Dobrý deň.
Chcela by som sa spýtať na vaše skúsenosti, prípadne názory.
Môj 7 ročný syn nastupuje budúci týždeň na plánovanú hospitalizáciu do Trenčína, za účelom diagnostiky . Doposiaľ bol hospitalizovaný 8x pre chronické zdr. problémy, naposledy však, keď mal 4 roky. Vždy som dovtedy bola v nemocnici s ním, avšak, teraz to vyzerá tak, že to nebude možné. Uprednostňujú matky ako sprievod max. do tých 5 rokov a celkovo teraz aj z kapacitných dôvodov to nebude možné.
Otázka - myslíte si, že ak by to priestorové možnosti dovoľovali, dovolia mi zostať s ním? Samozrejme, viem, že si v takom prípade pobyt aj stravu hradím.
Otázka 2 - aké sú vaše skúsenosti s tým, ak ste mali dieťatko 6,7,8 ročné samé v nemocnici, bez sprievodu? Ako to znášalo? Už pre dospelého je trávenie času v nemocnici záťažou. Personálu naplno dôverujem a máme len vynikajúce skúsenosti, ale ešte nebol nikdy sám bezomňa, v rámci nemocníc.
Ďakujem..
@carla27 malo by to ísť. Bratranec (14 rokov) bol prednedávnom hospitalizovaný na jis a ujovi tam dovolili byť. Nemohol nikam chodiť a hradil si všetko sám. Podľa mňa je to ale o dohode a podľa ich kapacít. Sestričky boli rady že tam je a odbremení ich od práce. Treba sa asi len informovať
Ani ja by som nedala samé. Však vieš, že v nemocnici sa nájdu aj divní lekári a divné sestry, bohužiaľ. V tomto prípade by som sa nespoliehala na šťastie.
kazde dieta je ine.. kazdopadne existuje charta prav detskeho pacienta a tam je napisane ze ma pravo na sprevadzajucu osobu.
@carla27 myslim ze zvladne, moje dve deti necakane museli ostat v nemocnici same po akutnych stavoch v priblizne rovnakom veku a dali to v pohode, dcerka mala problem az teraz ako starsia, nechcela tam byt a velmi plakala a nespala, v tomto jej prave velmi pomohol personal, sestricky boli celmi mile chapave a pomohli, upokojili ju az tak ze zaspala a bola cez den vesela. Ked porovnam ze moje deti boli hospitalizovane nahle bez vysvetlenia a pripravy, myslim ze ked mas cas to s nim prebrat je to uplne v pohode. Ale kazdy je iny a inak citlivy takze ako pisu aj dievcata vyssie niekto by nepustil dieta 🤷♀️
Doporucujem byt v nemocnici s dietatom. Tu je to umoznene do veku dietata 10 rokov na poziadanie rodica. Tzn. nemozu ta odmietnut ak chces byt s dietatom, dieta ma na to pravo.
Bud so svojim dietatom.
@carla27 Ako dieťa som bola dvakrát hospitalizovana, prvýkrát ako sesťročna, ale dlho pre dlho som z toho mala akoby traumu.. Bola som smutná a fakt mi chýbala mama. Zvládla som to ale bolo to zle, nie sú to pekne spomienky, a to už mám 31..druhýkrát som mala 9 a bola so mnou mama našťastie, bolo to na neporovnanie, veľmi som ju potrebovala mat pri sebe.
Určite by som tam nenechala dieťa samé a v tn už vôbec nie. A za ďalšie dieťa má právo na sprievod do 18 rokov, kým nie je plnoleté. Pindat a byt protivní môžu ale keď vieš na čo máš právo a neustúpis tak môžu ostať akurát pri pindani.
Urcite nenechat sameho. Ja som bola ako 8rocna a bolo to strasne. Preplakala som celych 8dni. 3x operacia otvorenej zlomeniny a vzdy som na to bola sama😕 svoje dieta by som urcite nenechala same
@carla27 určite by som dieťa nenechala v nemocnici samé, dospelý má toho dosť, keď tam musí byť, nie dieťa
Za mňa dieťa samotné v nemocnici určite nie.
Ak ide iba o neinvazivnu diagnostiku, syn prostredie pozná bude to v pohode. Moja išla približne v takom veku a boli sme pripravené aj na možnosť, že tam ostane bezo mňa.
Je iné ak ide o bolestivé zákroky, či neznáme prostredie. 7 rôčkov už je fajn vek.
Ja som bola s 11 rocnou a na noc som chodila domov spat. Odisla som cca o osmej vecer, to uz bola v posteli a rano o 7 som uz bola tam, ked vstavali.
Ja som bola s dcérou hospitalizovana mala 7 rokov kukali na mňa že som tam ale nenechala by som ju tam samu aj keby som mala na zemi spať
@carla27 bola som na izbe v nemocnici so synom,kde boli dvaja asi 6 -7 ročný chlapci.oni sami od seba sa nešli najesť ani na WC. to som bola na izbe od 18hod., a ráno som im šla ja ukazat záchod, lebo od kedy som tam bola tak neboli na Wc. Jesť takisto, musela som ich volať. To dieťa je tam samé stratené. Ak by nebolo miesto v nemocnici, aspoň penzión,alebo hotel si zaplať, a cez deň pri ňom, v noci keď zaspí, ísť sa tiež vyspať
@janage myslis, že tam reálne môže všetkých poznať? Personál sa sem-tam aj mení a celkovo to znie ako nie veľmi priateľské prostredie, ak "preferujú sprievod do Max. 5 rokov". Čo po ich preferenciach, je to právo dieťaťa mať tam blízku osobu a nevzniklo náhodou. Je to na ochranu tých detí.
@bluka2 uplne s tebou suhlasim, co na tom, ze doverujem dietatu, ked nedoverujem okoliu. Ja si to neviem pri tak malom dietati predstavit. V oktobri bola moja 18-rocna 6 dni v nemocnici, 2000km od domova, a aj tak sme k nej na tie prve dni nejako dokazali dostat sesternicu, ktora tam zije, aby tam nebola uplne sama, aspoñ na par chvil za deñ. Kedze mala 18 a 2 mesiace, nemali sme narok byt s ñou (lebo drb...ty covid), ale ak by som mohla, som tam ako na tryskaci prvym lietadlom a nepohnem sa od nej. Pri 7-rocnom by som ani nerozmyslala
@bluka2 ale tak si je dobré uvedomiť, že oddelenie nie je nafukovacie, či už sa nám to páči či nie. Ak sa tam raz vojde príklad max 20 ľudí, tak 30 ani 40 tam nenatrieskajú. A hádam je jasné, že prednosť by mal mať pacient a sprievod malého pacienta. Tie izby nie sú extra veľké, je potrebné mať aj priestor na manipuláciu s pacientom. Ak ide o neinvazivny zákrok, pozorovanie a matka prostrediu dôveruje, nevidím v tom zásadný problém. Deti prvostupniaci chodia na 3,4 týždne do kúpeľov, nie každému sa dá byť tam 3,4 týždne s nimi, či rodina či rodič. Mamka každá si dieťa pozná najlepšie a netreba sa báť dieťaťu dôverovať.
@carla27 určite by som bola s ním aj keby som priam na nafukovačke vedľa postele mala spat
@carla27 bola som hospitalizovaná ako 5 ročná v nemocnici sama - po operácii slepaku. Bola som tam niečo vyše týždňa keďže po prvej laparoskopii má zle vyčistili a na druhý deň má museli otvoriť znovu a všetko to dať dokopy. Cely čas som bola na JIS, mamina má chodila pozrieť každý deň a nosila mi knižky, omaľovánky a inú zábavu, ktorou som spolu so sestričkami zahanala nudu. Všetci boli veľmi milý a napriek tomu že sim bola malička a bála som sa ihiel mám z tadiaľ len pekne spomienky.
Moja dcera bola hospitalizovana 7 dni, nemali kapacitu, tak som mala taku rozkladaciu postel pri jej posteli. Privatne izby boli obsadene o co sme mali zaujem. Jasne som povedala ze zostanem aj ak by to malo byt na zemi, ale zostanem pri dietati v nemocnici. A urobim to aj ked bude mat 30.
Nárok byť pri dieťati máš, ale nie na samostatnom lôžku. Inak povedané, v prípade obsadenia oddelenia môže to byť len stolička k posteli. Lebo vždy prednosť bude mať samozrejme pacient, dojčiace matky, a matky deti do 3 rokov. Pripadne dohodnúť sa tak, že cez deň budeš tam a na noc pôjdeš preč, domov alebo niekde na ubytovnu, ak je to v inom meste, a zaplatíš si pobyt tam.
Všade ti povedia, že z kapacitných dôvodov sa nedá, ale je to skôr o ich pohodlí. Na dieťa nepozerajú. Úplne iná pesnička by bola, keby išlo o ich dieťa. Je to ako s návštevami covidovych pacientov. Nedá sa. Ale keď je to manžel sestričky, doktorov sused alebo môjho otca koňa brat, tak vtedy sa dá. Je to hnus. Dieťa to zvládne, ale prečo mu to neulahcit?
môj syn (9r.) by to nezvládol psychicky, neter (7r.) je iná povaha a už bola takto sama na tri dni. Mala to ako tábor. 🙂
U nás v Kanade by bolo práveže divne, keby take malé dieťa nemalo pri sebe rodiča a to je u nás v detskej nemocnici taký mily personal, žeby sa dali na chlieb natierať. Synovho kamaráta brat ma vážne zdravotné problémy, ma 11 rokov a od narodenia je tam pečený varený a ešte nikdy tam nebol sám, teraz pri covide mohol byt iba jeden rodič, ktorý nemohol opustiť nemocnicu, ale vždy lepšie ako nič, ja osobne by som s pobytom bez rodiča nesúhlasila a bolo by mi jedno, ako to nemocnica zariadi, dieťa ma na to právo.
13 ročný bol z pár dňovej hospitalizácie zničený, a pritom v tábore už bol sám, proste nemocnicu nezvládal.
Nepustila by som same ...