PÝTAJTE SA ODBORNÍKA: Ako rozvíjať malé deti?
Ako rozvíjať v deťoch pri hre najdôležitejšie schopnosti pre spokojný život? Väčšina rodičov sa zhoduje na tom, že si pre svoje dieťa prajú predovšetkým to, aby bolo v živote spokojné. Ukazuje sa, že na miere spokojnosti závisí mnoho ďalších vecí, ako je napríklad morálne myslenie alebo úspešnosť v zamestnaní. Čím spokojnejšia osobnosť, tým úspešnejšia kariéra – nie naopak! Zaujíma vás, čím podporiť spokojnosť vášho dieťaťa, ako ho naučiť spracovávať svoje emócie a rozvíjať medziľudské vzťahy? O tom všetkom sa môžete porozprávať s Paulou Fassati, odborníčkou na rozvoj detí, ktorá sa s vami rada podelí o svoje skúsenosti i závery vedeckých štúdií.
Viem, že dôležité je dieťa pochváliť a motivovať. Ako ho vyhrešiť, aby sa dieťa z toho poučilo a nie sa urazilo, alebo nebolo demotivované.
dobry den, mna by zaujimalo ako podporit dieta, aby sa nehanbilo vystupovat na verejnosti? napr ked maju v skolke vystupenie, ked sa rozpravaju a ma sa zapojit aj ono,postavit sa pred ostatnych a povedat nieco, tak nechce.. je to vec povahy? inak je komunikativna, spolocenska, priatelska, ale akonahle ma vystupit pred viacerymi nechce. dakujem
Dobrý deň, Paulínka, prosím o radu ohľadom mojej 3ročnej škôlkárky...ako jej mám pomôcť vyrovnať sa s negatívnymi situáciami, ktoré v škôlke, občas, zažíva? Napr.ju nejaké dieťa odstrkuje, sáče do nej, niektorí jej vytrhnú hračku, s ktorou sa hrá, väčšie deti na dvore sa zvyknú posmievať malým, vyháňajú ich z hojdačky, z preliezky... Keď nechce ísť kvôli tomu do škôlky, čo s tým?
@martinkaha za ucitelkou, tak male dieta si s tym samo neporadi aj ked sa to naucit musi, no na to je tam uca aby ukaxala hned v danej chvili spravny postup
Ako motivovat 3 rocneho chlapca aby sa sam obliekal nie zeby nevedel ale je to skor chlapska lenivost ;) aj v skolke ucitelky aby sme ho ucili sa obliekat ale on to vie len je pohodlny ...
Kolko he optimalne hrat sa s detmi? Muslim vek CCA 5 rokov a malicke batolata? A s cim? Dakujem za odpived
Dobry den, vedeli by ste mi poradit ako najlepsie podporit dcerku (2,5r.) aby sa nebala kazdeho hlucnejsieho zvuku? Ked ideme po ulici, boji sa kazdeho psa stekajuceho za branou,aj ked ho nevidi, a boji sa aj steniatok. Ale teda hika a uteka aj ked pocuje v dialke pilu, lietadlo, kosacku, ked ide okolo kamion, vlak a celkovo, ked nieco nahlas vonku bucha a huci. Snazim sa ju povzbudit a vysvetlim, co robi ten zvuk a ze nemusi sa bat. Pochopi ma a povie dobre, ano, ujo robi... Ale aj tak nabuduce je prva reakcia strach a potom ak ten zvuk pozna, povie vo to je.
Ako správne reagovať na situácie vzdoru 2 a pol ročného dieťaťa?
Ak dieťa nedostane presne to, čo chce začne plakať, kričať, hádzať sa, kopať a donekonečna opakovať svoju požiadavku ... Napr. keď na WC zasvietim svetlo skôr ako mi povie, že chce on ....začne reakcia hnevu a neskončí, kým nezhasím a nezasvieti si sám. A to sa deje v neskutočne mnohých a rôznych situáciách počas dňa. V prípade, že situáciu nejde zvrátiť a opakovať je dieťa neutíšiteľné 5, 20, 30 i viac min. Nepomáha žiadne trpezlivé a dôsledné vysvetľovanie, žiadne objatia ani nevšímavosť, či odpútavanie pozornosti od situácie, „vyhrážky“ typu, že niečo nedostane, alebo „uplácanie“, že niečo dostane. Hádam sme skúsili všetko. Až po „vysilení“ si vyžiada pomojkanie - objatie a až to ho upokojí. Ako zastaviť situácie amoku?
@nelinka2009 Dobrý den, najlepsie u takto malickych deti je sledovat, co ich zaujima a umoznovat im to tym, ze sa upravi prostredie pre nich tak, aby to bolo bezpecne a vas to nenervovalo - ze nieco rozbije, spadne atd. Napr. chce brat vsetko do ruky v kuchyni? Tak dajme do spodnych suflikov veci, ktore moze kludne vytahovat - hrnce, variesky... a sklenene veci niekam hore. Druha dolezita vec pre rozvoj je zapojovat ich co najviac do "praktickeho" zivota. Deti chcu robit v tomto veku vsetko to, co robia rodicia - pomahat varit, vytahovat riad z umyvacky, davat pradlo do pracky... Inspirujte sa v montessori, to je na to vyborne! Aby vas to nestresovalo - necakajte od deti ziadne "vykony" - ak chcete spolu spravit kolac, dajte mu miesat kludne aj do separatnej misky a kludne ani nepocitajte s tym, ze to potom prihodite do spolocneho cesta - dieta potrebuje vela pokusov, nez sa to nauci, ale cim skvor mu ich date moznost zkusat, tym skvor sa to nauci. Je tiez fajn mu pokupit zmensene veci, ktore mu dobre padnu do ruky - pr. malu metlicku a lopatku na zametanie, malu skrabku, alebo krajadlo, maly mop...
@sperka Dobry den. Rozumiem, len vam trochu mozno naburam predstavu o spravnosti chvaleni a potom aj trestov. Nie, nebojte sa, nebudem vam tvrdit, ze si dieta moze robit co chce - o tom to vobec nieje. Hranice su zdrave a dolezite. Popisem vam len to, co sa zistilo z mnohych psychologickych vyzkumkov a co v sucasnej psychologii je uznavane. Ide o budovanie vnutornej motivacie dietata, ktora jedina ma ozajstnu silu. Ked budeme dieta od malicka zvykat na neustale pochvaly a tresty, bude sa chovat tak, aby bolo co najviac chvalene a co najmenej trestane, alebo v inte typy deti budu proti tomu rebelovat a budu zkusat, co sa da, aby vam ukazali, ze pre nich trest "nic neznamena" (aj ked trest vzdy niejako zasiahne). Ani v jednom pripade nebudu robit to, co same pochopili, ze je spravne - budu proste robit to, co chce autorita, aby bole "dobre dievcatka" napriklad. A v dospelosti potom tieto dobre dievcatka a chlapci mozu mat (a ukazuje sa, ze naozaj maju) velke problemy s tym, aby sa vedeli rozhodnut a zachovat podla svojich potrieb a pri tom este vnimat a respektovat potreby okolia. To je mechanismus, ktory sa ma cvicit od mala a vela ludi ho proste nema - urcite poznate dospele zeny, ktore sa tak strasne snazia vyhoviet okolie, ze zabudaju na seba, potom sa pretiahnu a maju z toho velke problemy - niekedy az ochorenia. Pozname vela pripadov, kedy takto zacinaju depresie, alebo aj takze choroby a ludia potom zpetne pri psychoterapii horko tazko nachadzaju, ze podleihali presne tomuto mechanismu, plnili len to, co po nich chcelo okolie a na seba zabudli - tak im to telo muselo dat najavo napriklad chorobou. Nie vzdy to musi samozrejme dojst az tam, ale aj taka obycajna trvala nespokojnost alebo pesimismus maju korene v tomto. Takze ked sa vratim k detom a pochovalam prakticky - namiesto: "jeee, to je ale krasny obrazok, ty si ale sikovna maliarka..." vyjadrime zaujem: "jeee. to je princezna a auto, vidim, ze si pouzila vela modrej farby, a toto je co? A ako si s tym obrazkom spokojna ty?.." A proste sa o to porozpravame, aniz bysme museli povedat jedine slovo pochvaly. Pre dieta to ma "zdravy" efekt v tom, ze vidi nas zaujem a lasku, budeje sa tym vztah, ale necaka na pochvalu a neieje sklamane, ked ju nedostane. Samozrejme niekedy je cas na pochvalu - neberte nic dogmaticky, ale urcite stoji za to sa zamysliet, ci to s pochvalami neprehaname.. Nechat ich na vacsie veci. Pytate sa aj na tresty - to je takisto dlhe tema. Idealom je miesto trestu v klude nechat dieta zazit prirodzene dosledky svojho cinu. Napr. rozbil si hrncek a vsetko sa vylialo? "Ok, tu je handra a lopatka - urobis to sam alebo spolu?" Nechce si vziat budnu do mrazu? Ok, vezme mu ju zo sebou - a behom par sekund sam zisti, ze tu bundu chce.. Vsetko v co najvacsiom klude a bez vyhrazania - ide o to, aby dieta pochopilo zmysel veci, precio ich po nom chceme a nie, aby sa balo nasich trestov. Na tuto temu existuje velmi vela literatury, tak odporucam nieco pozriet - Napr. Caroll Dweck Rastové myslenie apod.
@s1m.one Dobry den. Hanbenie je prirodzene - niektore deti to naozaj maju z povahy viac, ine menej, ale to neznamena, ze sa neda na tom pracovat. Lenze urcite sa neda vynutit - najdolezitejsia vec je dieta nijako "neponizovat" - v smysle ty si taky bojko, hanbiar - aj ked to myslime dobre a usmievame sa pri tom. Nenalepkujme dieta, ale normalne sa s nim o situacii porozpravajme ako s dospelym - ako si sa citila, co by ti pomohlo nabuduce? Tiez je dobre dopredu ako prevencia sa o situacii rozpravat - bude to tak a tak, budu tam deti na podiu, ty budes robit to, a dole bude plno rodicov, ktory sa tesia, ze budu pocut tvoju pesnicku... Ale ak to nezabera a ani po akcii nevie dieta povedat, co by mu pomohlo, netlacte na to. Nie kazdy sa rodi ako hviezda a bude mat zase ine silne stranky a na tych je treba pracovat. Zaujimava kniha je o tom napr. Susane Cain: Ticho - o introvertoch, ktori dobyvaju svet. Ked introvert nar. vedec potrebuje, dokaze sa prekonat a prezentovat aj svoju pracu na verejnosti a menit tym svet, len pre neho neije gro prace vo verenej prezentacii, ale v osamelej praci v laboratorii - napr. Sledujte dieta, hladajte jeho silne stranky a tie posilujte, nad slabymi nestracajte tolko casu...
@martinkaha Dobry den. Toto riesi kazde dieta. Ale mozu byt situacie, ze to hranici so sikanou a potom je to treba riesit s ucitelkami - vy s nou v skvolke nieste a nemozete zasahovat. To, co ju mozete ucit, ked ste spolu s inymi detmi a toto sa stane je, ze ju naucite sa branit - napriklad tym, ze odide z neprijemnej situacie. Ulohou dospelych pri konfliktoch deti je vstupit medzi nich nie ako autorita, ale ako sprievodca, ktory popisuje a ukazuje slabsich a pomaha silnejsim pochopit, co robia: Chlapcek, kolko ti je rokov - 5? A vidis, tomuto dievcatku su 3 a chce sa hrat s touto lopatkou. Ak si ju chcel, stacilo sa spytat, ci ti ju pozicia. A pripadne pockat, keby nechcela. Samozrejme - cudzie deti tym nevychovame a asi vam chlapcek utecie alebo nic nepovie, ale vasa mala uciti, ze za nou niekdo stoji a hlavne jej ukazujete, co v buducnu bude sama hovorit: chces moju lopatku? Teraz ju pouzivam, ked skoncim, tak ti ju dam. Aby som bola uprimna, je tazke najst ideal skolky alebo prostredia, kde by byli deti takto vedene a k tymto situaciam nedochadzalo. Napriklad v montessori skvolkach je to takto presne nastavene, pretoze napriklad pouzivanie veci je presne dane a vsetci sa to rychlo naucia respektovat - male od velkych vidia, ze ked niekto nieco pouziva, tak na to druhy nesahaju - az ked to ulozi do policky spat a je to "volne". Samozrejme nie vsade su montessori a podobne skolky, je to skor len ideal, ktory ukazuje, ze to je mozne a ze deti sa to vedia naucit, ked su dobre vedene, ale v beznom prostredi je treba prijmut kompromis, a snazit sa ako to ide s tym, ze pocitam, ze tieto situacie proste budu denny chleba. Nebojte, ked vlozite do dietat zdravu sebedvoveru a sebelasku, neublizi mu ani posmech ani podobne veci.
@foolie Dobry den. Tato situaci je dost casta. Deti totiz cez tieto protesty davaju najavo, ze potrebuju viacej pozornosti. Casto sa z toho potom stane zacarovany kruh, ze si na to navyknu a ked pride situacia obliekat sa, tak automaticky spustia reakciu "nie". Tento zacarovany kruh je niekdedy dobre zkusit pretnut proste tym, ze bez reci ho prekvapim, ze ho proste budem tyzden - dva (tri?) obliekat sama. Zrazu ziadne dotahovacky, ktore pre neho mozu byt v smysle "lepsia negativna pozornost, nez ziadna" a bude kukat, co sa to deje. Mama ma oblieka - najskor sa bude radovat a kludne by som mu dopriala pocit vnutorneho "vitazstva" s tym, ze viem, ze je to docasne a ze ho tym chcem doviest k tomu, aby bol po case samostatny. Najcastejsie vedie toto pretnutie kruhu k tomu, ze dieta sa po case (par dni-tyzdnov) zacne citit ako - ja uz nie som maly, aby si ma obliekala, pozri... A mohol by zacat sam. Popri tom vsetkom by som pozorovala, ci mu ako rodicia venujeme dostatok pozornosti cez den, ci nas ma nerusene pre seba aspon na stvrt hodiny, aniz bysme odbiehali, telefonovali, varili... Nehovorim cely den a na ukor vasich potrieb, ale casto sa zisti, ze dieta nema ani tych 15 minut za den a to vedie potom k podobnym vzdorom s obliekanim alebo cimkolvek inym. Malo by to zabrat, drzim palce.
@babybazar1 Dobry den. Batolata - ako som pisala vyssie v prvej odpovedi. Ideal je zapojovat ich do beznych cinnosti dospelych okolo domacnosti - upratovanie, dat mu malicku handricku a nechat lestit zrkadlo, aj ked ho viac otlapka.... nekomentovat - ono sa to postupne nauci. Nie, ze by hra nemala svoje miesto, ale prakticky zivot tieto deti tiahne najviac. Tym mozte robit svoje veci a vlastne spolu sravit cely den... U 5 rocneho je to individualne. Nebudem vam davat presny pocet minut, ale ukazuje sa, ao som pisala tesne nad vami, ze casto si rodicia neuvedomia, ze detom nedaju ani tych 15 minut cistej pozornosti. Stale odbiehaju, pozeraju telefon... Je dobra technika natiahnut si budik na 15 minut - zvlast ak ma surodencov a venovat sa naplno len jemu. A povedat mu - teraz je to tvoj cas, budeme robit len to, co ty chces - vyber si. Nechajte na nom s cim sa chce hrat - tento vek chce najviac vyrabat z papiera atd., alebo stavat stavebnice.... Obecne by som doporucila pouzivat co najprirodzenejsie hračky a veci bezneho zivota, eliminovat vsetky tie plastove blikajuce hrajuce nesmyly... Cim viac univerzalna a kreativna hracka je, tym viac rozvija - ked dieta musi vymysliet, co s nou bude robit a nie, ze ma len jeden ucel.
@elanor1 Dobry den. Myslim, ze to robite najlepsie ako mozete. Strach je prirodzena reakcia a niektore deti ho mozu mat z urcitych veci vacsi - urcite by som sa nesnazila eliminovat strach, ale posilit tu naslednu reakciu - a to vy robite perfektne. Ak by to casom zacalo byt podozrive, riesila bysom to s pediatrom - ak by bol strach velmi vyrazny a trval este cca rok. Moze byt, ze ma nieco s uskami, ale drazdivejsiu nervovu sustavu, ale toho sa naozaj neobavajte teraz, to len keby to trvalo dlho a pripadalo vam to uz neadekvatne. Teraz je malicka a je videt, ze sa uci. Takze to s najvacsiou pravdepodobnostou prejde.
Dobry den, chcela by som sa opytat ohladne mojho cerstvo 3 rocneho syna. Vzdy bol velmi hyperaktivny a jeho obdobie vzdoru bolo naozaj tazke a v poslednej dobe zacina posluchat:D ako nie ze by sa mi to nepacilo ale nepaci sa mi jedna vec ktoru zacal robit. Priklad: sme v obchode a on strasne ma rad kinder vajicka a vela som mu ich kupovala len teraz u nas zdrazeli a som mu povedala ze stoja vela koruniek a teraz ich nebudeme kupovat a ked sme v obchode tak vidim zeby ho chcel ale tak pozrie na mna a ukaze ze vajicko a povie ze nie. Akoby cakal co poviem a nedupne si alebo sme doma a ma ist spat a chce sa este hrat a povie ze hrat nie. A caka co poviem alebo ideme von a chce si zobrat napriklad dazdnik aj ked neprsi a kukne na dazdnik a povir ze ten nie a caka co poviem. Pride mi to akoby sa staval mojim nastrojom a to ja nechcem. Tak isto to robi pri vybere hraciek niekedy....ja nechcem aby to robil ale aby sa rozhodoval sam....neviem ci to akurat deti v jeho veku robia alebo sa rozhodol ze mama vie co je najlepsie a bude ma posluchat. Vie si aj dupnut ale to vecsinou jed uz je unaveny a mrchavy, dakujem za odpoved
@paula_fassati Ďakujem za radu pozornosti myslím že má dosť každý deň sa mu venujeme hráme kreslíme chodíme von. Vyskúšame to a uvidíme npr. dnes sa nechcel prezliesť z pyžamka tak som mu nechala kôpku vecí na posteli a asi po 2 hodinách sa začal sám prezliekať ... ;)
@katkalabka Dobry den. Velmi vam rozumiem. U niektorych dvojrocnych su tieto situace viac, nez uporne. Najcastejsie to byvaju tzv. "strong willed chiild" - deti so silnou osobnostou. Do buducna vas moze ukludnit, ze ak by vas syncek bol tento typ osbnosti, tak ho v dospelosti len tak nieco neskoli, len tak sa neprida k nejakej parte alebo sa nenecha zlakat do niecoho, co by nepovazoval za spravne. Su to lidri, kroty vedu ostatnych a maju v tom velmi slinu stranku. Co s tym ale teraz, aby vam nepraskli nervy, ze?🙂 Viete, je dobre pochopit, ze je to proste "take" dieta a ze nema uplne smysel s nim bojovat vo veciach, ktore su vlastne "jedno". JAsne, nie vzdy to ide a nie vzdy si vzpomeniete, ze mate cakat na jeho povel na wc, ze "smiete" rozsvietit". Ale dost veci uz mate vyzkusanych a viete, co bude nasledovat, tak sa s kludem "poddajte" a robte to tak, ako ich maly potrebuje. Pre neho je to teraz dokaz, ze svet fnguje spravne - detii okol 2-3 rokov strasne potrebuju mat riad vo vsetkom - co je prve a co potom, co sa ako robi. Nieje to prejav "zlej" osobnosti, alebo, ze by vas chcel trapit. Je to prejav jeho zhrozenia, ze svet nefunguje tak, ako by mal, ked rozsvietite inak.
Takze co pomaha:
1. vediet, ze vase dieta zkusa hranice viac, nez ine a je to pre neho zivotne dolezite (ulavujte si a dopujte sa cim pozete - pozitivne veci pre vas, zaluby, abyste posilila svoje "nervy a vsetko co najlepsie vydrzala - a nejde o dokonalost🙂 Snažte sa hranice udržat (nie, cez cestu naozaj nemozes ist sam), ale zostat pri tom co nejkludnejsia a nechat zazivat prirodzene dosledky - nechces bundu, ok, zkus vyst von v tricku a sam zvaz, ci by ti nebolo lepsie v bunde. (Alebo budnu zobrat zo sebou a bez reci mu ju za minutu obliect - dieta si potrebuje udrzat tvar - ale je mu zima, tak privita, ked sa to obide bez reci).
2. potrebuje co najviac sam rozhodovoat - v situaciach, kde je to uplne jedno, davajte nesutale na vyber z 2 vhodnych variant - chces modre alebo zelene teplaky? Chces uhorku alebo rajcinu? Chces ist von teraz alebo potom (ked je vam jedno, kedy pojdete von)? A tak donekonecna, aby ziskal postupne pocit, ze ON rozhoduje o svojom zivote - samozrejme tam, kde je to mozne. Ale casto rodicia nenechavaju ani tam a to pri tychto silnych detoch robi trable.
3. vyhybajte sa velkym bojom o moc - nerobte mu moc take to "teraz to bude tak, lebo som to povedala", ale skor je potreba urobit toto, pretoze... Nechodte do boja, pretoze sila vyvolava vzdy protiutok - najst vzdy aspon kusicek, o ktorom moze rozhodnut v celej tej situacii. Vy s nim nechcete bojovat a davat mu najavo kdo je pan, ale vytvarat s nim vztah a ukazovat mu na sebe, ako je dobre zit. To je jediny zposob, z ktoreho si nakonec deti nieco zoberu. Nie z nadvlady, trestov atd. Pecujte vascsinu casu o vas vztah, aby bol dost laskyplny, aby ste ho dost pocuvala, rozpravali ste sa o jeho aj vasich potrebach... Rozsirujte mu slovnik v oblasti emocii, hrajte hry na emocie (existuju rozne pexesa apod., kde pojmenovavate - to je vesely chlapce, ten je nahnevany..), pustte si film "V hlave" - Insidi out - kresleny pribeh o tom, ako funguju nase emocie, aby sa mu to trochu urovnalo, co sa s nim deje, ked takto place...
4. nesnazte sa dokazovat svoju pravdu, ked uz boj zacal ("je predsa jedno, kedy sa na wc rozsvieti"). Skor poodstupte, ak mozete, a nechajte dieta sa vydychat. Ak moc krici, zkusajte, co zaberie: uznat pocity "ano, ty si chcel, aby som rozsvietila, az ked mi povies.." "pod ku mne, ty moje zlato, prejde to"... Da sa tiez nacvicit vo chvilke kludu, ze pri hnevu sa da buchat do vankusa a to pomoze hnevu rychlejsie von a nikomu to neublizi, alebo hodit papierovu gulu apod. Proste najst zposob, ako hnev dostat von a nikomu pri tom neublizit.
5. Nehnevajte sa sama na sebe, ze ste neschopna matka, ked vase dieta toto vystraja a "ziadne" ine nie... Takych deti je vela a vy mate doma vacsiu vyzvu, ale mozte sa z toho vsetci vela naucit. A ako som pisala na zaciatku, v dospelosti bude dost pravdepodobne vas syncek lider, ktory moze svetu vela priniest🙂 Drzim palce!
@foolie To je tiez moznost, ale nie vzdy to ide nechat ho dve hodiny. Zkusajte a uvidite, tieto prejavy su vzdy volanim po niecom hlbsiom - deti nam nechcu zamerne "ublizovat". Urcite pridete na najlepsiu moznost pre vas.
@paula_fassati ďakujem budeme skúšať
@lenusicek Dobry den. Idete na to super, ze chcete, aby mal vlastnu vnutornu motivaciu. Len neviem, ako ste to robili pri tom narocnom obdobi vzdoru. Tam uz si mohol mnohe zafixovat. Mrknite na prispevok pre katkalabka a sperka. Tam som celkom dost popisala o vnutornej motivacii a obdobi vzdoru - co a ako. Mozno najdete nieco, co ste robili inak a stalo by za to to vyzkusat teraz. Kazdopadne by som teraz na jeho otazky tieto otazky vracala - co myslis ty? Ked nevie, tak pomoct popisom pravidel alebo podmienok - vonku neprsi, tak co myslis, potrebujeme dazdnik? A na druhu stranu - uplne by som sa nestrachovala a skvor radovala. Ak vide, ze je dohoda nekupovat kinervajce a len si to s vami v obchode zopakuje, aby si potvrdil, ze to stale plati? Myslim, ze vacsina mamiciek by vam za nho zaplatila zlatom🙂)) Rozumiem, ze sa strachujete, aby mal vnutornu motivaciu, ale keby ste bola taka prisna, ze byste do neho za tie tri roky zasadila tak "tvrde pravidla a rany", ze by to robil teraz zo strachu, tak byste takto teraz vobec neuvazovala. Toho sa vazne nebojim, to robi iny typ ludi, ktori sa rozhodne potom nechodia radit "s odbornikom", lebo oni predsa vedia nejlepsie a tak to bude... Takze si to uzivajte, ze to mate kludnejsie a ked tak mrknite na niketore tie knihy od Carol Dweck🙂
@sperka k tomu vyhreseniu ti napisem.. treba dietatu vysvetlit, nie co ono nemoze a nema , ale ze co svojim konanim sposobi inym, ich pocity, napr. tvoje ako mamy..
Priklad: som velmi smutna , ked sa spravas takto.. je mi tazko na srdiecku... velmi by ma potesilo, keby si nabuduce urobil toto a toto.... Verim, ze ty to zvladnes !
alebo : chapem, ze si to chcel urobit, ale v tejto chvili nemozeme lebo..... ked to spravis, bude ma to boliet a budem plakat... bude mi smutno, ze si mi ublizil .. chce sa mu plakat...
proste vzdy hovor o svojich pocitoch, aby sa dieta vcitilo , co sposobi inym .... ako sa citia oni... nevycitas mu " si zly, si taky, to nesmies, nerob to" autoritativne, ale vysvetlis mu, ake to je...
Este by som sa chcela opytat na jednu vec. Andrejko uz asi 2mesiace nechce robit veci ale chce aby som to robila ja...napriklad on mne hovori co mam nakreslit, on nechce vobec kreslit. Este nerozprava, kedze som sa docitala ze tomu pomaha aj grafomotorika tak som mu stiahla aspin jednoduche aby obkresloval ciary ale nechce, ja ich mam obkreslovat. Ked sa hra s vkladackami(mame ich pozehnane) tak mam pri nom sediet a on mi ukazuje kam ich mam davat alebo mu ich podavam, tak isto aj so zvieratkami sa hra, ze on mi ich podava a ja ich ukladam a niekedy mu ich mam ukazat v realnej podobe na telefone, ked rozhadze povie ze mama ma upratat, vobec sa nevie hrat sam, stale sa s nim ja musim hrat. Mne to nevadi ale bojim sa ze vobec nebude samostatny, ked niekedy vidim ako sa deti hraju same, napr s autickami a vymyslaju vselijaje hry. Tak moj sa auta ani nechyti. Ma rad vkladacky, pexeso ze priraduje povolanie k nastroju, plastelinu a take hry, lenze nikdy sam. Len so mnou. Ako by som mala postupovat? Ked je s detmi tak vymysla a nahana sa. Ale ked je so mnou tak furt ma chce mat pri sebe
@paula_fassati dakujem velmi pekne🙂 ja som prisna bola ale aj tak mi skakal po hlave, ludua vzdy hovorili zeby ho ucapali za to alebo ze som na neho strasne makka ale zacal posluchat. Akoby sa vytracalo obdobie vzdoru a strasne ma obima a bozkava a usmieva sa na mna. Aj kamaratka mi hovorila ze som na neho kludna ze ona by uz davno reagovala inak ako napriklad ked bol na hupacke a chcelo sa hupat ine dieta, tak som sa snazila ho zaujat inym sposobom, lebo som vedela ze keby ho dam dole z hojdacky tak by nastal aj hodinovy vzdorovy plac, tak isto ked nechcel chofit domov tak preplakal cely kopec, ani kompromisy nepomahali, neskor som nasla sposob typu, pod domov, zabudli sme zavriet okna aby komare ku nam nevleteli a ta nepostipali alebo som zacala dupkat ze musim rychlo cikat, nech mi ide otvorit zachod domov(kedze to vzdy robit) a casom sa ukludnil, Ale to co zacal robit sa mi nepaci, precitam si a skusim s tym nieco robit, este raz dakujem
@lenusicek Toto je otázka veku. Niektoré deti to takto maju. Neprestavala by som v snahe davat jemu na vyber, ak nechce malovat sam, tak nech nemaluje. Jasne, pomaha to rozvijat vselico, ale to nepojde, ak to sam nebude chciet. A nutenim ho nerozvinieme. Pozorujte ho a robte viac veci, ktore teraz sam chce. Kludne na cas zahodte papier a farbicky, vkladacky a chodte viac von, mozno medzi deti. Hrajte viacej pohybovych hier, pri ktorych budete obaja zapojeny prirodzene - postavte si doma alebo vonku opiciu drahu, nahanajte sa... aby len nesedel a nepozeral, ako mama kresli, alebo stavia. Neviem, ci chodi do skolky, ak hej - moze to byt aj reakcia na tu zmenu. Nutnost osamostatnit sa ho vedie k nutnosti sa uistit, ze mam je stale pri nom, ze ho neopustila. Ak do skolky nechodi, tak si doprajte naozaj cas medzi detmi - idealne rozneho veku - starsie potom ucia mladsie prikladom ako sa s cim hra...
@paula_fassati chodi fo skolky uz od januara. Co sa tyka toho ze sa nezahra sam tak to je uz od malickeho malicka. Len s niekym, aj ked pride niekto na navstevu tak vzdy mu nosil hned hracky, aj vloveku ktoreho nikdy pred tym nevidel. To robi vzdy ale teraz zacal s tym ze ma robit vsetko mama a nie on. Von chodime hodinu do obedu ked je chory alebo je vikend a asi 2hodiny poobede. Aj uvitelky zo zaciatku mali s tym problem ze sa nevedel sam zahrat, ze putal strasne na seba pozornost. Napriklad zobral nieco co nemohol z nastenky a utekal s tym a nechcel to dat ucitelke a ked za nim isla tak sa smial a zacal utekat aby ho nahanala. Skusime aj nejake aktivity vonku🙂 vecsinou sa ideme preist alebo na farmu nakrmit kravicky, hodit chleba rybkam alebo vymenit vodu zajacikovi. To ma rad, miluje zvieratka.
@paula_fassati dakujem krasne za vase slova, moje obe deti su take. syn viac - ten ma uz 7 rokov a je da sa povedat introvert, aj ucitelka je uz z neho taka ... - vzdy povie - on je taky tichy... ona je extrovert (ucitelka) mala by chapat ze aj ini ludia su ale to je uz o inom... syn sa uci na same jednotku - tichy byva teda len cez prestavky - velmi rad hra futbal a ten mu aj nazoaj velmi dobre ide, aby som nezakrikla a nechvalila svoje dieta,ale tak to je aspon teraz, teda si to vvyazil. s dcerkou - s ktorou bola spojena aj otazka je jednoducho taka, ze potrebuje sa viac otukat, skor som sa len zamyslala, ci ja nerobim niekde chybu, ked su obe deti take. je pravda ze netravime cas na navstevach, skor sme rodina ktora ide do prirody. neberiem to za zle ze sme taki, teda aj deti, len ma zaujimalo to z coho to prameni. a ano ja nemam problem prednasat pred publikom (i ked to nerobim..), muz vsak je uplne iny, takze to mozno zdedili po nom. a vzdy sa s detmi o vsetkom rozpravam, len dcerka to uz teraz nevydrzala a prestala vystupovat, povedala mi, ze preto, lebo ju chlapce stlacil silno za rucku, mne to vsak skor pripadalo tak,, ze sa chcela drzat s pani ucitelkou. a musim pochvalit aj to co hovorite o tom, ze treba dieta na vsetko pripravait, ano je to tak, vedela som, ze sa budu v skolke v ramci akcie fotit, tak som jej uz o tom rozpravala, s riskom,ze bude mat zly pocit uz rano, ale potom prisla zo skolky a s hrdostou mi hovorila, ze mama ja som sa fotila s diplomom a pekne som sa usmievala, bola som na nu velmi hrda, kedze viem, ze to aj ju stalo prekonanie sa 🙂
@paula_fassati *syn si vyvazil introvertnost - s extrovertnostou pri futbale, takze som za ten sport neskutocne rada a hrda 👍
@paula_fassati dakujem son vrlmi spokojna vsetko dobre prajem
Ako rozvijat 17 mesacneho, je velmi opatrny, este nechodi ale velmi komunikuje, ma uz slovnu zasobu desiatich slov... Vnima uplne vsetko a je velmi zvedavy...