Zdrvaim, začala som s malou (3,5 mesačnou) cvičiť vojtovku metódu.
Sme na začiatku “boja” a cvicime bod pod bradavkou no väčšinou na to nereaguje, čo môže byt dôvodom ? Skusam te. Prst pod bradavkou aj presúvať že možno tlacim zlý bod ale ona na mna len kuka, tvári sa nekomfortne ale inak nič 😄 raz za čas zacne dvihat a otvárať rúčku pripadne plakať ale absolútne nie tak ako by asi mala alebo teda vôbec nereaguje tak ako u rehabilitačnej sestry 🤷🏻♀️ ako na tento cvik reagovali vaše deti keď boli s vami a v domácom prostredí ?
Ahoj ja si ešte držím hlavu s jednou rukou smerom k sebe a druhú ruku mam zohnutu na podložke a tlačím s prstom najprv do vnútra a potom smerom von. A teraz mi miestami prestal plakať ale krásne mi už dvíha nožičky, tak verím že sme na dobrej ceste. A na konci mu stále zatlieskam a pochválim aký je šikovný. A cez cvičenie mu buď spievam alebo sa s ním snažím rozprávať.
všetko sme si fotili , popr. robili video a doma som presne podľa toho cvičila....
Stavim sa,ze su videa alebo postupy aj na nete. Pozrela by som ich.
Pri týchto cvikoch sa treba sústrediť na viacero vecí naraz a robiť ich súbežne, nestačí len napr. tlačiť na určitý bod. Možno toto by mohol byť problém. Napr. pri tomto cviku čo popisuješ musí byť celé telíčko v jednej rovine, hlavu otočiť nabok k sebe pod uhlom cca 45st, jemne ju tlačiť dole k hrudníku, brada sa má dotýkať hrudníka a prstom pod bradavkou medzi rebrami tlačiť jemne do hrudníka a zároveň smerom hore k opačnému ramienku, než k tomu kde smeruje brada. Ak na niečo z toho zabudneš, nie je to odcvičené dobre a dieťatko nereaguje. Nič sa nedeje, nemaj z toho stres, na to je kontrola u fyzio, pozrie ako cvičíte a poopraví nedostatky, vysvetlí ešte raz, dva krát, koľko krát bude treba, ukáže aj rôzne grify ako si pomôcť a postupne do toho prídeš. Vždy po zadaní nového cviku by mala byť kontrola po pár dňoch, ak si je fyzio istá, že cvik ovládaš, kontroly sú potom menej časté. Cvičila som s dvomi deťmi a najmä pri tom prvom mi nie vždy šli všetky cviky hneď na prvý krát. Prvé dieťa mi vrieskalo a plakalo celé cvičenie, druhé pohodové sa usmievalo ešte aj pri cvičení, plakalo len keď som netrafila správny čas a chcelo sa mu napr. už spať. Záleží od konkrétneho dieťaťa. Aj od toho aké je staré. Čím staršie, tým horšie sa cvičí.
Keď som to robila "zle", vtedy mi nereagoval, hľadala som správny bod a úchop... a keď sme už cvičili dlhšie a na ten cvik bol zvyknutý, resp už robil, čo mal, tak vtedy už tiež nereagoval.
A na otázku ako reagoval v domácom prostredí, po pár dňoch mal "traumu", keď šiel do plienky a do izby, kde sme cvičili, hneď začal plakať, lebo už vedel, čo nasleduje.