Spánok v postieľke
Prosim vas o rady. Ako pomoct zaspavat, zvyknut si spat 9mescanej dcere v postielke? Spavala tam len chvilu po narodeni, inak zaspava pri mne pocas dojcenia. Aj pocas dna tak zaspava, pripadne v nosici alebo odkvacne na rukach. Ale to sa mi uz pre problemy s chrbticou moc neda. Aj starsieho som prestala davat do postielky ked uz bol vacsi. Jednak sa casto budil a nevladla som ho x- krat davat a vyberat v noci z postielky a aj preto, ze mi idu vyskocit platnicky z chrbta pri takom tom predklone pri ukladani a vyberani z postielky. Neskutocna bolest😫Mam aj prisunutu postielku, ale aj pri tom presunuti do nej je to bolestive. A zakazdym sa zobudi. A inak aj ked je pri mne tak sa budi aj 6x za noc.. Nemam nic proti spaniu spolu, len je to uz dost obmedzujuce, aj pocas dna, lebo spi len ked som pri nej. A musim fungovat aj so starsim a vobec v domacnosti. Spava este 3x (aj v kociku pospi, len ju treba vozit..). Prosim poradite tie, ktorym sa to nejako (bez vyplakania) podarilo aj ked uz dieta bolo vacsie? Co som pokaslala prosim nepiste, to nezmenim. Dakujem
Podla mna na to kazde dieta musi proste dozriet. Nas bol taky dlho, ze nevedel sam zaspat, praveze neplakal, ale vsetko ho zaujimalo, ked sa naucil stat tak to uz absolutne.. a potom okolo roka akoby utalo, skusila som po dlhsom case ulozit do postielky bdeleho, chvilku si blabotal a zrazu zaspal. Par tipov: ukladat babo az ked vidis uplnu unavu, aj pocas dna aspon troska zatemnit izbu, a trpezlivost. nemusi zaspat hned, moze to trvat aj 20 minut. a ked place, vezmi na ruky, utis, uisti ze si pri nej, a znova uloz. ak budes citit, ze to nie je ono, skus zase o par tyzdnov neskor.
tak su naozaj deti, co su velmi kontaktne a potrebuju niekoho pri sebe. mali sme to rovnako a nepotesim ta, pri dcere sme spali do 4 rokov, matrac vedla jej postele, castokrat aj ruku drzat. bol jeden pokus ju “oducit”, dodnes to lutujem. proste sme sa prestavili a fungovali takto
9 mesačné dieťa je bábatko, ktoré nie je schopné zaspávať samo. Moj 2,5 ročný syn stále zaspáva so mnou. U každého dieťaťa to je individuálne. Syn sa už prestal dojčiť pár mesiacov dozadu, postupne som to ja ukončila nakoľko som tehotná a už to bolo dosť mimo moj komfort, ale postupne som mu dohovárala, nešlo to zo dňa na deň. Ale dcérka sa odstavila sama a cca nemala ani 2 roky a chcela spať so staršími súrodencami v izbe a že doslova zo dňa na deň. Samu ma to šokovalo, lebo ani raz v noci neprišla za mnou, proste rozhodla sa spať sama a aj spala. Ale ona je veľmi odvážna povahou. Preto netlač, nechaj tomu voľný priebeh. Deťom spoločný spánok pomáha a raz budú sebestační, nebude to trvať donekonečna. Ale robiť to nasilu može zanechať traumu u bábatka, aj tie separačné a vyplakávacie metódy, to je hroza. Dieťa sa takto nikdy samostatnosti nenaučí a od 9m bábatka je nereálne samostatnosť očakávať.
Inak to, čo popisuješ je úplne normálne. Dojčené deti sa často v noci budia, nie je to len o pití, ale aj o kontakte a pocite istoty, bezpečnosti,... Kde inde to má bábatko hľadať, ak nie pri mamke? Je super, že spíte spolu, skús si nájsť takú polohu dojčenia, že sa pri tom aj ty vrámci možností vyspíš. Spanie spolu je určite najlepšie riešenie ako vstávanie z postele k posteľke a kontakt je doležitý. Takto to s deťmi je, je to náročné a niekedy aj veľmi vyčerpávajúce, ale stojí to za to. Mne sa ozaj podarilo a to ani neviem ako, dohovoriť ale vyše 2r, aby sa dojčenie v noci zrušilo. A postupne som mu vravela, že v noci sa spinká, dám mu len na chvíľku a ideme ďalej spať. A nejak to prijímal a budil sa čoraz menej, až raz v noci si opýtal a povedala som, že až ráno a on to prijal, otočil sa a spinkal. A to bolo v priebehu 2-3m cca. Teraz sa už nedojčí ani cez deň. Ale 2r dieťa už rozumie, 9m bábatko toto ešte nedokáže pochopiť. Ale doteraz so mnou spinká v posteli a zaspí len so mnou, aj keď už bez dojčenia. K súrodencom nechce ísť, musí na to dozrieť. Toľko moje skúsenosti.
