Zvládli ste Vojtovu metódu?

Ahojte nemate niekto mliecko PRE BEBA DISCHARS?

Moja rada znie.len vydrzat.Ten plac je znakom.ze dobre cvicitr.Ja sim s mojim strednym synom cicila rok.Vysledky sa dostavili po polroku.Mna najviac pohnalo k cvicrniu konstatovanie lekarky.ze ak nebudrm poctivo cvicit maly bhde na voziku.Na mna to bolo ako ladova sprcha.Riadny zaberak.kazde rano o piatej som zacinala 5x cvicrnie doobeda.pobede uz mal mat klud.Maly sedrl ako 7-mesacny a chodit mal ako18-mesacny ale chodil do tka.co lekarka nechapala ale tesila sa s nami.Tak drzim oalce.na ten plac si pkstupne zvyknes.ale je to pre zdravie dietatka.

Fyzicky sme vojtovku zvládli obe, dá sa to naučiť, ale psychicky nie, teda ja nie, mpožnpo keby som cvičila s cudzím dieťaťom, dalo by sa od toho odosobniť...ale vlastné dieťa...pre mňa to bolo veľmi ťažké 😒

Cvičila som s poslednou dcérou takmer 2,5 roka. Rok sme cvičili v MT, ale bez akéhokoľvek výsledku. Odporučili nám Olomouc. tam nám povedali, že to čo s nami cvičili v MT to nebola vojtovka, ale týranie dieťaťa. Takže sme viac ako rok stratili. Po 3 mesiacoch cvičenia sa malá postavila na nohy. ale cvičiť sme museli aj naďalej.... Cvičili sme 4 krát za deň. Je to pre mňa hnusné, odporné, nutné zlo, niečo na čo som si vobec nezvykla. Teraz to už necvičíme, som rada a na tie časy nechcem ani pomyslieť. Musíš cvičiť, najlepšie pravidelne a keď prestaneš s cvičením, dieťa sa zas vráti spať vo vývoji. Musí Ti až terapeutka povedať, že už je to OK a cvičiť netreba. Prajem veľa trpezlivosti.

nie

Ja mám s MT len dobré skúsenosti, malý mal už tam na prvom pobyte výsledky...začal sa otáčať okolo osi na brušku, čo dovtedy nerobil...teraz v sept.ideme zasa, už sa teším...cvičíme tak dvakrát denne od troch mesiacov, teraz má 1,2 roka. Musíš sa odosobniť a stále si opakovať, že je to pre jeho dobro.

Ja mam 3 deti a cvicila som s kazdym. Ked sa to vobec da nazvat cvicenim. S najstarsou dcerou som cvicila 8 mesiacov,kym nezacala stvornozkovat. Ale ja som to doma zanedbavala, takze cvicila raz do tyzdna na rehabilitacii. Stredny syn, s nim som cvicila asi 6 mesiacov, ale tiez len na rehabilitacii. A s najmladsou dcerou sme mali 10 cviceni, to sme chodili kazdy den na rehabilitaciu a tiez len tam cvicila, to uz mala 14 mesiacov a podla mna to bolo zbytocne.
Moj muz nemohol pocuvat ten plac,tak som ich nechalatak a su v poriadku

Vydržať vydržať a vydržať, ja v robote zažívam maminky, ktoré plačú s deťmi ale vedia že to robia pre ich dobro.
Predstav si, že by Ti nesedela, nedržala dobre chrbátik alebo nebodaj nechodila a pod. to je myslím si motivácia dostatočná

Cvicila som so synom asi od dvoch mesiacov. Divne bolo, ze maly mi plakal iba u sestricky, ked som s nim cvicila ja 1x, tak trocha pomrncal a potom uz sa aj usmieval. Snazila som to s nim tak brat, ako hru. Aj sme sa medzitym mojkali, dala som mu na kazdy cvik cas, neponahlala som sa. Ale musel si to odcvicit. Myslim, ze sa nam podarilo vdaka cviceniu odstranit to, co bolo spackane porodom a po par mesiacoch cvicenia nebolo na nom nic vidno 😉 🙂

aj ja radím vydržať cvičila som od narodenia do jedného roku s malým,lebo sa narodil predčasne, tiež strašne plakaval a ja s ním ale vydržali sme,lebo i mne lekárka v pôrodnici pri prepustení sucho skonštatovala len aby nebol na vozíku... našťastie v roku urobil prvé krôčiky a predčasný pôrod na ňom sa nijako zvlášť neprejavil, držím palce všetkým mamičkám a ich detičkám