Syndróm bieleho plášťa u detí

Ono je to tazko, ja som dospela a tiez mi zdvihaju tlak navstevy u lekarov a tito drobci to maju este tazsie, kedze nevedia ovladat svoje emocie. Syn ma to iste, nestalo sa mu nic strasne, ale chodili sme cvicit vojtovku a odvtedy to pozorujem(plus ockovania povinne of course)
Doktorka nam kazala doma trenovat a hrat sa na lekara. I ked pochybujem, ze nam to pomoze, skusam to. Rovnako ideme teraz prvy lrat k zubarovi, aj to trenujeme doma

dcéra už 25 rokov s týmto bojuje, v detstve si zažila nepríjemnú skúsenosť z lekárov od tej doby má akýsi rešpekt, strach pred nimi, nedaj bože ju dostať k špecialistovi keď sa jej niečo stalo, najhoršie bolo keď 2 roky dozadu skončila na urgente, následná hospitalizácia a neskôr operácia, lekár na urgente pochopil jej strach a začal k nej pristupovať citlivejšie, bála sa každej jednej návštevy u nich na oddelení a vždy tam šla ráno zo strachom a tlak ani nehovorím jej vyletel ako nič, inak je úplne v pohode ako jej rovesníci, určitým lekárom nemá problém už dôverovať a aj ten strach je menší ale od malička si toto zo sebou nesie, bežne bol problém u zubárky aj so synom, ten až kopal a nepomohla som ani ja ani manžel až narkóza, dnes má 24 a zubára sa veru nebojí vôbec

Tak moja si prešla zlými vecami, snažila som sa robiť všetko čo mi kto radil, už aj uvažujem nad psychológom, bohužiaľ k lekárom chodíme často a neviem ako z nej odbúrať ten strach.

@autor moja dcéra si nesie nepríjemnú skúsenosť z detstva z nemocnice, často bola v tom čase u lekárov, mala v tom čase 10 rokov čo už je horšie obdobie a viac toho vníma ako menšie dieťa a jeden nepríjemný zážitok sa na nej podpísal tak, že teraz sa hoc akému lekárovi neotvorí a má problém s nimi komunikovať a tento problém zažila aj minulý rok pri hospitalizácií kedy nám asi 2 hodiny plakala do telefónu a to mala 24 rokov, že ošetrujúca doktorka je nepríjemná a je na ňu nepríjemná a pod., v ten večer to povedala ešte primárovi, ten spravil poriadok na oddelení za dcérou poslal lekárov, ktorý vedeli ako majú s ňou pracovať a upokojiť ju a kolegyni asi vysvetlili čo ako tak, tá sa tam už radšej pri dcére ani neukázala až keď jej dávala prepúšťaciu správu

My sme mali to iste so synom. Zazil zlu skusenost a cim bol starsi tym to bolo horsie. Nakoniec sme nasli psychologicku a az ta nam pomohla. Navstevovali sme ju cca 1 rok. Stale na nom vidiet u lekara, ze ma strach, ale dokaze to zvladnut. Urcite doporucujem psychologa. Ja lutujem, ze som ho skor nehladala. Az ked mal syn cca 10 rokov. Drzim palce

@janka_lolo ja som rodila skoro v 30tich a prerevala som v nemocnici tyzden. A to neboli nejaki nestandsrdne neprijemni, iba normalny standardny slovensky pristup a mala som dost. Vek je asi len cislo, cize sa dcere vobec necudujem

@majlo1234 áno to je pravda, v detstve manžel bol s ňou a bol prekvapený z toho prístupu, sám sa nečudoval, že dcéra sa zľakla a odvtedy má strach, ale teraz keď bola v nemocnici tak na danom oddelení našťastie aj veľmi milý a dobrý lekári pracujú, ktorým dcéra nemala problém nič povedať postupne a aj s nimi spolupracovať bez akéhokoľvek zvyšovania hlasu a pod.