Trénujete s deťmi rozhodovanie?
Ako nám povedala odborníčka Paula Fassati, je dôležité učiť deti prijímať zodpovednosť za vlastné rozhodnutia. Túto schopnosť môžete trénovať už u malých detí každý deň, stačí im dať na výber z dvoch vecí. V nízkom veku je to pre ne skôr zábava. Aké nohavice si vyberú dnes? Ako to funguje u vás? Nechávate vašim deťom priestor, aby sa rozhodli? A zvládajú to? Skúšajú samé nájsť riešenie? 🙂
Tip od Pauly je tu - https://www.modrykonik.sk/blog/bara_lego/messag...
Nikdy som to nebrala ako trénovanie, áno dávame im priestor na rozhodovanie. BUĎ - ALEBO. A ako sa rýchlo vedia vzbúriť, keď to nejde tak, ako oni si to predstavujú. A aj pri hračkách, s ktorou sa ideme hrať?
Toto praktizujeme kazdy den v zivote nasho Ondrejka... A veru, davame na vyber, ine nam neostava..
Ja osobne povazujem moznost deti rozhodovat sa za prirodzenu sucast ich aj nasho zivota. Samozrejme ze su veci, ktore musim ja ako mama rozhodnut, ale vo vsetkom v com sa da davam detom moznost rozhodovania. Niekedy mozme vyber nechat uplne volny ale castejsie ho treba obmedzit na dve ci tri moznosti. Ale v nasej rodine maju vyjadrovacie pravo vsetci clenovia - od tych najstarsich az po tych najmensich.
Niekedy nepomoze ani moznost vyberu z troch moznosti, lebo slecna chce zrovna tu stvrtu, ale vzdy to nejak "uklepeme" ci uz skor alebo neskor 🙂
U starsieho syna som bola skor ja kto rozhodoval.pri dcere to nechavam na nu.skusam inu "metodu vychovy" obcas mam pocit ze by chcela riadit vsetko.asi bude prezidentka ;-D tiez syna nechavam rozhodovat co si chce napriklad obliect.je to vsak tenka hranica aby rodic nebol zotroceny🙂)
Podla mna je to prirodzene vo vyvoji dietata, dat mu na vyber, ze nemoze mat oboje alebo vsetko. No v obleceni zatail ayn nemal problem stym,co som ja vybrala 🙂
Veru ano kazdy den pri beznych dennych cinnostiach aj hrach Treba dat priestor aj samorozhodovaniu drobca v pripadoch v kt.sa to da🙂
Dobré ráno 😊 dcérka má 18mes., cez deň jej dávam možnosť ,,vybrať si,, niekoľko krát. Napr. ak chce ovocie, vyberie si z misky sama na aké má chuť. Alebo keď sa neviem rozhodnúť aké nohavice jej obliecť, dám jej na výber a ona vyberie. 😄 to isté s hračkami 😉
Ano, nas stvorrocny si uz vybera teplacky, co si oblecie, pyzamko, pytame sa ho, kam pojdeme von, aby si vybral, niekedy aj v obchode rozhoduje, co sladke kupime
Nikdy som to nebrala ako trénovanie,a le aplikujem od útleho detstva. Majú možnosť rozhodovania pri obliekaní, farebné kreácie predýchávam, dokonca sme už boli v meste v dinosaurích papučiach. Vyberajú si aj jedlo. Ja len poviem, čo je v ponuke a je to na nich, rovnako ony rozhodujú, ako budú tráviť voľný čas, kde pôjdeme na dovolenku. my ako rodičia im ponúkneme určité možnosti, ktoré považujeme za vhodné a tak sa ich snažíme usmerniť, ale na druhej strane, ony majú pocit, že ich názor je rovnako dôležitý a akceptovaný ako nás dospelých. Strašia má už 16 a vidím, že sa takáto výchova veľmi osvedčila. teraz je už sama schopná robiť dôležité rozhodnutia o svojom živote: nájsť si prácu a skoordinovať ju so školou, vybrať si školu v zahraničí, budúcu vysokú školu,... Zatiaľ ma svojim rozhodnutím nikdy nesklamala.
Mladšia sa ešte učí, že jej rozhodnutia prinášajú pozitíva, ale občas to dopadne troch inak, ako ona očakáva, ale i to je pre ňu dobrou školou.
Nikdy som to moje deti neučila, je to samozrejmosť v ich každodennom živote, majú svoju vôľu, jedinečnú povahu, ktorú sa snažíme udržiavať v istých hraniciach. Deti veľmi dobre vedia, čo chcú, len ich nesmieme zneistiť a brzdiť, ale zas nie všetko dovoliť a schváliť, sú to obojstranné kompromisy. Tak vzniká, podľa mňa, "zdravé" rozhodovanie.
Ked bola dcera mensia, tak okolo 2 rokov, nechcela sa ma na ulici drzat za ruku. Pomohlo, ked som sa jej spytala, ci sa chce drzat pravou alebo lavou. Citila sa dolezito, ze ona rozhodla. Podobny scenar sme aplikovali aj pri obliekani do skolky, vyhli sme sa tak rannemu placu, ci uplne divokym modnym kreaciam. Proste dostala na vyber z dvoch moznosti a ona si vybrala. A na ranajky jej tiez davame moznost rozhodnut sa, ci si da chlieb s maslom alebo jogurt a pod.
Aj my davame detom na vyber, ale najlepsie je dat maxinalne dve veci na vyber ci uz pri obleceni, jedle alebo hrani sa, inak vymyslaju.
Ja si myslím že rozhodovanie ich neučím skôr ich usmerňujem aby sa rozhodli správne. Každé dieťa vyžaduje individuálny prístup. Pri synovi to prebiehalo asi tak že čo som mu dala jesť to zjedol a s obliekaním tak isto aj s hraním čo som navrhla to bolo v poriadku. Ak som mu dala aj na výber tak mykal plecami. Až teraz keď má 7 si uvedomujem že asi som urobila niekde chybu 😔 lebo všetko pri čom by sa mohol rozhodnúť sám musím byť a rozhodnúť za neho. Pri dcére to bolo úplne iné. Mám pocit že ona sa vedela rozhodnúť už od bábätka.Ešte nemá 2,5r a rozhodne sa čo si oblečie a čo bude jesť. Najviac ma fascinuje keď sa sama vypýta spať aj na obed a aj večer 20.30.Takže vlastne rozmýšľam čo robím teraz inak.
Naša dcéra si sama vyberá, čo si chce obliecť a čo nie. Ak sa niekedy nechce dať obliecť, tak zaručená "finta", ktorá u nás pomáha je, ak jej otvoríme skriňu a povieme, nech si vyberie, čo si chce obliecť alebo oblečieme to, čo chceme, aby si obliekla. (dôležité je ale naozaj jej potom obliecť to, čo si vyberie, aj keby to mala byť ružová suknička z tylu, prúžkované zelené legíny a k tomu modré tričko s bielymi bodkami)...alebo jej dávame na výber čo chce jesť. Myslím, že je to fajn🙂
Áno aj pri nákupoch . Samozrejme ja si vyberiem 2-3 či 4 možnosti čo sa týka oblečenia (- ktoré môžu byť) a syn sa rozhodne ktoré sa ma páči alebo páčia a to si aj kúpime. Som spokojná aj ja aj on, lebo ,,on,, si to vybral.
Pri hračkách tiež - vždy sa dohodneme za koľko sa bude kupovať, on mi povie čo by chcel ja ukážem možnosti v tej cene a čo si vyberie tak to má - nikdy sme nemali problém s plačom alebo nespokojnosťou.
Pri oblečení tiež má možnosť si vybrať - (samozrejme podľa počasia), dúfam že mu to v budúcnosti pomôže 🙂
Nie, nerobim to. Jasne, ze ked sa mi zdaju decka zrele na to, aby urobili dane rozhodnutie, lebo uz viem, ze maju "big Picture" a dostatok informacii, aby vedeli vyhodnotit následky a niest si za ne zodpovednost tak ano. U nas v rodine je zakladne pravidlo: Rozhoduje ten, kto nesie následky a zodpovednost. TJ. Nenecham dieta ist von slabo oblecene, hoci to tak chce, lebo zodpovednost za jeho zdravie nesiem ja. Nenecham ho ist vonku oblecene ako hastros vo veku, ked su deti bezne povazovane za vizitku rodica. Pri priprave jedla a vybere spolocneho programu na vikend sa opytam vsetkych dotknutých, zoberiem do uvahy ich predstavy, ale rozhodnem sa ja. Lebo ja nesiem následky a zodpovednost. Samozrejme, ze som nekecalal detom do toho ci sa hraju s legom alebo babikami a mala si vecer povie, ci jej mam citat Pipi alebo Pompoma. Aj tu sa ich jemne usmernit. Povazujem to za vychovu. Je to cas, ked dietatu mozme vstepit nase hodnoty, vkus, zivotny postoj.
Nie som stotoznena s metódou vychovy, ktora sa tu popisuje. Z dvoch dovodov.
Podla mna deti neprimerane zatazuje vo veku, ked dieta potrebuje pocit bezpecia v podobe rozhodného rodica. Dieta vo veku 2-4 roky nedokaze vyhodnostit následky svojich rozhodnuti a zvazit, ake následky mali. Skor ma sklon testovat hranice a skusat sa ovladat a manipulovat svoje okolie. Druhy dovod je, ze poznam zo skusenosti z velkych korporacii a politiky, kam vedie system, ked rozhoduju ludia, ktori si nenesu následky svojich rozhodnuti. Je mi luto za casmi, ked sa aj mladsi ludia dokazali so vztycenou hlavou niest zodpovednost. A celit následkom vlastnych rozhodnuti. Taki ludia vyrastali v casoch, ked deti rozhodovali o akurát o tom, ci sa s niekym pri paseni husi pobiju s Janom od susedov, alebo radsej nie. V rodine nerozhodovali, uz vôbec nie o tom, ci na ranajky kasa ci posuch, ale uz v malom veku dostali ulohy za ktore si niesli zodpovednost. Za tie husi napríklad. Dnes sa mladi velmi nechcu rozhodovat a nechcu niest zodpovednost (mladi muzi sa neracia zenit, neskoro zacnu pracovat, v praci by sa radsej hrali a skusali, ale na niekoho iného zodpovednost, najradsej minaju cudzie peniaze.), hoci im rodicia davali na vyber. Pretoze to je vyber umely.
Prirodzene sa clovek nauci rozhodovat tak, ze ma vytvoreny priestor. Priestor, kde dieta vie, ze nema za zadkom rodica. A ten detom v dnesnej dobe nedavame, lebo sa o ne bojime. Nenechávame ich riesit si samostatne problemy medzi rovesníkmi, bojime sa o to aby sa nezranili, tak sme im stale za chrbtom. Nepustime ich samých von, do skoly, na kruzok. Organizujeme im volny cas. Mysliet si, ze nas z toho vytrhne: "Milacik, chces tricko zelene alebo cervene?" je podla mna naivne.
Moje tri starsie deti su uz skoro teenageri a su to velmi samostatne deti. Ked to porovnam s ich spoluziakmi, robia denno-denne ovela viac samostanych rozhodnuti. Teraz ten priestor maju. Samostatne chodia do skoly, na kruzky, nakupia zakladne potraviny, pripravia si doma jedlo. Dokonca sa dokazu o seba postarat v prirode - vedia zalozit ohen, postavit stan, zbalit si batoh na dva -tri dni, orientovat sa v terene a na mape, zvolit si trasu. Cestuju verejnou dopravou. Najstarsi ma destat rokov... Ked mali dva roky, tak rozhodovali o tom, ktoru kocku daju na ktoru. Samozrejme, ze som prihliadala na ich preferencie, ale rozhodnutia o jedle, obleceni a dennom programe sme robili my s manzelom.
Od mala si vyberajú sami 🙂.
Sa ich priamo opýtam v obchode. Samozrejme ze úkazu i niečo vo uz doma mame 🙂, tak im vysvetlím a pozrieme spolu. Ale určite im nekúpim vsetko 🙂. Potom sa tešíš ked dostanú k sviatku 🙂 ( hlavne tie drahšie )
Synček má rok aj deväť mäsiacov a dávame mu na výber od mala. Každý deň si vyberie aké chce papať ovocie a zeleninu , samozrejme z toho čo práve máme doma. Hru a hračky s ktorými sa ideme hrať si vyberá stále sám, aj knihy ktoré chce "čítať". Raňajky a večeru mu dávame na výber stále z dvoch možností, a vybratú musí aj dopapať. Taktiež mu dávam na výber čo si oblečie, ale ponúkam mu max dve možnosti nap. medzi tričkami alebo tepláčkami a čiapky nosí zásadne len obľúbené s autičkami 😉 .Vyberá si aj medzi topánočkami, ale tam je výber obmedzený 😀 nikdy na ročné obdobie nemáme viac ako 2 ks a to jedny nové a druhé zánovné. Pri nákupoch a darčekoch zatiaľ syn nikdy nerozhoduje. Inak celkovo si myslím, že ak deti majú na výber viac ako tri možnosti tak ich to mätie, hlavne tie malé. Takže mi to rozhodovanie a zodpovednosť trénujeme, lebo ťažko znášame ak máme niečo prikázané a tak sa rodičovské "riadenie" znáša oveľa ľahšie a priateľnejšie.
Od mala vediem srobajza k tomu, ze ma moznost rozhodnut sa. .samozrejme, korigujem to. Aby sme sa niekam dopracovali. 🙂
Rozhodovanie trénujeme od malička, vačšinou bol vyber z dvoch veci, teraz uz je na vyber viac..
Ano, snazim sa mu dat na vyber v ranci normy 🙂
Presne toto sme trenovali nedavno vo velkom hrackarstve jedneho obchodneho domu. Mal len 4 eura a tak musel zvazovat co moze, co nie. Ake auto si vyberie alebo radsej bublifuk ci plastelinu. Velmi ma prekvapil ze vobec netrucoval a dokonca vybral drobnost pre seba a este aj pre sestricku. Dojal ma ...
Ja sa snažím rozhodovanie so synčekom trénovať, zvyknem mu dať na výber 2 varianty, nech sa rozhodne, čo by chcel radšej. Samozrejme, nie stále mu dávam možnosť výberu, aj rodič musí rozhodnúť a určiť, čo sa bude diať, aby sa dieťa naučilo aj akceptovať autority. Takže v rámci možností mu dovolím rozhodnúť sa samému, a keď mu dám možnosť výberu, vie si vybrať, páči sa mu, že môže rozhodnúť aj on 🙂
Aj my sa snazime nechat dieta rozhodnut, nie vzdy je to mozne. Baby si uz vyberaju co si oblecu, ked ma nieco starsia samozrejme mladsia musi mat to iste. Je to u nas vesele niekedy, nudit sa nenudime. Zato aj toto obdobie ktorym deti prechadzaju musime vzdy zvazit ci sa maju oni rozhodnut alebo my za ncih, preto su velmi rozumne a radi skusaju nase hranice 🙂
jasne, vzdy vam dietatu moznost volby, no casto tak aby si vybralo
vlastne tak ako chcem ja. Je to sice trosku manipulativny sposob, ale dost mi ulahcuje vychovu nez zbytocnych stresov
Podobné diskusie
Doteraz má áno nenapadlo, že by sme mali niečo také trénovať, ale keď sa zamyslím, tak vlastne to trénujeme 🙂 Keď sa dcérka nechce obliekať alebo obúvať, keď ideme von , tak jej poviem, že bez oblečenia ísť nemôže, že bude musieť zostať vnútri a my ideme von sa hrať. Oblečieme sa s druhou dcérkou a ,, ideme,, a vtedy sa druhá začne obliekať a my sa vtedy tešíme, že sa budeme hrať všetci spolu vonku 🙂 Alebo keď sa im nechce upratovať hračky a chcú zas vyťahovať niečo ďalšie, tak im dám na výber, buď urobia miesto na tie hračky tzn. že budú musieť upratať tie čo už sú všade , alebo sa s tým nebudú hrať, lebo sa to tam ( na zem.....) už nezmestí 🙂 tak upratujú a ja im samozrejme pomôžem, aby to bolo rýchlejšie. A potom sa tešia, že sa môžu hrať zase s inými hračkami. A ešte je kopec situácii, neviem či sa to dá povedať, že trénujeme rozhodnosť, ale v podstate sa tým, čo následne urobia aj rozhodnú.