Je kojení věda nebo úplně přirozená věc?

@noname26 Moc díky za krásný příběh. Je skvělé, že se vám podařilo rozkojit a svou malou stále kojíte. Klobouk dolů za vaši vytrvalost a trpělivost 🙂

Ja som mala to šťastie, že už dva krát bolo /a stále je/ kojenie pre mňa úplne prirodzené. Pred pôrodom som bola na kurze kde som sa dozvedela nielen info ohľadom pôrodu, ale i info o kojení a dokonca som si našla laktačnú poradkyňu v mieste bydliska. Takže som bola vopred prichystaná a "nažhavená" na kojenie
Potom to už bolo len o šťastí, že baby nemali žiadny zdravotný problém a ani ja.
Škoda, že poznám ninimálne tri mamičky ktoré kojili krátko a nie z vlastnej viny. Choroba dieťatka, pobyt v nemocnici, stresy, ... to kojenie určite neprospieva. A je škoda, že ich niekto odsudzuje, hoci nevie kolko síl ich stálo aj to krátke kojenie. Materská láska sa totiž nemeria litrami materského mlieka.

@lidka_hipp je to veda o uplne prirodzenej veci, ja som kojila tri krat, prvykrat, ked sa odporucalo kojit pol roka az rok, to som kojila 13 mesiacov, druhy krat sa odporucalo tiez tak isto a ja som kojila tiez 13 mesiacov, potom sa odporucania zdvojnasobili, cize do roka a ked to vyhovvuje matke a dietatu tak do dvoch rokov, to som kojila 25 mesiacov. Bolo to pekne obdobie.
Ale, pri prvorodenej mi v porodnici povedali, ze ja kojit NEBUDEM a ja som si povedala ze BUDEM. Mne pomohli klobuciky, Dieta bolo malicke a zle sa mi prisalo, po zlych radach sa mi narobili trhliny a krvacali mi bradavky... Vdaka klobucikom aj dieta papalo, aj ja som sa neskriabala od bolesti po stene 🙂 Do troch mesiacov sa to upravilo a ja som dalej kojila. Druhe a tretie kojenie uz islo jednoduchsie, pri druhom som este par dni pouzivala klobuciky a pri tretom to islo bez problemov...

@monhla Tak maminku "nažhavenou" na kojení jsem ještě neviděla 😀 Jinak souhlasím s tím, že pro ty maminky, které nemohou kojit a ony nebo jejich děťátka mají zdravotní problémy, jde o hodně citlivé téma. Myslím, že snad každá maminka dělá, co je v jejích silách, aby mohla kojit, ale někdy se i přes všechnu snahu nedaří ☹ Takové by si měly opakovat vaši větu: Materská láska sa totiž nemeria litrami materského mlieka. 🙂

@25daniela Jste důkazem toho, že maminky mají v sobě obrovskou sílu, když jde o jejich děti. Je skvělé, že se vám nakonec podařilo kojit maličké a povedlo se vám i přes bolestné začátky toto krásné období prožít hned třikrát 🙂

@lidka_hipp Tú vetu si dám asi patentovať 😀

@lidka_hipp je to velka a narocna Veda,ale co by sme my matky neurobili pre prirodzenost 😀

@lidka_hipp kojenie....asi je to individuálne a u každej mamičky iné, ale určite prirodzené. Ale tak ako všetko - chce to cvik a potom to už ide samo od seba 🙂
Ja som kojila dva roky a ak by sa to nezvrhávalo do nočnej závislosti, kojila by som aj dlhšie 🙂

@saska.t My maminky pro své děti uděláme skoro cokoliv, ne? 😀

@dendy1 Máte medaily za vytrvalost 🙂

@lidka_hipp kojenie je prirodzene ..ale nieje to samozrejmost! a na to preba mysliet 🙂 ja som kojila 9 mesiacov a to odobie nebolo vzdy prechazdka ruzovou zahradou ..presla som si tak ako mnohe ine zeny popraskanymi a krvacajucimi bradavkami, dvomi zapalmi prsnika a kojenie so slzami v ociach a zatatymi zubami nebolo nic nezvycajne ... aj napriek tomu som sa snazila a drzala to ako sa len dalo .. mno vsetko usilie stroskotalo ked malemu narastli zuby (mal taky nepodareny zvyk uz od malicka ze vzdy pri papani kakal ..a ked kakanie neslo tak si pomohol zahryznutim .. a kadzy si domysli ake to bolo so zubami .. vela krat som mala pocit ze malemu zostala odhryznuta bradavka v puse 😀 (vtedy som sa nesmiala) ) .. na podporu kojenia mi stacila psychika ze kojit chcem a budem! 😀 .. bohuzial dlhsie to uz moja psychika nevydrzala

@lidka_hipp dojčenie je určite prirodzená vec, pretože sme cicavci... Teda to vychádza už len z toho samotného nazvu. Bohužial je čoraz viac žien, ktoré maju s dojčením problemy, napriek tomu, že je to absolutne prirodzené.... Podla môjho názoru na problém sa zarába ešte v pôrodnici, kde sa neprirodzene zasahuje do pôrodu, narušuje sa tak ten hormonalny ohnostroj, ktorý po pôrode v tele matky prirodzene nastava. Taktiež odlučenie dieťaťa od matky hned po pôrode. To patrí hned do jej naruče a toto spojenie je tiež velmi dôležité pre prirodzený štart všetkých tých procesov. Dalším faktorom su rôzne mýty o dojčení o intervaloch ktoré treba dodržiavať. Dalej cumlíky kolbučiky, ktoré deťom kazí prisatie.... Bohužial niesme prvá generacia klamaná a odtrhaná od vlastných detí hned po narodení. Táto trauma sa nesie už aj generačne, preto, ak sa toto nezmení, bude čoraz ťažšie hovoriť o dojčení ako o prirodzenej veci. Treba to zmeniť hned aby už nebolo neskoro a naše telá nezačali tieto, teraz prirodzene veci, postupne považovať za nepotrebné.

@maribell Při čtení vašeho příspěvku mi úplně naskočila husí kůže 😉 Jste skvělá, že jste i přes všechny obtíže dokázala kojit a svému malému kousavému chlapečkovi nabídnout mateřské mléko, i když moc nespolupracoval 😲

@vejula Průběh porodu a bezpochyby celá atmosféra v porodnici ovlivňuje to, jak se mamince podaří nebo nepodaří kojit. Máte pravdu, že je velmi důležité láskyplné a respektující prostředí, aby se kojení dařilo. Vybírala jste vy sama porodnici podle toho, jak je přátelská ke kojení a sledovala jste to, zda je možné nechat si miminko u sebe ihned po porodu? Nebo jste z těchto důvodů rodila doma?

@lidka_hipp ano výberu pôrodnice som venovala vela času. I ked tu na Slovensku je to vždy len o kompromise. Ja som mala situaciu sťaženu, pretože prvý pôrod bol akutnym cisarskym rezom a moje druhé dieťatko važilo 4260g, preto mi takmer každá pôrodnica odporučala bud opäť cisársky rez, alebo vyvolanie pôrodu pred termínom. Nakoniec som však našla pôrodnicu, kde som porodila bez vyvolavačiek a oxytocínu. Bohužial hned po pôrode mi dieťatko zobrali na tie prevetívne procedury (umyvanie, važenie meranie, odsavanie) a doniesli mi ho asi o 10 minut oblečené. Je mi trochu luto, že to prvé čo moje dcéra ucitila som nebola ja, že som nezažila ten prvotný kontakt koža na kožu. Ale ako vravím, musela som spraviť kompromis, kedže doma som sa po prvom cisarskom reze doma rodiť bála a manžel by s tym ani nesuhlasil. Chvalabohu dojčím dcerku bez problémov, intenzívne som ju nosila od pol mesiaca v šatke, dojčila som ju v nej, kedy sa jej zažiadalo 🙂 Dufam, že tretie dieťatko bude somnou hned po pôrode a doplazí sa k môjmu prsníku samo a zažijem to presne tak, ako to pre nas príroda pripravila.

@monhla ja presne tak isto pred porodom....nazhavili ma nove a jednoduche info o dojceni (info o porode ma az tak nenazhavilo 😀). Vedela som, aka je to pomoc babenku, ale netusila som, ze kazda zena ma dost mlieka a ze mlieko sa len tak zrazu nestrati, ze sa da tomu pomoct. Velmi som si priala, aby som mohla dojcit. A prianie bolo vyslysane. V nemocnici to bolo pre mna tazke, lebo sice sa drobcek dobre prisal, mlieko sa pustilo az na treti den. Preplakala som kazdu moznu chvilu, ked som myslela, ze to nepojde a ze som nieco pokazila a s tym, ze nieco bude pupcekovi. Ja som mohla hned po porode, ked som mala drobca prilozeneho 1,5hodky, sledovat, ake je to pre dieta prirodzene. Ozaj je to krasny reflex cicavcov. 🙂 Skoda, ze niektore maminky maju s tym problem a skoda, ze som mala skusenost nie najlepsiu, ked vsetko, co som sa na kurze o dojceni dozvedela, v praxi sestricka robila a usmernovala ma naopak. Mrzi ma, ze vyzera mamicka premudrelo, ked to chce urobit inak a strasia ju, ze to musim, inak sa nenauci dietatko prisavat. Ked mi obliekli maleho a doniesla ho, zaviazali do tvrdeho vankusa, tak mi chcela vysvetlit, ako ho mam krmit. Videla som, ze to nejde, ale aj tak som mala skusat. Aj manzel vravel, ze mam skusit, tiez sa bal, aby sa nieco nestalo. 🙂 Ale moj asi instinkt mi hovoril, ze uz poskusal dost, oddychneme si a budeme skusat dalej neskor...mame predsa kopec casu a bez divakov. 🙂 Tak som v nemocnici skusala sama, hlavne zasadu s drazdenim vrchnej pery a teraz na tom ficime aj pri krmeni prikrmami 😀.
Drzim palce vsetkym maminkam, aby skusili, kym to vzdaju....Napriek tomu, ze jdojcenie vie byt velmi vycerpavajuce a aj bolave (to je aj moja skusenost a to este nemame zubky), su to jedinecne chvile, ktore by som fakt dopriala kazdemu. A take veeeelmi prakticke!! A maminky, co su v ocakavani, odporucam stranku mamila.sk. Mne velmi pomohla a pomaha. 🙂 Je dobre byt pripravena, to hovorim z vlastnej skusenosti. 🙂 Prax je prax, ale aj tu treba spravne zacat. 🙂
@lidka_hipp

@vejula Myslím, že kojením, šátkováním a hlavně mazlením děláte pro svůj vzájemný vztah opravdu hodně!!! Přeji vám, aby se třetí porod "povedl" tak, jak si ho přejete 🙂

@majdus Vidět krásný reflex savců takhle zblízka muselo být krásné! 🙂 Díky za vaši zkušenosti, jsem moc ráda, že jste napsala o tom, jak je potřeba si najít ke kojení vlastní cestu 🙂

@lidka_hipp dakujem 🙂

@lidka_hipp Z mojej skúsenosti je dojčenie niečo prirodzené, dané do vienka (ak zrátam všetky obdobia, ktoré som dojčila svoje tri deti, tak to bolo takmer 11 rokov), ale nie každému je to dopriate a preto chápem aj maminky, ktoré také šťastie nemali. Pre každého je niečo iné prirodzené a niečo iné je naopak pre toho istého človeka "veda" - ako napr. u mňa je dojčenie niečo samozrejmé, ale napr. ručné práce (štrikovanie, háčkovanie, ...) sú pre mňa doslova veda a nemám na to ani potrebnú trpezlivosť. Naopak - moja sestra má jedno dieťa, ktoré s ťažkosťami dojčila ani nie 10 dní ( ak sa to teda dá nazvať dojčením ☹ , pretože neterka viac plakala ako sala, sestra dokrmovala UM, nevedela nájsť dobrú polohu,...jednoducho celé zle, nepomohli ani moje rady a skúsenosti iných žienok či laktačná poradkyňa) - jednoducho dojčenie bolo pre ňu nesmierne náročné, doslova veda, ale v ručných prácach je šikula No.1 🙂 a má na to prirodzený talent.

@vejula uplne presne chapem, o com hovoris! Teda, viem, o co si prisla. Moj bol tiez velky, nebranila som sa oxytocinu, mozno aj vdaka nemu som to zvladla...ale keby som si nenapisala par veci na papier, ktore by som chcela absolvovat (tykali sa skor chvil po porode🙂), tak dodnes neviem, ake je to. Mozno by som si, tak ako vsetky spolumamicky v nemocke, pamatala prave neprijmne sitie, ktore u mna trvalo dlhsie, lebo nevedel zistit, odkial stale krvacam. S malym na bruchu som vobec nevnimala nijake sitie. Rozptyloval ma pupcek. No a tie chvile s nim. Casto rozmyslam, ci aj vdaka tomu nemal problem s dvihanim hlavicky. Napadlo mi to len preto, lebo ked sa po mne plazil, tak hlavicku dvihal. Bolo by zaujimave skusit urobit studiu, kde by boli vsetky deticky prilozene na najmenej hodinu (bez umyvania,obliekania a inych procedur,kt.sadaju urobit neskor), ci by mali v neskorsich mesiacoch problemy s dvihanim hlavicky a museli nutene cvicit. Ja som si nechala dotepat pupocnik, cize ho hned, ako sa narodil, iba utrel a nejakych 5mins bol na mne, kym prestrihli snuru. Az potom ho zvazili a odmerali a znovu na mna prilozili. 🙂 Ale treba si stat za tym, treba vediet, preco to tak chcete, lebo hned proti vam vyuziju vasu nevedomost a ich 30rocne skusenosti hraju proti vam. 😒

@majdus jej krásne 😵 Ja som mala aj pôrodné plány, a chcela som to tak idealne ako o tom píšeš. No bohužial kvôli tomu, že som po cisarskom čakala tak velké dieťatko, každá jedna pôrodnica, čo o mne vedela vopred, odporučala cisarak. Takže som musela prísť už s rozbehnutým pôrodom do pôrodnice, ktorá o mne popredu nevedela nič... Takže môj výber pôrodnic sa velmi zužil. PRed tým som už bola aj hospitalizovana v TN, no i tam začali cuvať, ked na UTZ stále vyskakovala váha 4300g.... Nakoniec mi povedali, že ak sa do piatku nespustí pôrod tak ma budu rezať. Tak som na vlastnu žiadosť odišla z pôrodnice a pôrod sa mi rozbehol v sobotu 😀 😀 Ironia osudu... Ale ano maš pravdu, treba si stáť za svojim. JA som po 24 hodinovom pôrode bola už vdačná, že som to zvládla, že som akosi nemala silu sa tam s nimi hádať. Ale spätne ma to mrzí.

@vejula my uz sme to spolu preberali, ze? 😉 takze chcem opat napisat aj pre ine mamicky, ze mala som porod bez zasahov, to myslim doslovne, porodila som si syna uplne sama, po porode bol nonstop so mnou, neodniesli ho prec ani na minutu, na prsniku bol nonstop, ziadne intervaly, koza na kozu....vsetko idealne a aj tak nam dojcenie nevyslo. Neprislo mi mlieko, maly hladny, niekolkohodinovy rev, suche plienky...(spoliehala som sa na to, ze kolostrum staci, tak to vraj priroda zariadila). Keby som pouzila UM, mozno aj klobuciky, nakolko pri tom celodennom sani na prazdno mi maly total odrovnal bradavky, tak som mohla dojcit aspon ten rok. Trvalo tyzden, kym som bola schopna sa bradaviek vobec dotknut (viem, co su to krvave a bolestive bradavky, prezila som pri dcere, ale toto bolo ine, len krv a hnis, maly mal v plienke krv namiesto mocu...no proste hruza). Tou cisto prirodnou cestou som sa o dojcenie pripravila, kedze mne priroda nedala mlieko hned den po porode, ale az na 4 ty den, co pre moje dieta bolo velmi neskoro, dehydrovane kolabovalo uz na 3. den. Takze pre mna dojcenie je veda obrovska 😒

@vejula chudatko! Naozaj ti aj ja prajem, aby aspon to tretie malo takuto moznost. 🙂 Viem, ze vsetko sa neda ovplyvnit. Uz vobec nie porod, nieto este vaha babatka. Ani to ti asi nepoprajem, nech ma mensiu vahu. 😀 Ale prajem ti, nech nie si smutna, ak to ani na treti raz nevyjde tak, ako by si chcela. Hlavne, nech sa vsetci milujete a citite to! 🙂
Inak s tymi porodnymi planmi, tak (uz som to asi v dakej teme pisala) je to sila, ze nech si akokolvek chapajuca, ze oni su odbornici a nechces im robit ich robotu, tak im je tazke prijat, ze by to mohlo byt aj inak. Nehovoriac o tom, ze by to mohlo byt pre babatko prospesnejsie! :-/ Je mi z toho smutno. Asi by sme si do nemocnice vziat so sebou aj psychologa, kt.by im veci a fakty vysvetlil, ked nas beru len ako mudrlantov! Odbornik je odbornik. Ja som si skor porevala preto aj pred doktorom, ked som sa ho pytala, preco to robi, preco, ak je to pre dieta dobre, tak mu to nemozem dopriat. Nakoniec pristal na vsetko, ze sa moze zrealizovat, ak bude vsetko prebiehat bez komplikacii. Ach!

@denkaajejdeti
@majdus
@aliza
@vejula

Všechny jste bezpochyby skvělé maminky! Moc mě to mrzí, ale musím se s vámi na chvilku rozloučit, protože mě čeká menší chirurgický zákrok. Ale nebojte, samy nezůstanete. Vystřídá mě moje skvělá kolegyňka Olina, která o HiPP produktech a nejen o nich ví skoro všechno 🙂

@aliza Aj moje bolo dehydrovane, lebo salo naprazdno. Fakt je to veda. Mne pomohli aj lampou a oxytocin do nosa 15mins pred kojenim po nahrievani. No a masaze a teple sprchy. Ja som to mala tazke aj v tom, ze neskusena som myslela, ze drobec pije! Ale v plienke bolo vidno, ze nie. Nakoniec som s placom sla po striekacku s UM, kt.do seba vcucol celu. ☹ A moj malo plackal v nemocnici, skor vela spinkal a nechcela som ho budit kvoli papaniu. Stale som mu vsak ponukala a spinkal pri mne, hned ako sme prisli zo saly. Uplne stale sme boli spolu. 🙂
Dojcenie je prirodzene pre matku aj dieta. Prirodzene je, ze obaja to chcu. 🙂 Si myslim. A ta technika je veda. Chce to vela skusania, aj poloh aj toho, aby dieta zvladlo taku techniku, aka je dobra nielen pre neho, ale aj pre maminku. 🙂 Dnes sa roadne smejem, ked vidim, aku zrucnost aj v tomto nadobudol. Ako si urobi lievik jazykom a niekedy ani neviem ako, vcucne cicu dnu ako nic. 😀 Ja som mala bolave bradavky len raz a aj to len dva dni. Zato som mala velmi dlho popraskany a vysuseny dvorec. Ale nikdy nie velke bolesti. Keby som take cosi mala, ako pises, uff, ktovie, ci by som vytrvala, ak by to neprestavalo. 😒

je to určite uplne prirodzená vec, niet o tom pochýb 🙂

Pamatam sa ked sa mi narodila prva dcerka, tak mi ju doniesli a ze tak a tak sa koji ok....myslela som si, ze je to fakt tak jednoduche, ako sa to pocuvalo...no opak bol pravdou...je to veda....hlavne to spravne prisatie a vybratie spravnej polohy aby obom vyhovovala....pri malej sme este v porodnici vdaka uzastnej sestricke z novorodeneckého, ktora sa ma ujala. vyskusali vsetky mozne polohy no vyhovovala nam len jedina a to doslova koža na kožu....a uz to islo....zo zaciatku to bol pre mna doslova stres- ci sa mala prisaje atd....no naucili sme sa to a som za to fakt velmi vdacna a dufam, ze aj teraz pri druhej mi bude umoznene dojcit....a co sa okolia tyka , tak kebyze nemam na telefone svojich rodicov, tak by som asi tazko prekonala 2 laktacne krizy...pretoze z okolia (svokra:D ) boli stale reci, ze na co kojim, ze je to zbytocne atd.....

@aliza hovorím o drvivej väčšine prípadov. Ano aj v prírode nastane chyba... Hovorím o tom, ako to tie chyby minimalizovať. Ty si jediný prípad, o ktorom viem, čo mal prirodzený pôrod a napriek tomu nedojčil aj ked velmi chcel. A kedže sa trošku pohybujem v kruhoch, kde su ženy prirodzeným pôrodom naklonené, tak ich nepoznám málo. Ako som písala, ono to ide aj generAčNE. PReto, ak bude takýto prístup k pôrodom a dojčeniu pokračovať dalej, je velmi pravdepodobné, že bude čoraz viac žien ako ty. TEda takých čo aj dojčiť budu chcieť, aj urobia všetky predpoklady pre to, aby dojčiť mohli, no napriek tomu dojčiť môcť nebudú

@aliza a ešte hovoríš o tom, že nesuhlasíš s tym čisto prírodným postupom. Nikto ani z tých prírodných žienok, ti nepovie, že dieťa sa nesmie dokrmovať ani pokial je hypoglykemické. Ide len o to ako dokrmovať. Samozrejme dokrmovať flaškou je ten najnevhodnejší spôsob. Ak treba tak dokrmovať cievkou aby si dieťatko nepokazilo prisatie. Lebo to už je zas príbehov, kedy žienky doplatili práve na to, že dokrmovali svoje dieťa flaškou.

@lidka_hipp ja by som povedala,ze kojenie je prirodzena vec.....ale,ze je niekedy pre mnohe z nas vedou.... ako sa naucit kojit spravne,ako vydrzat a nevzdavat sa a naozaj niekedy prestudovat mnoho stran v knihach,casopisoch...."listovat si"na MK a dokonca sa obratit aj na laktacnu poradkynu...a mozno od prveho dna kojenia plati-ucit sa,ucit sa,ucit sa 😀 a potom uz vydrzat,vydrzat,vydrzat 😀

@lidka_hipp
Porodila som tretie dieťatko - dcerku z važnych zdravotných dôvodov cisárskym rezom..Obe deti pred nou som porodila klasickym porodom a prve som dojčila asi dva mesiace, druhe vobec. Bola som mlada a o nejakych laktačných poradkyniach som nechyrovala.
Nie som najmladšia mamička. Ale mam kamaratky, ktoré rodili po tridsiatke, videla som ich dojčiť a uplne som sa do toho zamilovala. Do daru som dostala nadhernu knihu a zacala som tym uplne zit..Bala som sa, ze mam tretie dieťa s odstupom casu, že cisarsky rez, že nebudem ju mať priloženú, že prídem o cely prvy kontakt s ňou..Vo vnútri srdiečka som velmi tužila dojčiť..PO zakroku mi ju priniesli na JIS, nepamatam si z porodu nic, len zmatok, utlm, uchytky placu, neviem, ci mi ju prilozili na prsia po jej narodeni..
Na izbu mi ju priniesli vecer. Male klbko, cierne ociska.. sestričky ju volali haluška.
- dakujem pani sestričke za prve prilozenie, za jej trpezlivost a neskor laktacnej sestricke za to, ze bola ochotna sa mi venovat v nemocnici kazdy den.Ano aj ja som mala problemy s prsiami..a vsetko co k tomu patri.. ale naucili ma spravne dojcit,narodilo sa mi kontaktne dieťa, pocas dojčenia som sa venovala len jej, dojčenie sa stalo našou intimnou sučasťou. Dojčila som rok.
Opat zo zdravotných dovodov som musela prestat a este aj dnes ked vidim dojčiť mamičky, mrzi ma a chyba mi ten pocit, cititi ju - a vobec to co medzi nami je.
Podla mna - u mna padli vsetky myty o chybajucom prvom prilozeni, o cisarskom reze, o veku, co vsetko by mohla byt u mna prekazka. Mne sa to narodilo v hlave uz pred porodom, vdaka trpezlivosti, laske, pokoju, podpore partnera a pomoci spominanych sestriciek. Prezila som najkrajsie obdobie v zivote a to vam poviem ze som chcela dojcit 4 mesiace. Dnes ma dcerka 14 mesiacov, je pokojna, spinka pekne, vsetky choroby nas obisli a poviem ze aj ja som sa citila hormonalne vyrovnanejsia.
Pre mňa to bola urcite skusenost a pre dieťa prínos.
Velmi zelam ostatným mamičkám to isté, na kazdom kroku sa snazim mamicky podporovat, radim ak je na to prilezitost. Ja som - Ano - za dojčenie.Ale som aj za to, ze ak zlyhali vsetky moznosti, dieťatko ma prednosť a malo by dostať nahradu, adekvatnu. je to dobre pre oboch aj maminu aj babatko.

Hhheheheheheh , no myslím, že úplne prirodzená veda 😀 , mne sa to nepodarilo zvládnuť , tak ako som snívala , ani pri jednom tehotenstve. Dlho po ukončení kojenia som sa bola schopná rozplakať, keď som videla kojacu ženu a veľmi dlho som to aj považovala za svoje osobné zlyhanie , že sa mi to nepodarilo . Prosto niekto to má prirodzene dané a niekomu sa to nepodarí. Jediné , čo som sa naučila, že je to fakt v psychike .