Vozenie dvoch malých detí

Obe deti vzadu, staršie podalo mladšiemu ak bolo treba

proste nebudes podavat hracky ani zabavat. Vozim tri deti a nech sa deje co sa deje musim sa venovat ceste.

Ak som spravne pochopila: ty si sofer, starsie dieta mas momentalne na sedadle spolujazdca, aby ste mali kontakt. Babo vzadu tie prve mesiace vydrzi a nasledne, ked bude vo veku, ze uz ono bude potrebovat zabavat (ca. 8 mesiacov u mojich deti), tak starsia pride do veku, kedy uz nebude treba zabavat (u mojich deti vo veku cca 2-2.5 roka).

Ja len ze ani to hranie sa počas jazdy nie je nejak extra bezpečné.
Obidve deti boli vždy vzadu. Zabavili sa medzi sebou. Kým nezvracali, tak som si ich nevšimala 😁

@guiseppinka jasne ak som vodic neda sa inak to je bez diskusie ale malokedy som vodic na nejake dlhsie trasy. Ked ideme ku mojej mamke tak su to napr 4 hodiny a nepaci sa mi predstava ani sediet medzi nimi ani vajicko dat dopredu ani sediet v predu😁

@luliu Starsi mamrok a pol. Nepoda nic🙈

@lija22 ak by sme sa nehrali tak by sme nikam nedosli. Minimalne nie pri zachovani psychickeho zdravia😁

Nikdy som nevozila ani jedno dieťa vpredu.Obidve dozadu a naučili sa,že keď šoférujem,tak šoférujem a nevenujem sa im.

Tak "idealne" v tvojej situacii je sediet medzi nimi, ale to sa ti nepaci.
Takze deti vzadu a ty vpredu, tiez nepaci.
Vajicko vpredu, tiez nie...

Tak necestujte vsetci spolu, ine sa uz vymysliet neda 🤷‍♀️

@basska_b nie som vacsinou sofer. Max po meste, k lekarovi. Ide mi o dlhsie trasy (4h) ktore budeme pravidelne jazdit. Vacsinou soferuje muz a ja som sedavala vzadu.

@nafka0483 ano presne tak ako pises😁 hladam tu skor rady a skusenosti ako to mali ostatni ako im to fungovalo a vyhovovalo. A teda hladam to co bude pre mna najmensie zlo.

Keď som nešoférovala, sedela som vedľa manžela a spievali sme, alebo púšťali pesničky. Keď ide aj najstarší syn, sedí medzi sedačkami a deti vkuse vrieskajú, naťahujú sa, potrebujú pozornosť. Skús ísť dopredu a ich nechaj vzadu, ved vždy si vieš presaadnúť ak niečo.

Ak to deti nezvládaju, choďte vlakom/busom.

@vyrovnanaosoba dakujem, asi si musim aj ja zvyknut ze proste niekedy bude cesta s mrncanim alebo placom a vynucovanim si pozornosti. Ale neviem si predstavit nebyt pri babatku. Minimalne prve mesiace kym si budem ista ze sa mi nezagrcka a podobne.

Sedela som vzadu medzi sedačkami. Asi prvý mesiac a potom sme dali zrkadla a sedela som normálne vpredu

@ajka0207 to nie je uplne mozne. Su to dve deti do dvoch rokov. Neviem si predstavit trepat dvojkocar do autobusu napr. Plus ta kopa veci okolo toho. Navyse k mamke by sme museli prestupovat 3x🙈

Tiez som nikdy nedavala dieta dopredu. Prve dva roky to bola hroza, teraz uz je to pohoda. Dcera vo vajci tiez pojde do zadu

Tiez som ziadne dieta nevozila nikdy vpredu. Ked soferujem, soferujem. Ked som bola spolujazdec, vedela som nieco podat, pohladkat, mali hracky - najlepsie neokukane, pocuvali pesnicky.
Dlhsie cesty som vzdy volila na cas spanku.

Tak potom sa prekonať a sedieť vzadu. Staršie ma koľko?

Ja som sedavala vzadu, medzi detmi.
Preco takto sediet nechces?

@annalena to fungovalo ked bola starsia mala. Ale teraz je z toho skor nervozna lebo normalne spava na bruchu, chce sa otocit a to sa v sedacke neda. Tak len mrci a kruti sa a chyta nervy ze sa nevie ulozit a mne je to aj luto.

@vyrovnanaosoba Rok a pol. Sedi v protismere ma zrkadlo a niekedy je to v pohode. Ked ideme tak na hodinu tak si spievame alebo sa aj vydrzi pozerat. Ale musime jazdit aj dlhe trasy a to sme sedavali vedla seba.

@beronsche no nie ze nechcem ale nezmestim sa😁

Keď pôjdeš s mužom, tak malé dopredu, staršie a ty vzadu. Keď sama, tak naozaj nie je úplne dobre zabávať deti, hrať sa s nimi, podávať im hračky ...... Ty máš šoférovať a sústrediť sa na cestu. Musíte si zvyknúť

Ja som nikdy vzadu nesedela, mám kinetozu, takže by som bola aj tak nepoužiteľna. Deti su s rozdielom 1.5 roka, jazdili sme aj dlhšie trasy (5-6 hodin) a deti museli nejak prežiť. A naučili sa. A aj 1.5 ročne dieťa vie trochu zabaviť bábo, hoci je fakt, že moja už nebola v protismere, keďže jej tiež bolo zle 🙈
A ešte je možnosť kúpiť auto, kde si pohodlne sadneš dozadu medzi sedačky (napr. Ford S-max, Galaxy, Opel Alhambra.... )

@luliu suhlasim, ze ty vzadu a starsie vzadu, vpredu vajco a muz ako sofer... ty vies takto obsluzit obe deti, lebo dociahnes na obe... ideal ale vzadu obe deti a ty medzi nimi... ja mam deti 2 a 3 rocny rozdiel a tiez to bolo tak isto, ja vzadu, vajco vpredu... ak siel prcek do sedacky, tak uz som ja sla dozadu a najstarsia dopredu alebo som ja sla dopredu a decka vzadu...

@luliu
@guiseppinka
Baby fakt vozit vajicko v predu po dialniciach mi nahana husiu kozu. Je mi jasne ze aj v meste sa moze stat, staci dobre trafit ale toto asi nedam.

@autorka vajíčko vpredu ničomu nevadí. Vypneš airbag, sedačku posunieš dozadu a hotovo. Najazdila som tak s deťmi tisíce kilometrov.

@tiezjedna hej nevadi. Ja viem. Davala som si ho k sebe ked sme jazdili sami a nebola ina moznost ale to boli vzdy lokalky. Len to nepovazujem za bezpecne miesto.

Suhlasim s @tiezjedna vpredu vajco je uplne v pohode... kazdy naraz moze byt "v pohode" a aj "fatalny". Nad tym sa moc nemozes pozastavovat... ak sa dozadu nezmestis, vela moznosti nemas... na dialnici moc vela moznosti na zastavenie nemas a vrieskajuce alebo kaslajuce babatko, ktore vidis iba cez zrkadlo tiez nie je ideal... jazdievame s deckami bezne 500 km jednu cestu. Dokonca som isla s troma vo veku 11 mesiacov, 4 a 6 sama 600km... este dobre je, naplanovat to na spanok...

Šoférovala som sama už s 3-mesacnym synom cca 300 km trasu. Potom sa pridala dcéra. Kratšie trasy do cca 30 minút som neriešila, aj keď plakali - prežili to. Plač nie je vždy len o tom, že sa deťom deje niečo neúnosné. V tomto prípade sa jednoducho nudili a vydobijali si pozornosť. Časom sa naučili, že keď šoférujem, nemôžem sa im venovať. Snažila som sa im pomôcť spevom alebo som im hovorila zaujímavé veci, čo vidím ako von. Poprípade nech pozerajú z okna a nájdu psíka/mačičku/vtáčika. Bábätku vo vajíčku som dala cumlík a nejakú sustavu hračku. Ak som išla na tie dlhé cesty, vždy som si cestovanie plánovala tak, aby bolo v súlade so spánkom detí. Ak mali rôzne časy spánku, tak som cestu prispôsobila spánku toho najmladšieho.

A ešte doplním skôr poznámku ako radu. Sú situácie, kedy deti musia pochopiť, že im nemôžeme venovať pozornosť, akú by si predstavovali. Presne takou situáciou je šoférovanie. Deťom nemáme byť animátormi za každú cenu. Najmä ak to môže ohroziť ich bezpečnosť alebo bezpečnosť iných ľudí. Poznám babu, ktorá vyberá svoju takmer 2-rocnu dcéru z autosedačky na ruky vždy, keď za jazdy plače. Jej muž vtedy spomalí na diaľnici na 80ku. A normálne ďalej idú. Pre mňa nepochopiteľné. Len aby malá neplakala...

no smola. Ked si si starsie naucila na "zabavenie" pocas jazdy, tak ho teraz musis odnaucit. Ked sa niekde musis ist, tak sa musi. Ja som taketo srandicky ako decka vpredu, ci zabavkanie, podavanie hraciek, dudla atd. neriesila. Od prakticky prveho dna boli vzadu. Ci jedno alebo neskor viac. So starsou dcerou som prva krat cestovala na SK sama, ked mala necele 3 mesiace. O 5 tyzdnov spät. Cesta s prestavkami a kojenim, zapchami atd. 8-10 hodin. Nic, msueli sme obe vydrzat, ona vzadu, ja vpredu ako sofer. Ked sa narodila najmladsia, starsia bola protismerova, mladsia vo vajci. Obe boli vzadu. Boli take aj take cesty, ale ziadne zabavanie ani sedeni vpredu. Ani teraz, ked uz su väcsie a najstarsi su uz takmer dospeli.