Zajakávanie sa súrodencov
Ahojte mamicky, som tu opat so zajakavanim - nema niekto skusenost so zajakavanim dvoch deti sucasne? neviete nieco poradit? logopedicka poradila co najviac ich oddelovat, co aj robime, okrem toho ich sekirujeme (ked uz su spolu), aby nerozpravali naraz, lebo sa navzajom vyrusuju, tak dirigujeme, kto moze kedy hovorit, zasa je to take cudne, ze stale im do toho skacem, ale mladsi by sa ani k slovu nedostal, keby sme to nerobili, starsi melie v kuse 🙂
nemali ste to niekto takto?
alenka, vdaka za odpoved. vsetky tie pravidla (aj x dalsich) pozname a aj sa ich snazime dodrziavat, len teraz sa pridal aj druhy a konkretne s tymto neviem, co robit, ked su uz dvaja...
ale ked uz si tu, prosim ta, ako dlho mu to zakazdym trvalo, nez mu to preslo? len tak par tyzdnov/mesiacov? a stacilo, ze ste toto dodrziavali, co si napisala? u nas to zjavne nestaci. a trva to uz dlho u starsieho.
@poohie Ahoj. Starší syn (6r.) sa veľmi zajakáva. Prvé slová povedal až okolo dvoch rokov. Potom rýchlo začal rozprávať vo vetách, správne skloňoval, no reč bola nezrozumiteľná. Od troch rokov navštevujeme logopéda. Momentálne ešte nevie čisto povedať písmeno r. Zajakáva sa zhruba od 4r. Mladší syn (5r) sa málo zajakáva. Ten len keď je unavený. Problém je v tom, že mladší je veľmi energický. Rýchlo povie všetko za staršieho. Stále mu skáče do reči. Starší potom nedokoncí myšlienku a ostane stáť v reči a zajakáva sa. Neviem, ako to riešiť. Ako ste si s tým poradili vy? Ďakujem 🙂
@salsa82 Ahoj, no hej, je to trochu problem, ked si takto surodenci skacu do reci. asi ovela lahsie by sa to riesilo s jednym dietatkom, ze?
u nas sa casom ukazalo, ze to nebolo skutocne zajakavanie, ale len ta vyvinova neplynulost, co som si aj myslela, ale kedze nie som odbornik, nechcela som sa hadat, lebo logopedi tvrdia, ze ak to trva viac ako pol roka, je to zajakavanie a basta. ma to proste prejst a moze sa to neskor vratit, ale zasa len na par tyzdnov alebo mesiacov, max. pol roka. u nas to trva tak tri roky. teda najstarsi tak mal, od 3 do cca 6-tich. mladsi bude mat 6 onedlho, zacal v 2,5 rokoch a je uz skoro ok (asi keby som si to prislis nevsimala, tak vlastne rozprava normalne). a skoro 4-rocna dcerka, tej to este potrva. proste vsetci ako pridu do toho veku 2,5-3 rokov, takto rozpravaju, raz lepsie, raz horsie (ale neviem to ovplyvnit), ale teraz uz viem, ze len vyplnaju pauzu, ked si nevedia spomenut na slovo, alebo aj ked nevedia este presne, co vlastne chcu povedat, ale urcite nieco povedat chcu 🙂 a navyse kedze surodenci by im slovo zobrali, tak si ho musia strazit - ze akoze hovorim, tak cakajte. to konkretne prevedenie sa casom vselijako meni a opakuju to po sebe navzajom (teda najskor najstarsi opakoval prvu slabiku, medzitym uz neviem co bolo, teraz opakuju koniec predosleho slova).
teraz som si uz ale ista, ze len nevedia este tak plynule rozpravat, ako by chceli a potrebuju proste len klud a aby sme ich pocuvali a snazime sa teda neskakat si do reci, co je samozrejme pri detoch v takomto veku narocne, ale aspon sa snazime. a dalej to neriesim. ako prislo, tak odide, len to proste trva. na logopediu nechodime. boli sme parkrat (raz ja s detmi a asi trikrat sama), ale oni nechceli robit tie cvicenia, tak sa nam nedalo inak pomoct.
tak sme sa zamerali na ten klud, snazili sme sa pomaly rozpravat (to sa mi ale najmenej darilo) a hlavne neskakat si do reci. raz sme dokonca na 4 mesiace zakazali akekolvek navstevy, to bolo vtedy, ked som zakladala tuto temu, ked sa pridal aj mladsi, vtedy to bolo take najhorsie. a nikam sme nechodili, kde bolo vela vzruchu - vela ludi alebo nejake velke zazitky. aj tak mame najradsej prechadzky sami v lese 🙂
takze velmi som ti asi neporadila, len ich dalej uc neskakat si do reci, moji to stale neovladaju ani po tolkych rokoch, ale trvame na tom, ze ked niekto rozprava, nechame ho, nech by to trvalo akokolvek dlho a vyzeralo akokolvek zle. ale teda az tak zle to uz u nas nevyzera. vtedy som sa hlavne bala, ze si to uvedomia. ale nestalo sa vdaka Bohu.
drzim palce, verim, ze aj u vas je to tento pripad a ze to prejde.
mozno ti este poradim s kazdym synom zvlast travit cas, aspon polhodinku. aj ked sa nepodari denne. je to tazke zariadit, asi chodia do skoly/skolky a mas malu dcerku, ale skuste. nech si vyberie kazdy sam, co chce vtedy robit. ci si budete citat, robit nejake pracovne zosity alebo len tak sa rozpravat, hrat sa co si on vyberie. a co najmenej mu do toho zasahovat a rozpravat, len proste byt pri nom.
a ak si nahodou veriaca, odporucam novenu odovzdanosti 😉 da sa kupit aj brozurka, alebo je napriklad tu:
http://marianskehnutia.sk/attachments/111_Noven...
P.S. sme obe v septembrovkach 🙂
@poohie Ďakujem za skorú odpoveď 😉 . Tak to rada, že sa to už vás viacmenej poriešilo. Ako pozerám, mali ste tiež dvoch chlapcov a potom dievča. No ešte štvrtého nám treba 😁.
Máš pravdu, tam kde je detičiek viac, je problém nájsť si osobitne čas na jedného. Keď dcérka spi, vtedy cvičíme. Samozrejme pre stredneho to znamená, že cvičí aj on a veľmi sa presadzuje. Tak ako si písala, starší syn chce niečo povedať, no chýba mu slovná pohotovosť. Kým si spomenie na správne slová, začne opakovať poslednú slabiku. Najhoršie je to večer, keď je už unavený. A práve vtedy mi toho chce najviac povedať. Vtedy sa snažím už len prečítať rozprávku, pomodliť sa. Môj manžel robí v zahraničí, doma je dosť málo. Čiže na deti som väčšinou sama. Manžel ako dieťa sa veľa zajakával, kôli tomu mal aj odklad školskej dochádzky. V jeho rodine mali s tým problém viacerí(starý oco, ujo a teta). A manžel tým ako dieťa dosť trpel, preto sa snažíme synovi pomôcť. Deti vedia byť zákerné, tak nech sa mu nesmejú. 😉
@salsa82 no to ano, ja som sa toho kolektivu najviac bala, ked mal nastupit do skolky, ze tam ho uz vobec nepustia k slovu a ci sa to nezhorsi - aj vplyvom nejakeho stresu alebo proste zmeny. nasi ale zacali chodit az v 5-tich rokoch, tak vtedy uz to bolo na dobrej ceste - vlastne neviem presne povedat, odkedy je to ok, lebo ved nejaka miera neplynulosti je v poriadku, aj my dospeli hovorime hmmm... oni proste opakuju slabiky namiesto toho. a potom este nastup do skoly ci to nezhorsi, ale dovtedy uz zasa bol ovela lepsie na tom. a zvladol to paradne. jednoducho u nas to asi bola jednorazova a dlhodobejsia zalezitost namiesto viacerych kratsich.
vy to teda mate aj v rodine, tak o to su isto tvoje obavy vacsie. je dobre, ze to riesite teda s logopedickou. to by som asi aj ja v tomto pripade. pokial by som vyslovene nevidela, ze ho to len vac stresuje. u nas praveze o nikom z rodiny nevieme, preto sa log. aj cudovala, ze dvaja maju taky problem. ona sama mala dve z troch deti, ktore sa zajakavali, ale nie naraz. jeden prestal a druhy zacal.
podla mna robte dalej, ako robite, ak je ochotny cvicit, tak cvicte a travte cas spolu, a snaz sa o co najvacsi pokoj doma a vydupat kazdemu ten jeho cas na to, aby povedal, co chce povedat.
asi ked chodia do skolky, tak toho casu je malo, ale mozno ich mozes bravat hned poobede, alebo neviem, to uz si musis ty zvazit, co je asi pre nich lepsie.
ja som tu spolocnu polhodinku riesila tak, ze som jednemu dala strazit sestricku a poziadala som ho, aby nechodil za nami a potom zasa on bude mat svoju polhodinu so mnou, a zatial druhy sa s nou hral. bolo to narocne, lebo v tom obdobi mala pol roka az rok a ani nie trojrocny si s nou nevedel niekedy dat rady a nechodit za nami. vasa uz je zasa o cosi starsia, uz sa trochu da s nou zahrat a 5-rocny to iste zvladne 😉
nech sa vam dari, myslim na vas v modlitbach!
@poohie No mne sa začal zajakávať starší syn (teraz prvák) - tiež je veľmi ukecaný. Začal v 2,5r - potom asi v 4,5r. Vždy to bolo vtedy keď sa rozširovala slovná zásoba. On si musí dávať pozor a rozprávať pomaly - lebo robí to len vtedy keď sa ponáhľa. Rada bola taká - neupozorňovať a nechceť aby opakoval ale pomaly a zrozumitelne musia rozprávať dospelí pri ňom. Pri čítaní rozprávok a básničiek akoby predlžovať slabiky. Teraz mu vždy poviem - stop, nádych a pomaly. Lebo on keď sa rozbehne a spletie všetko dohromady - tak aj keď sa nezajakáva tak je problém lústiť čo sa vlastne stalo.