tieto, ak riskujem fyzické a emocionálne zranenie psa, agresivitu, strachovú agresiu, zhoršený vzťah psovod-pes. Doba kedy sme sa hrali na alfu a podobné kecy už dávno nie je - ako bonus je to teória, ktorú sám autor vyvrátil.
Výchova psa je pre mňa aj o pochopení, učení, práce na sebe, na našom vzťahu. Uchyľovať sa pri vlastnom psovi k metódam, ktoré sú založené hlavne na averzívnych prístupoch, je za mňa kontraproduktívne, aj neetické ... To, že kynologická minulosť je aká je, neznamená, že sa nemôžeme posunút ďalej a reflektovať moderné poznatky.
Ja nie som čisto "pozitivkár", síce uplatňujem najmä pozitívne posilnenie (myslím si, že to by mal byť taký primárny základ), ale aj iné kvandranty operantného podmieňovania majú svoje miesto, resp. ja osobne ani nevidím priestor na to ísť čisto len pozitívnym posilnením (veď už len obyčajný tlak vodítka)... Psa pripravujem aj na tlak, nie len fyzický ale aj psychický - ako človek venujúci sa psím športom. Ale zrovna vyškrcovanie a pod. metódy skrátka nemôžem považovať za niečo čo by malo patriť k dnešnému výcviku.

@zuzanaam Lenka Blachová 👍 autorke by som odporúčala kľudne ísť na jej komunikačky, stretnúť sa osobne...

@tundra ešte raz zopakujem, že mi ten postup bol odporučený na bojazlivé 8 mesačné šteňa strednej veľkosti. Štartovala po psoch zo strachu, po tom, čo bola minimálne socializovaná predošlými majiteľmi a následne nás v lese napadla bulteriérka. A rovnako to neodporúčam ani autorke tohoto príspevku, tu sa nebavíme o žiadnych psoch "zabijakoch", ktorých treba pacifikovať za akúkoľvek cenu. Takýmto postupom by v nich vybudovala akurát tak strachovú agresivitu.

Tiež mam dvoch utulkacov. Na dvore bresu, je mi to jedno. Strážia si dvor. Doma nezastekali ani raz. Muža nerešpektujú vôbec, a ja ich ,,ovládam” tónom hlasu. Na psov je jeden úplne priateľsky, fena ustráchaná, skrýva sa za mňa ale neútočí. Kedysi tiež na ulici pes stekal na každého psa, nie agresívne len stekal. Nejak som ho to dokázala odnaučiť v podstate som sa k nemu prihovárala už keď som zbadala v diaľke psa takým ostražitým tónom že nesmie a po čase to bolo stale menej a menej. Fenu nemusím učiť nič, tá robí všetko ako ten starší čiže sa učí od neho.

Predtým mal otec staforda, jeho som musela tak ako píšu baby vyššie ,,priškrtiť” vo vzduchu za obojok lebo inak si s ním nedal človek rady. Neskôr malých psov ignoroval na stredne a väčšie plemena sa zlostil ale bez ťahania, len upozorňoval aby sa k nemu nepriblizovali.