Ahojte v piatok nás pustili z nemocnice s hodnotami žltačky 250 ...dneska sme boli na krvi a malemu sa dvihla na 280 ..dr. povedala že slniť a kojiť ..oboje robím už od piatka ako nás pustili snažím sa čo najviac kojiť čo najviac slniť ..a stále mu to ide hore ..a ja stále plačem tak velmi sa o neho bojím ..som prvorodička nemam s tým žiadnu skusenosť ...viem že detičky maju ovela horšie a zavažnejšie choroby ale je to moje prvé dieťatko všetko je nove a ono proste ma tu žltačku a ide to hore ...ja som ztoho zufala vždy ked na neho pozriem ..musím prehltať obrovsku guču aby som ho v klude nakojila ..ja mam dokonca aj strach z nemocnic a z bieleho plašta takze ked si predstavim že isť znova do nemocnice ..viem že pre neho by som musela a spravila by som to ..ale potrebovala som sa vyrozpravat ...ako sa zbaviť toho strachu o neho ..ako sa zbaviť žltačky ..musela som to zo seba dostať ..cítim sa hrozne
My sme mali zltacku 300 a pri odchode 230. Boli ste aj na UV lampe. Zltacka sa odburava velmi dlho. Hlavne nestresovat a presne kojit a slnit a pravidelne chodit na krv.
Ja uz sa ale nemozem pozerat ani nato aky je modrinovy dopichany ..ako stale spinka ..mam pocit ze to nezvladnem ..nikdy som nebolw takato urevana ..nikdy som nezazila ten pocit ako je mat strach o vlastne dieta ..je to ten najhorsi pocit na svete
Ja ta chcem len povzbudit, pri citani tvojho prispevku som sa vratila do decembra 2007. Prvorodicka, mala so silnou zltackou, takmer non stop pod lampou, nepriberala, ach jaj. Dnes je z nej poriadna baba 😊vsetko dobre dopadne, mysli pozitivne ! !! Svagrina mi poradila obliekat ju do zelenej farby, bodynka, pyzamka, deka (citala akurat knihu o terapii farbami ). Drzim palce
o tvojho drobčeka sa nebojím,ak by bolo nejaké riziko,tak ho dajú do nemocnice pod lampu a sledujú.o teba sa bojím,musíš si to ty v hlave urovnať a utriediť myšlienky,potrebuješ byť v pohode kvôli sebe aj svojej rodine...toto je len začiatok,potom sa budeš báť ako každá mama o to,či v školke nie je hladný,či ho v škole neotlkajú iné deti,či sa v poriadku vráti z prvej diskotéky,či sa nestratí vo svete,či si nájde dobrého partnera....a semtam prídu situácie,kedy až strpneš od strachu /toto teraz prežívam pri dcérinom úraze a to je už dospelá/....a musíš si hľadať nejakú kompenzáciu,nejaké pozitívum,čo ťa bude nabíjať energiou,nejakú pomoc,nejakú radosť,aby si žila a nielen živorila a aby si mala silu pomáhať,ak to bude treba
@mimka161 uff,ani nevies ako ta chapem...ja som tak skoncila s druhym synom...z porodnice nas pustili,ked mal 230...o dva dni sme sli na kontrolu k pediatricke,resp.ani nie k pediatricke,ale najprv na odber krvi kvoli zltacke k lekarovi,kt. sa mi staral o prvorodeneho,kt.mal zltacku tiez,ale nikdy az taku hodnotu nemal....volal nam na obed,vysledky boli 295 a rovno nas posielal na prijem...bez papierov rovno tam,on tam volal s tym,ze papiere donesie on na druhy den.
Co ti poviem...maly spal,nedalo sa ho zobudit,skusali snad vsetky sestricky...museli ist infuzky,glukoza,co zase ho dost zasycovalo,takze opat bol boj s kojenim...no hrozne dni to boli a teda,slo to veeeeelmi pomaly dole,lekarka nas odtail nechcela pustit pod 200 hodnotu,kt.sa udrzi 2 dni...boli sme tam dva tyzdne....a ked poviem,ze som dva tyzdne skoro nespala...neveim ako som to zvladla,neviem...a plakat som plakala...ale to su aj hormony,strach ,unava...z toho si nic nerob
a este som zabudla,"svietili "mi ho nonstop 3dni...ale problem bol,ze mali taku staru rozbitu lampu,kt.bolo treba stale nanovo zapinat,hucala priserne a samozrejme,okuliariky si vecne daval dole...som sa bala ze este nakoniec pride o zrak...tak som striehla,na lampu,na okuliare...kojila po chvilkach,no a behal aza sestrickami,kt.mi nanovo zapinali glukozovu pumpu,lebo tiez viac nesla ako sla...uz som sa hanbila behat za nimi,ale nedalo sa inak
ak je drobec pozorovany,urcite vedia,co a ako...nic sa neboj...a ked papa...to je zaklad....ked sa im nieco nebude zdat,radsej par dni v nemocnici a predsa je tam pod dohladom...neboj,prejde to vsetko
ale nie su to vesele dni....no,vydrz to...
To ako keby som čítala o sebe 🙂 Syn po narodení ešte v nemocnici dostal žltačku, ja sa hrozne bojím doktorov a ešte k tomu po pôrode sú tie hormóny nejaké vzbúrené, lebo mi bolo do revu kvôli všetkému 🙂 Strávili sme v nemocnici asi 8 dní a nakoniec sa rozhodli, že sa syn bude slniť v inkubátore a vďaka tomu mal hneď na ďalší deň lepšie hodnoty. Bolo mi do revu (a veru som aj plakala) a hrozne som sa o neho bála. Teraz s odstupom času a s normálnou hladinou hormónov nechápem, že čo som takto vyvádzala. Ale bolo to moje prvé dieťa, kvôli žltačke mi nešlo kojiť lebo stále spal a ja som bola strašne unavená. V prvom rade si uvedom, že novorodenecká žltačka je iný typ žltačky ako tá ktorá sa dostáva zo špinavých rúk. Netreba sa preto zas tak veľmi báť 🙂 Je to úplne normálne, že ju bábätka majú a nakoniec som zistila, že aj v mojom okolí je veľa takýchto detičiek ktoré mali takúto žltačku. Takže hlavu hore, koj čo to dá, slňte sa a netráp sa! Po pôrode si prehnane citlivá a to časom prejde (ver mi ja to poznám). Držte sa!
Ahojte. Chcem sa poradiť. Mala ma 5 týždňov. Ked sme odchádzali na 5 den z pôrodnice akurát jej vrcholila žltačka, hodnoty okolo 200. Podľa doktorky nebola potrebná žiadna terapia iba dávať na denne svetlo a sledovať či sa to nezhoršuje. Mala do týždňa krásne vybledla. Akurat dnes pozerám ze zas je žltá v tvaricke a aj minule som mala pocit ze občas , niektorý den je žltá a potom zase nie. Môže mat na to vplyv svetlo? Dnes prší cely den a je malo svetla. Alebo môže byt ze sme sa dnes v noci iba raz kojili? Je to normálne ze to takto skáče hore dole?
Zltacky sa zbavite iba castym pitim a vylucovanim.. Neboj, hodnoty sú síce vyššie, ale oni klesat začnú.. Neboj sa ani toho ze bude dlhšiu dobu zlty, syn mal.veľmi silnu zltacku (v nemocke sme boli 10 dni a doma bol zlty a sledovany este 3 mesiace) je to bežná komplikacia, pokiaľ pekne papa je to všetko ok.. Ale úplne chapem ze sa bojis, ja som to tiež veľmi prezivala.. Neboj sa zdoverit niekomu komu veris, zisti si co najviac o novorodeneckej zltacke.. Drzim palce.. 😊