Sú psychické poruchy dedičné?

no myslím že má veľké šance .... Moja babka trpela nespavosťou, aj moj otec no a samozrejme aj ja. mám bratov, ale Tí niečo také nepoznajú. dcéry vačšinou dedia po ocinkoch a synovia po maminkách. Nie vždy, ale má šance...

Nezdedi priamo chorobu, ale moze mat po nom citlivejsiu uzkostnejsiu povahu a bude reagovat ako on.Velmi dolezita je vychova!viem o com hovorim moja babka mala uzkosti, depresie moja mama nie a ja som to tiez schytala a tak isto beriem lieky.Ako pise petrouschka som precitlivela a kazda nova situacia zmena prace, porod, stahovanie ma rozhodi.Moja mama ma drzala ako vo vaticke a bola som uzkostlivo vychovavana.Deti si beru model z rodiny ako budete vy pristupovat k problemom, taka bude dcerka.U nas sa uz dopredu nad vsetkym lamentovalo ako to nepojde, ake to je tazke...som taka mozno na 50% ale stale mam v sebe nejaky strach uzkost...som az prilis zodpovedna a niekedy na moju skodu sa neviem rozhodovat pocitovo, ale skor rozumom.
Panicky zachvat som mala 4x potom mi uzasne zabrali lieky je to neventilovany stres, uzkost...nedostatok spanku, negativne myslenie
Ta geneticka predispozicia na znizeny serotonin tam je, ale vela spravi pozitivne myslenie, sebavedomie...
Moj syn je od malicka chvaleny, podporovany krotila som moju mamu, ak ma nejaku nevhodnu uzkostnu poznamku napr.ze nema chodit na kone, lebo moze spadnut a zlomit si chrbticu a uz teraz ma 7 rokov vidim, ze ma taku citlivu povahu ako ja🙂
Citlivy empaticky clovek malokedy vychova zrudu🙂)

ospravedlňujem sa za chybu v pôvodnom príspevku mala byť agorafóbia nie agrofóbia

@michi200 dedicna je len predispozicia na chorobu....cize je len vacsi predpoklad ze danu chorobu bude mat....presne tak ako napisala @petrouchka .....zavisi od xxx dalsich gen. info co zdedi 🙂 ako aj od okolnosti co ho v zivote postihnu.
to znamena, ze aj ked ma k nej urcite predpoklady, nikdy nou nemusi trpiet.....nemusi, ale urcite okolnosti, ako aj jeho osobnostne crty mozu sposobit ze sa choroba prejavi aj u neho.

podla mna ani nie v tomto pripade, fobia je nieco velmi individualne, moze byt zalozena na zazitku z ranneho detstva, tzv. ulozena v nevedomi,teda napr. dieta je v kociku, prileti tam motyl, dieta sa velmi zlakne, ulozi sa to kdesi na harddisk, potom si to dieta uz nikdy nebude pamatat,ze ho ako 3 mesacne babo nieco vylakalo,ale bude sa priserne bat motylov. Ja mam napriklad fobiu z motylov,pret to uvadzam ako priklad, hoci ini ludia s tymi potvorami problem nemaju. Takze o fobiu by som sa nebala. Ta panicka porucha uz skor,ale tiez to musi narazit na spustac. Su ine vazne diagnozy,co sa dedia, napr. psychozy,ale tiez to neni 100% len tam bude nejaka dispozicia a teda ked to niekto ma v rodine a vie to,tak napr. by sa mal vyhybat drogam, aj lahkym,alebo nejakemu velkemu stresu.

@petrouchka to áno súhlasím, ja som síce zdravá, ale môj otec bol tiež dosť precitlivelý, každá maličkosť ho trošku vykoľajila, mamu nezdolalo nič. a aj ja na sebe pozorujem, že dosť často aj maličkosti ma vedia vykoľajiť... u manžela tie choroby mali pôvod v detstve, sám mi o tom hovoril... dúfam, že malú nepostretnú žiadne tragické situácie, budem sa snažiť, aby bola v pohode, hlavne keď bude malá 🙂

@eliska13 máte oravdu, teiž si myslím, že výchova vie veľa ovplyvniť, takže sa budem snažiť byť optimistickou, silnou matkoui a budem sa snažiť malú pozitívne vychovávať 🙂

@katarinamarkova no hádam sa teda u malinkej neprejaví, manžel máva dosť veľké problémy s tými poruchami. ja to neviem celkom dobre pochopiť, kdedže tým netrpím, ale on sa dosť často cíti veľmi zle...

@kiki68 no budem sa snažiť malú dobre vychovávať, ale dnes je dosť "zlá doba" uchrániť dieťa pred všetkými negatívnymi vplyvmi z okolia+nejaké drogy (bývam BA okolie) to asi nebude také ľahké odsledovať, hlavne keď bude staršia v puberte... no dúfam, že to bude ako píšete, že je tam len dipsozícia k danej chorobe a ak ju nepostretne nič extra negatívne a zlé bude v pohode 🙂

@michi200
Napr.mne psychologicka povedala, ze sa bojim velkej zodpovednosti a vzdy zostanem neista ustrachana.Na mna by to nikto nepovedal som extrovert mam vela znamych som "vesela kopa" dost ma to prekvapilo, ale mala pravdu.Vzdy stresove situacie znasam horsie.Ci, ked bolo dieta chore, malo nastupit do skolky, mala som noveho priatela...
Este, ked som nebola vydata myslim..🙂 aj to dobre aj zle moc prezivam.Je mi to na pritaz🙂ale musim sa naucit s tym zit.
Tvojmu muzovi odkazujem v dobrom strach ma velke oci a zbytocne nas brzdi.Ja nesmiem rozmyslat co ak...ake to bude, ked mi dieta vyrastie, ked mi uz nebudu rodicia zit, co ak nebudeme mat pracu, ake to bude, ked budeme stari...a to vsetko mi sposobuje uzkost.Psyvhologicka mi poradila mysliet max na dalsi den dopredu

Preco si muz mysli, ze to ma korene v detstve? Ja som bola vzdy dost hlbava som jedinacik🙂a velmi velmi by som chcela mat flegmaticku povahu nejako bolo nejako bude nic ma nerozhadze.Moja kamaratka ma 3 deti a je dost lahostajna ci vo vychove starostlivosti ja to neviem.Nie som zase perfekcionista, ale dieta musi mat navarene chcem sa mu venovat, nedokazala by som ho nechat behat bez ponoziek po studenom a vidim, ze kym kamaratkine deti si uchmatnu banan a same si ho osupu moj caka, kym ho mama nakrmi🙂)
Su samostatnejsie a do dnesneho sveta otukanejsie:x

@eliska13 no manžel mi spomínal, že keď bol malý, tak sa rodičia viac venovali jeho sestre. že viac kupovali veci jeho sestre, že on nedostal nič poriadne ale ona áno... viac sa aj starali o ňu a nie o neho, sestra bola oteckov miláčik... neviem ako to naozaj bolo, ale do teraz to veľmi zle znáša... tiež mi spomínal, že ho otec trochu psychicky týral, keď bol malý, sestru nie... jeho rodičia sa potom neskôr aj rozviedli, lebo ten otec nebol celkom normálny... takže už vtedy v detstve vznikol začiatok jeho problémov, aspoň tak mi to tvrdí...
s tou výchovou detí som na tom podobne ako ty, tiež by som pre dcérku urobila naozaj všetko, mám len ju a druhé dieťa ani neplánujem. celý môj deň sa točím len okolo nej, aby mala úplne všetko čo potrebuje. možno máš pravdu, ak sa to s tou starostlistlivosťou preháňa, deti môžu byť nesamostatné...

@michi200 psychické ochorenie má vždy vrodené predispozície a je len na životných okolnostiach, či sa prejaví, alebo nie....no dieťa treba nechať prirodzene rásť, prílišná, alebo naopak malá pozornosť nepomôže...a celý život nemôžeš dávať pozor na to čo dcérka robí..užívajte si život a neriešte, čo bude, alebo nebude🙂