PÝTAJTE SA ODBORNÍKA: Ako rozvíjať deti?

ako zvládať hnev a zlobu u 5r. chlapca? ak sa mu niečo nedarí, alebo keď nie je po jeho, tak sa hodí na gauč, či posteľ a z celej zlosti začne búchať s rukami, alebo skákať na kolenách... až kým sa nevybúri. je to jeho štýl vypustenia pary. je to v poriadku? nechať ho tak vybúriť, alebo máme naňho niečo skúsiť? vysvetľovanie nezaberá, proste potrebuje sa vybúriť. vopred ďakujem za váš názor 🙂
@bara_lego

@dominika6 Dobry den, zalezi na tom, co si predstavujete pod pojmom stara skola. Ak je tym myslena prirodzena vychova - zdrava a respektujuca, tak je to v poriadku. Neviem, ako myslite to, ze by sa malo dat detom viacej priestoru - viacej nez kedy alebo kde? Deti maju mat naplnene vztahy, ale nie priestor na ukor niekoho... Hranicu medzi spokojnostou a respektom by som sa vobec nesnazila robit - to naopak ide ruku v ruke. Ked je v rodine respekt, je tam aj spokojnost. Mozno byste mohla svoju otazku viacej specifikovat, aby som vam mohla odpovedat konkretne.

@vlocka2506 Dobry den, ano - je treba nechat prejavit emocie (ak nikomu, nicomu, ani sebe neublizuje). Az potom mozete zacat vysvetlovat a pomoct mu najst jeho riesenie (ked je uplne po vsetkom a syn je v klude). A co sa tyka burliveho prejavu emocie - s tym v tej chvili nic nespravite, ALE mozete dlhodobo zkusat pracovat s emociami: napriklad ho zkuste naucit vo chvili, ked je kludny, ako robi lev - otocit sa do kuta a napodobnit leva - rukami, ustami... a vysvetlit, ze toto moze pouzit, ked bude nahnevany, ze hnev lahsie odyde... Kupte si knizky pre deti o emociach - o hneve apod., deti diky tomu pekne pochopia, co sa s nimi v takej chvili deje - a preco: aby mali energiu nieco vyriesit atd. Sama mu toto vysvetlujte, ukazujte aj na sebe - ked ste nahnevana, tak to popiste, povedzte preco a potom ukazte, ako ste to vyriesila... Rozsirte si slovnik emocii - pouzivajte co najcastejsie rozne pojmenovanie pre stav, ako sa citite... Kupte si hry na emocie, velmi vela uz sa ich da zohnat (rozpoznavanie emocii, pexesa...) Hlavne sa nesnazte zastavit alebo zakazat alebo trestat negativne emocie (to casto robili nasi rodicia, preto mame tendenciu sa pohorsovat nad negativnimi prejavmi - samozrejme nesmie ten prejav nikomu ublizovat - potom sa musi zarazit). Tym sa neda nicoho dosiahnut. ukol rodica je naucit dieta pochopit emociu a potom ju konstruktivne spracovat. Tym sa aj postupne zacne intenzita prejavov snizovat a vsetko pojde lahsie... Zazivaju to vsetci, tak sa nebojte!

@paula_fassati dobry den🙂 zaujima ma Vas nazor na motivaciu dietata ak nieco robi za odmenu....napr.ak uprace, dostane nalepku a podobne...do akeho veku je to vhodne praktizovat? Dakujem.

@vonava007 Dobry den, idealne od ziadneho veku🙂 V praxi je to samozrejme tazke a nasa generacia je na to velmi zvyknuta, ale vedecke vyzkumy ukazuju, ze ovela dvolezitejsia je vnutorna motivacia - bez odmien (a trestov). Ked dieta robi nieco, pre to, ze ho to naozaj zaujima, dostane sa ovela dalej (aj ako dospely), nez ked nieco robi pre odmenu. Precitajte si knihu Carll Dweck Nastavenie mysli alebo podobne. Dolezite je zkusit nechvalit dieta za kazdu vec, ale vyjadrovat uprimny zaujem - popisat a opytat sa jeho, ako je s tou vecou spokojne: napr. ty si dostal jednotku z pisomky? a co ta na tom bavilo? Co noveho si sa naucil? Alebo u mensich deti: ty si namaloval obrazok? Hmmmm... take auticko, ake je zelene a co je toto?... Uprimny zaujem mieseto "zbytocnych" sikuliek je pre dieta viac. Chvalienie zkuste nechat na vacsie vykony a zamerajte ich naozaj na vykony a nie na osobu - tzn. zvladol si too - a nie si skvely... V anglictine sa hovori labeling is disabeling - nalepkovanie cloveka zneschopni, pretoze potom sa nesustredi na vec samu a jej riesenie, ale na to, aby obsatl nalepke a bol dost dobry - tym nestiha riesit tu vec a je tu problem...

@paula_fassati presne mi hovorite z duse🙂 zial v skolke funguju prave na tomto odmenovacom systeme a ja sa mozem doma aj rozkrajat......dakujem za odpoved.

@vonava007 Rozumiem. Viac aj tak ale zalezi na vas - ako jedna mamicka a ocko, aj ked v skolke to mozu komplikovat... No napokon si nebudete pametat skolkovu ucitelku, ale rodicov... Ma zmysel to vydrzat🙂

@paula_fassati Dobrý podvečer 🙂 Ak sa môžem opýtať, zaujímal by ma Váš názor na sledovanie TV( pc, mobil, rozprávky, pesničky...) malými deťmi. Je nejaká štúdia, ako to vplýva na vývoj detí? Ďakujem 🙂

Mňa by zaujímalo, ako odnaučiť 5 ročné dieťa neknučať pre všetko, čo chce alebo nechce. Ja chápem, že dáva najavo svoj nesúhlas, alebo nespokojnosť, ale spôsob plaču a neústavného kňučania niekedy bezdôvodne aj po celý deň, je vyčerpavajúce aj pre mňa - uvedomujem si, že v poslednom čase už reagujem podráždene aj na jeho maličkosti. Nechcem mu ublížiť svojím správaním, nevšímanie si nič nerieši, rozhovor o tom prečo sa mu to nepáči, ako by sme to zmenili, čo by chcel (ak je to možné a reálne) taktiež nikde nevedie a skákať celý čas ako si zmyslí päť ročné dieťa nebudem. Mám dve deti. Takto sa mi správa starší syn. Mladší mi to nerobí a pritom ich človek vychováva a ľúbi rovnako. Čakať, že ,,on ti z toho vyrastie" podľa mňa je hlúposť... Píšete, že odmena nič nerieši. My na nej momentálne fungujeme už mesiac. Sama som učiteľka vo škôlke, ale toto som si doma nikdy nezaviedla, až teraz. Máme na dverách tabuľku a zbierame pečiatky za svoje správanie sa - jednoducho večer si zhodnotia a opíšu svoj deň, pričom dostanú len jednu pečiatku alebo nič a keď majú svoju tabuľku plnú môžu si kúpiť 1 kindervajíčko. Je to za odmenu a preňho je to vnútorný boj, knučí ale ja ho upozorním a on prestane a správa sa normálne - dá si vysvetliť. Skúste mi poradiť vy, čo by zabralo, lebo ja si začínam myslieť, že je to kňučanie je u neho už zvyk za tých päť rokov. Neviem ...

@zoizoi Studii na tuto temu je vela a vseobecne sa da povedat, ze cim neskor media detom predstavite, tym lepsie pre nich. O nic nepridu, nebudu z nich medialny analfabeti - pracu s pc atd. sa naucia velmi rychle, ked bude treba. Viem, ze realita to niekedy vyzaduje, ale minimalne je dobre sa snazit nepustat tv cca 3 hod pred spanim (modre svetlo obrazovky narusuje spankovy cyklus). Nefunguju ani tzv. vyukove medialne programy - zistilo sa, ze je treba socialneho kontaktu, aby sa dieta nieco naucilo - pasivnym prijmom z tv sa nenauci v podstate nic. Dalsia kapitola je obsah - ked je v tv len trochu nasilia, je to velky zasah do detskej psychiky (aj ked len krtko buchne po hlave mysku - urcite to nieje vzor chovania, ktore byste chceli pre svoje dieta).

@eviku85 Dobrý deň, rozumiem, je to zložitá situácia. Odmeny a tresty určite "fungujú", otázka je ako dlho, resp. aké to môže mať následky (keď zmizne kindervajce, zmizne dôvod sa správať "dobre). Je to stále vonkajšie motivácia na úkor vnútornej. Chápem, že niekedy už človek nevie kadiaľ kam a potrebuje akúkoľvek úľavu, zvlášť pri kňučaní detí. Ale skúsila by som sa zamyslieť nad tým, čo dlhodobo môže synovi chýbať - toto kňučanie bude skôr prejavom nejakej hlbšiej príčiny. Má dosť pozornosti? Má dosť vyžitia v kolektíve? Má dosť pozitívnych zážitkov za deň? Nedeje sa v rodine nejaky stres? Ako zvláda menšieho súrodenca? Hovoríte mu často, že ho máte radi? Atď. Pozitívna psychológia celkovo odporúča zamerať sa hlavne na pozitíva, negatíva sa tým buď samy zmierni alebo aj úplne odstráni. Cesta určite tiež nie je ignorovať alebo zakazovať tyhle jeho prejavy emócií - skôr ísť po tej príčin. To takto na diaľku neodhalíme, ale vy ako mamička určite áno. Vždy sa snažte ho nechať sa prejaviť, pomôcť mu napríklad aj vyjadriť zlosť (ak to je zlosť) alebo jednoducho silnú nespokojnosť treba ako nejaké zviera - vrčiaci pes pod. A až keď to zo seba úplne dostane, upokojí sa, skúste to s ním prebrať. Nikdy z neho nedostanete normálnu odpoveď kým je v ňom negatívna emócia (predstavte si to na sebe - keď vás niečo nahnevá, tiež vám nepomôže, keď vám kamarátka povie "daj pokoj", ale keď si s vami v kľude pri káve prehovorí). V prvom komentári som tiež opisovala inej mamičke, ako dlhodobo učiť deti emócie - pomenovať, prejaviť - všetko hrou, tak to by som tu (a vôbec u všetkých detí) tiež odporučila. Spracovať svoje emócie, znamená mať lepšie vzťahy a to znamená podľa najdlhšiu štúdie o spokojnosti najvyššiu šancu, že dieťa bude mať spokojný život. Vy ako rodič to dieťa učíte - zvlášť do cca 6 rokov - to je najvačsi vklad, ktory mozete ako rodič dať.

Dobry večer mam syna ktory ma 2 roky (3 mesiace)
Je to vesele dieta
Ale mam problem a neviem ako postupovat
Napr kupili sme mu kocky hrame sa snimi 2 min a zacne ich vsade hadzat okolo seba s nervami ☹
Pri kazdej hre chyti nervy aj som skusala mu vysvetlovat ze treba s kludom ale proste ked len da nakrivo kocku alebo ked stava lego ne nedari sa mu zacne kricat a hadzat ☹
A takymto štylom sa snim neda hrat ☹ ďakujem

Dobrý večer prajem,ja by som sa chcela spýtať-môj synček bude mat onedlho rok a 9 mesiacov a čo ma trosku trápi je to,že je veeelmi veľmi netrpezlivý,ak sa mu niečo nepodarí na prvýkrát,hneď to zahodi a začne sa jedovat a ďalej už o to nemá záujem-či je to skladanie lega,vkladanie tvarov,skladanie pohárikov..Snažím sa s ním ešte pokračovať v týchto činnostiach,no už nechce..Existuje nejaký spôsob,ako ho motivovať alebo je to v tomto veku bežne a prejde to časom?Vopred ďakujem za odpoved 🙂

@saskiaaa Dobrý deň. Je to bežná reakcia na frustráciu. Dieťa potrebuje mať hračky absolútne primerané jeho aktuálnym schopnostiam a záujmom. Ideálny zdroj inšpirácie je napríklad montessori systém. Tam nájdete aktivity aj pomôcky, ktoré môžete vyskúšať a ktoré trénujú aj trpezlivosť, sústredenie. Keď už k reakcii ako je zlosť dôjde, nijako syna neokřikujte, netrestajte ho za to a pod., Ale skúste mu pomôcť vyjadriť hnev menej "nebezpečne" (hádzanie kockou môže niekoho zraniť, prípadne poničiť nábytok). Skúste hru na levíčka - zvláš, keď je v pokoji ako prevenciu, ktorú potom vytiahnete v okamihu potreby. Kúpte knižky pre deti o emóciách, hry na poznávanie emócií atď. Pozri dva komentáre vyššie, ako zaobchádzať s detskými emóciami a ako ich trénovať. Až v okamihu, keď sa úplne upokojí, s ním preberte čo sa stalo, zistite, čo by potreboval a skúste sa ho opýtať na riešenie, prípadne mu ho ponúknite (ak ešte nekomunikuje, tak robte to isté, ale celé to zjednodušte na citoslovcia, silné emocionálne výrazy, ktoré budú zrkadliť, čo prežíva a čo by šlo urobiť, aby mu bolo lepšie).

@ciusinka Dobrý deň. Je to veľmi podobná otázka Ako od mamičky hneď nad vami. Takže aj odpoveď je podobná. Zapájajte deti tohto veku čo najviac do cinnosti praktického života (obliekanie, upratovanie, varenie ...). Dávajte im úlohy, ktoré nepotrebujete zvládnuť v určitom čase (napr., Keď varíte, dajte im bezpečným krájadlom nakrájať jeden zemiak / uhorku / jablko, na ktoré nebudete v rámci varenia čakať, ak musí byť obed hotový rýchlo a vy by ste z toho mali stres. Ale zase to musia byť úlohy reálne - tzn. utrieť reálne špinavý stôl alebo dlážku, umyť naozaj špinavý hrnček - aby deti videli výsledok. Tieto činnosti praktického života ich veľmi bavia a tým si natrénujú trpezlivosť "ľahšie", než u vecí, ktoré ich toľko nezaujímajú, alebo v nich nevidia smysel ... V tomto veku sa chcú hlavne vyrovnať nám, dospelým a my sa s hračkami moc nehráme...🙂

Dobrý večer. Chcem sa opýtať ohľadom odmeňovanie v prípade nepocikania sa počas spánku. Už sme boli odplienkovaný a zasa sme skĺzli do častého pocikávania počas spánku. Nálepkovanie zabralo a pocikávame sa podstatne menej. Je to aj v takomto ojedinelom prípade nesprávne, ak pri iných aktivitách nebude odmeňovanie?

@mantilka Dobrý večer. Moc vás nepoteším, ale áno. Telesné potreby sú prirodzená vec, za ktorú nepotrebujeme byť chválení alebo trestaní - je to jednoducho potreba. Pokiaľ ju odmeňuje, môžete si nabehnúť na zbytočné problémy (dieťa vás potom napríklad môže "trestať" tým, že sa pocikáva, keď nevie svoju nespokojnosť dať najavo inak alebo na seba bude pútať pozornosť). Keď tomu nedáte žiadny mimoriadny význam, prebehne to skôr rýchlo a bez námahy. Viem, že každá mamička sa těší, kedy už sa zbaví plienok, ale to je naozaj vec vašeho dieťata, nie vaša. Vy mu možte len ukazať prijemny a funkčny zposob, ako to urobit a donekonečna trpezlivo opakovaŤ, ale nič viac. Dajte spolu s dieťaťom nočník hneď vedľa postieľky (a pokiaľ z nej nemôže samo vyliezať, prispôsobte ju tak, aby mohlo) a vysvetlite mu, že ten nočník tam je preto, aby sa do neho mohlo vycikať. Keď ho nájdete pocikaného, ​​s úplným pokojom mu povedzte: vidím, že si pocikané, ciká sa do nočníka, nočník je tu. A nijako ďalej to nekomentujte. Keď sa vyciká do nočníka, nechajte to tiez bez komentára alebo prehoďte niečo ako "vycikal si sa do nočníka, tam patrí cikanie, máš suché nohavice, to je fajn, nie?". Ale zvážte, ako ste v tej situácii ďaleko: ak už odmeňuje dlho a vyzerá to, že sa dieťa už nepocikáva alebo je to na spadnutie, tak už pri tom zostaňte a uvidíte, čo sa bude diať ďalej. Ak sa to po zlepšení znova vráti (čo je normálne), už by som odporučila neodmeňovat, ale skôr postup vyššie. Neberte nedomenovanie ako dogma, ale situáciu s fyziologickými potrebami si naozaj vonkajšiu motiváciou moc neuľahčíte: je to rovnaké s jedlom atď. Nedá sa to vynútit zvonku.

Dobry vecer.

V dnesnej dobe je na deti vyvijany enormny tlak. Mam ten pocit, ze aj na krpcov. Spotrebice, tablety, TV, rychly sposob zivota, zivotosprava, ocakavania. Ako pomoct dietatu zvladat svet okolo? Dakujem

@jabucko Dobrý deň, áno máte pravdu. Ako pomoct: ideálne vytvoriť čo najprirodzenejšie životné prostredie aj rytmus - tak, aby to bolo čo najpodobnejšie životu našich predkov (veľké rodiny alebo aspoň bohatý sociálny život, zapojenie dieťaťa do prirodzeného rytmu práce a vztahov, obmedzenie alebo úplná eliminácia tabletov, tv pod.). A úplne nejpodstatnějšia vec je dôraz na vzťahy - tie sa najlepšie pestujú a udržujú, keď dieťa naučíme ovládať svoje emócie. Takže všetko, čo odporúčam mamičkám vyššie - naučiť deti rozoznávať, pomenovávať a vyjadriť emóciu a potom ju spracovať. To znamená nepotlačovať, neuskutočniť prevod pozornosť a pod., Ale použiť energiu emócie k zmene, ktorá nás / dieťa posunie. To je tak v skratke, dalo by sa to rozvinúť veľa ...

@paula_fassati Dakujem velmi pekne za radu,verim,ze nam to pomoze 🙂 😉

Dobry den. Je lepsie nechat sa deti same hrat alebo ich viest napriklad pri kresleni a ukazovat, aby nekreslili za liniu a ucit ich, ake farby kde pouzivat 🙂...ktora cesta je lepsia 🙂?.....dakujem krasne...

Dobré ráno. .Napadla mi este jedna otazka, ak mozem. Synko ma 1.5r. 1x do tyzdna(zvycajne v nedelu ) ma dovolene pozerat par casti smejko a tanculka. Také pesnicky detské. To po skonceni akceotuje, ze je dost. Ale manzel ho hodne namotal na videa v telefone. .videa konkretne kde je sam synko natoceny. Skace na trampoline, jazdi na motorke. Kratke videjka do 30s. Ale hodne zle znasa, ked mu nechceme pustit alebo povieme uz dost. Pozeral by to pod chvilou. Hneva sa, place. Ako zvladnut v pokoji toto, pripadne nasmerovat synka, aby nebol taky upaty na tie videa? Dakujem.

Dobrý deň, prosím, je dobré učiť deti v predškolskom veku aj iný jazyk okrem materského?

@purinkaa Dobrý deň. Rozvoj kreativity je dôležitá téma. Ak sa pýtate na kreslenie, ale platí to pre všetky kreatívne činnosti, je dobré byť ako rodič skôr v pozadí - nediktovat čo a ako sa má urobiť, nezadávať presné zadanie alebo prípadne nevytvárať prevažne len "Podľa niečoho". Neznamená to, že sa to nemôže striedať, ale čím viac sa dieťa kreatívne a samo chopí úlohy, tým viac sa rozvíja jeho mozog. Tzn. snažiť sa neuzavrieť úloha vyrobiť psíka z gaštanov ako je na obrázku, ale nechať dieťa, nech skúsi svoje zvieratko, aj keď sa "nepodarí" - pre dieťa to bude mať vždy význam. Spýtajte sa ho potom, čo to je, rozprávajte sa o výtvoru a nijako ho nehodnotí, rozprávajte sa o procese, ako ho vytvorilo atď.

@jabucko
Dobrý deň, určite môžete, som tu pre vás. Obmedzenie tv je určite dôležité, ak to zvládate na 1x týždenne chvíľu, ste na tom veľmi dobre. Čo sa týka videí v telefóne: je potrebné nájsť cestu, ktorá bude pre vás všetkých akceptovateľná. Ideálom by bolo telefóny nepoužívať prehnane - nenatáčať "každú" situáciu, keď dieťa robí niečo zaujímavé - to je taký súčasný nešvár. Zabúdame prežívať a máme nutkanie všetko len fotiť a natáčať. Výsledkom je tak trochu odpojenie od reality a elektronický spam - tisíce fotiek atď. Ak všeobecne často jeden z rodičov manipuluje s mobilom, tzn., Že každú chvíľu sa pozerá na emaily, facebook a pod., Potom nemá proti dieťaťu moc šancu. Deti sa učia najviac napodobňovaním a ak nechceme, aby deti boli závislé na mobiloch, je len na nás, aký príklad im dáme. Vo vašej situácii si viem predstaviť napr. Zavedenie nejakého rituálu - že napríklad po večeri sa pozriete, čo pekného dieťa za deň zažilo. Tých pár sekúnd denne nevadí, ak dokážete udržať tú hranicu, že keď si na to cez deň spomenie, potom mu vysvetlíte, že video bude, ale od teraz už len napr. Po večeri. Dieťa bude plakať, s tým je potreba zaobchádzať empaticky - pozri vyššie som popisovala podrobne postupy, ako zaobchádzať s negatívnymi detskými emóciami. Postupne dieťa pochopí, že sa môže spoľahnúť, že to tak u vás platí, video dostane v tú a tú dobu a situácia sa upokojí. Len buďte empatickí a vydržte 🙂

@adoela
Dobrý deň. Do 6 rokov sa mozog najviac rozvíja, tzn., Že keď má dieťa možnosť sociálnej interakcie s nejakým človekom, ktorý hovorí cudzím jazykom, naučí sa to prirodzene a najľahšie. Ideál je, keď jeden človek má jeden jazyk - tzn. napríklad v bilingválnych rodinách mamička hovorí na dieťa slovenských a otecko anglicky. Dôležitý je ten sociálny kontext, ktorý vytvára prirodzené podmienky pre učenie. Tzn., Že lepšie je keď si cudzojazyčné osoba ide s dieťaťom na prechádzku, nakupovať atď. (Napr. mať cudzojazyčnú pestúnku), ako keď sa snažia niekto niečo deti učiť v triede. Ale to je v praxi často jediná možnosť, takže aj to určite nie je zlé - len to môže ísť pomalšie.

Dobry den, mame 3 a polrocneho a rocneho , problem je, ze sa moc nezahraju, a kazdemu sa musime venovat osobitne, skusali sme rozne aktivity, ktore by mohli robit spolocne, ale je tu ziarlenie, a kazdy bezi/lezie do ineho kuta izby. Mozete nam poradit, ako ich zosuladit? (Jedine, co funguje, ked ich oboch vezmem na prechadzku vonku.) Takmer nestihame s beznymi dennymi cinnostami, skoro vsetok cas venujeme chlapcom.

@paula_fassati velmi pekne Dakujem za odpoved. Bude to vyzva, pre vsetkych 🙂 ale o tom to je. Pekný vikend.

@zuzana814 dobrý deň. Moc vám rozumiem, toto je výzva pre každú mamičku. Lenže deti rozvíjajú spoločnú hru až so schopnosťou byť spoločenské - okolo tretieho roka, často neskôr. Takže by som vám skôr odporúčala neklásť si v podstate nesplniteľnú podmienku, aby si deti tohto veku hrali spolu. Keď to vyjde, je to paráda a tešte sa spolu, ale všeobecne to od nich nečakajte. Nepoznám vašu situáciu, ale keby to šlo, skôr sa snažte tomu väčšiemu poskytnúť spoločnosť väčších detí (trojroční milujú šesťročných "matadorov"). Pošlite ho do škôlky alebo nejakej skupiny a majte čas viac pre menšieho a pre seba. Chápem, že sa ťažko stíha čokoľvek okolo - návod je zminimalizovat domácnosť (vyhádzať všetko, čo vám nerobí radosť, aby vás to neobťažovalo a nemuseli ste to upratovaŤ) a zaviesť rutinu, ktorá vás môže oslobodiť - niečo ako "homemanagement" - na internetu najdete plno návodov. Lenže chápem, že v tomto štádiu nie je možnosť sa venovať minimalizácii domácnosti. Takže skúste nájsť čo najviac pomoci z okolia (stráženie so susedkou, pokiaľ nie je babička atď.). Starajte hlavne o svoju spokojnosť, pretože to, ako vy sa cítite vaše deti najviac skopírujú. Vom, že to je všeobecná rada a ako to urobiť v praxi je ťažké vymyslieť, ale ide to - len je niekedy dobré sa s niekým poradiť konkrétne - to takto na diaľku nevymyslíme. Určite to ale ide, keď tomu dáte prioritu - starostlivosť o seba na prvé miesto. Držím palce, je to pre všetky mamičky výzva!