Zápal slepého čreva u 17 ročnej a následné problémy

Dcéra Kamila (nar.........) bola 06. 06. 2015 prijatá v nemocnici v Žiari nad Hronom kvôli náhlym bolestiam v oblasti brucha. Bol jej diagnostikovaný zápal slepého čreva. V ten deň bola operovaná starším doktorom MUDr.XXX a mladou doktorkou MUDr. XXX . 09. 06. 2015 ju prepustili domov, aj napriek tomu, že sa sťažovala na pretrvávajúce bolesti. Lekári jej povedali, že je to normálne, bolieť ju to bude ešte pár dní, kým sa rana nezahojí. Bolesti sa vystupňovali do takej miery, že dňa 12. 06. 2015 musela prísť sanitka, ktorá ju odviezla do nemocnice v Žiari nad Hronom. Urobili jej röntgen a následne sono vyšetrenie (na ktoré sme čakali v preplnenej miestnosti pacientov a neskutočnom dusne skoro hodinu.) Po informácii od osetrujuceho lekara, že dcére treba kúpiť glycerínové čípky, pretože má zápchu, ktorá vyvoláva bolesť v brušnej dutine, sme teda odišli k dcére do bytu v Žiari nad Hronom, ktorý sa nachádza neďaleko nemocnice. Čípky však nezabrali (nemala stolicu), a preto sme sa vrátili späť do nemocnice. V tento deň (12. 06. 2015) bola znovu prijatá na chirurgickom oddelení v Žiari nad Hronom. Dcéra sa v tento deň, ako aj v nasledujúci (13. 06. 2015) neustále sťažovala v nemocnici, že bolesti akoby sa rozširovali do celého tela (boleli ju ramená, hrudník a ťažko sa jej dýchalo). Povedali jej, že sa ma viac hýbať a zhlboka dýchať, že nemá byť lenivá, asi sa jej nechce ísť do školy. 12. 06. 2015 moja manželka volala približne o 23:30 pani MUDr. XXX, aby sa informovala na zdravotný stav dcéry. Povedala, že momentálne nemá čas sa ani najesť, lebo má veľa pacientov dole v chirurgickej ambulancii, ale keď ten čas mať bude, tak sa pôjde na ňu pozrieť. Nasledujúci deň ráno 13. 06. 2015 jej pani doktorka zavolala na mobilný telefón, že Kamilkine bolesti nemajú nič spoločné s operáciou slepého čreva, ale že ide o zápal močových ciest. Manželka sa upokojila, pomysliac si, že antibiotiká, ktoré jej nasadia, jej určite pomôžu. Lekári s mojou dcérou nerobili nič, sestry jej dávali infúzie a analgetiká na zmiernenie bolestí. V nasledujúci deň 14. 06. 2015 sme prišli pozrieť dcéru. Bola bledá, mala kruhy pod očami a tvrdila, že vidí dvojmo. Nevládala sa ani posadiť na posteli, kolabovala. Manželka išla za primárom, ktorý v tento deň slúžil, aby sa informovala, čo je našej dcére. Ten jej povedal, že jej dnes brali krv, majú výsledky a bude nutné ju znovu operovať, ale že sa nemáme báť, pretože to bude len laparoskopický zákrok. Presviedčal nás, aby sme ju tam nechali. Toto sme rezolútne odmietli so slovami, že v tejto nemocnici už dcére robiť nič nebudú. Kontaktovali sme linku 112, oboznámili sme ich s problémom, cestou do BB nám jedna pani dávala rady a pokyny, ktoré by mali zabrániť kolapsu. V tento deň ju druhýkrát operovali lekári v BB od 18.10 do 23.00. Po piatich dňoch – 19. 06. 2015 prebehla ďalšia operácia, ktorá trvala od 20:20 do 00:10 s tým, že bola nutná ILEOSTOMIA. Od 14. 06. 2015 do 27. 06. 2015 ležala dcéra na JISke, potom ju preložili vedľa na chirurgiu. 04. 07. 2015 bola prepustená do domácej liečby, pričom to mala zapálené, podráždené a stomické sáčky jej kvôli problematickej ileostómii – črevo bolo vtiahnuté dnu a tekutiny z tela vytekali mimo vrecka a dráždili jej pokožku v otvore a okolo neho. Tri dni sme sa s ňou trápili, v noci sme vôbec nespali a celý čas sme ranu vymývali sterilnými gázami, namočenými do repíka a harmančeka. Tekutina vychádzajúca z brucha jej to aj napriek našim opatreniam a opatreniam privolanej stomickej sestry len zhoršovala. Pretože dcéra neustále opakovala, že jej bolesti sa dajú prirovnať k prikladaniu rozžeraveného kutáča do brucha, neustále plakala a hovorila, že sa jej ťažko dýcha sme boli nútení dňa 07. 07. 2015 zavolať 112, prosili sme ich, aby nám poskytli sanitku do Banskej Bystrici, (pretože tam bola dvakrát operovaná). Odmietli nám ju poskytnúť do BB, iba do najbližšej nemocnice v Žiari nad Hronom. Situáciu sme riešili cez našu obvodnú lekárku , ktorá nám vybavila prevoz do BB. V aute bolo dusno, dcérine bolesti sa stupňovali, plakala, kričala... V nemocnici ju opäť prijali a sami si nevedia dať rady s ošetrovaním tak veľmi komplikovanej ileostómie. (Tak ako sme si teda mali dať my rady, keď profesionálni zdravotníci nevedia?) Skúšali tampóny, sáčky, lepili na telo niečo, čo nazývajú „ľudskou kožou“, zavádzali jej tam hadičku s nejakým balónom. Rana je menej červená, postihnuté miesto sa hojí, ale sáčok sa nedá nosiť bez toho, aby jej to nevytekalo pomedzi.

Chcela by som vediet ci mate niekto skusenosti s podobnym pripadom zanedbania zdravotnej starostlivosti... moja dcera ma len 17 rokov a gynekologicka lekarka tvrdi ze jej ten hnis zasiahol aj vajecniky takze je mozne ze nebude moct mat deti. Myslite ze mame sancu uspiet na sude pokial by sa to zacalo riesit ?

Dakujem za reakcie.