Ahojte, môj synček mal nedávno len rok a začal sa báť iných ľudí okrem mňa a tatina. Už od januára chodíme k terapeutke , pretože ešte sám nekolenačkuje a nebehá, len sa plazí a sám sa už posadí a sedí no ďalej chodíme na terapie. Asi pred pol mesiacom bol u doktorky na učkovaní - na 3.dávke základného očkovania a nereagoval na ňu moc dobre. Týždeň mal teploty, prvé tri dni vysoké až sme išli večer na pohotovosť, pretože sa neali od obeda zraziť a večer ešte stúpli. Myslím si, že to spustili takzvaný obranný mechanizmus u malého a začal sa báť všetkých lekárov. Doktorka mu dala injekciu , čo ho bolela nôžka a následne sa od tej chvíle cítil týždeň zle, na pohotovosti vôbec neboli pre neho doktorky milé pretože sme ho museli vyzliekať a jemu bola zima pre horúčku a bál sa byť najmä vtedy bez rodičov. Najmä na mňa sa ešte omnoho viac naviazal. tatino chodí denne do práce a tak je už rok najmä so mnou. Sem tam výnimočne ešte pár krát bol sám s priateľovou sestrou a jej 5 ročnou dcérou. No posledný mesiac len so mnou, ani z izby nemôžem odísť, aby neplakal. Terapeutka mi asi dva týždne pred týmto očkovaním navrhla , že bude sama a ja na chodbe , aby sa sústredil na ňu a nie na mňa. Prvý krát (utorok ráno ) sa riadne pri nej smial. Poobede sme mali očkovanie a po nom začal byť malátny..V stredu sme na terapiu pre zvýšenú teplotu nešli. Vo štvrtok sme boli kvôli teplote u doktorky a v piatok večer na pohotovosti. Až do nedele trvali teploty. V pondelok a utorok bol už ok tak sme išli ráno v ut na terapiu že tam ostanú opať sami.. celý čas bol nepokojný no po necelej pol hod som s nimi už musela byť sama. Od vtedy sami nebývajú a keď ho niekto cudzí zoberie na ruky alebo v blízkosti cudzieho ho posadím tak sa až trhá ku mne a hystericky plače. Chodíme na terapie, ale snažíme sa mu ukázať, aby sa nebál a hrať sa s ním. Terapeutka je veľmi trpezlivá, pokojná, láskavá pani. Som veľmi rada, že sme akurát ju dostali. Poradte mi čo mám robiť, ako ho učiť, ako mu vysvetliť, aby sa nebál. Má len rok a viem, že treba na všetko čas, ale ako ho mám k tomu postupne posúvať. Hlavná terapeutka nás odporučila k psychologičke a ja na ne moc neverím takže neviem či to pomôže :/ Moc ďakujem za rady a sorry že som písala tak veľa 🙂
Jednorocne dieta k psychologicke? To je podla mna blbost, co tam s nim bude robit, ked nevie nic povedat? Moze to byt separacna uzkost, obvykle nastupuje okolo tristvrte roka dietata, ale moze to byt posunute, pripadne sa aj tieto obdobia opakuju. Separacnu uzkost mohla spustit narocna situacia ako napriklad ockovanie. Kazdopadne ked ste mali silnejsie neziaduce ucinky, o dalsom ockovani by som radsej porozmyslala a odsunula ho na neskor.
@ivkoamatka Nezdá sa mi to nejako zvláštne. Môj najmladší syn má 15 mesiacov - zaspáva len so mnou, chodí so mnou všade. Za žiadnych okolností nepodá ruku cudzej osobe, ak nie som v dohľade, odchádza ma hľadať. V miestnosti s cudzou osobou zostane len pokiaľ nezistí, že tam nie som. V izbe bezo mňa sa hrá, ak sú tam jeho bratia, inak ma hľadá... Ak niečo robím - napr. varím, snaží sa dostať medzi mňa a sporák 🙂 .
Podobne som si zažila aj s jeho staršími bratmi, takže ma to neprekvapuje. Myslím si, že je to normálna separačná úzkosť a s očkovaním to nemá súvis. Samozrejme, že dieťa môže po negatívnej skúsenosti mať strach z lekára, sestričky alebo prostredia...
Mne oveľa viac prekáža, keď dieťa príde do obdobia, že je s každým kamarát, s každým ide za ruku a hocikomu hocičo povie ☹ .
Uplne normalna reakcia dietata po neprijemnej skusenosti. Aky psycholog? Prosim ta....Moja dcera sa odmietala prebalovat odvtedy, ako sme jej davali cipok proti teplote, odmietala sa sprchovat odvtedy, ako sme ju sprchovali s teplotou - bola jej vtedy zima, odmietala kakat odtvedy, ako mala zapchu a nasledne vyprazdnovanie bolo bolestive...deti robia take veci. Chce to len cas, nic ine. Moj syncek ma teraz 18 mesiacov a s cudzou osobou by neostal sam ani nahodou a to ani nemal taku skusenost ako tvoj - podla mna pre dieta v jeho veku je to uplne normalne. Takze klud, postupne ho socializuj a hlavne nechaj tomu cas 😉
@ivkoamatka Deti sa menia-vidim to na svojej rocnej dcerke. Kto je jej sympaticky pyta sa aj na rucky usmieva sa tesi sa blabota. Kto sa jej nepaci nepriblizi sa ani na cm odo mna. Vsimam si, ze su to take obdobia. Tak ako jej niekedy chuti viac papat inokedy menej. Meni sa aj naladovo. Momentalne je rovnaka ako tvoj maly nechce byt sama v izbe-predtym jej to nevadilo. Chce sa vyhrat s hrackami, ale musim byt v miestnosti ja, al.manzel. Obcas sa potochu vytratim a uz aj zabudne, ze je sama. Urcite ma obavy z lekara ved to je normalne dospely clovek sa boji. Prepac mi, ale myslim, ze prehanas. Chlapec z toho vyrastie, al.proste bude taky, ze si bude udrziavat odstup-to tiez nie je na skodu v niektorych situaciach 🙂 Ale obdivujem ta s tou terapeutkou. To mate na odporucania lekara? Na neurologiu nechodite? Ja by som dcerku osamote s cudzou osobou v miestnosti nenechala-nepacilo by sa mi to. Po pravde ja som dcerku nutila do chodenia, sedenia. Potom som pochopila, ze kazde dieta napreduje inak a moja chce viac casu. Hned ako som upustila dala jej dychat, vydychla som si aj ja. Teraz po roku zacala krasne rackovat, lozit, staviat sa na nozky...Chodime aj na neurologiu a dr.mi sama povedala, ze potrebuje viac casu, ale vsetko vsetinko dobehne. Pokial mas doma zdrave dieta, upusti aj z terapii naco dieta trapit.
Hneď, ani nie po dočítaní celého článku mi napadlo, že určite nebývate na Slovensku. A zrejme za lekárov platíte nemalé čiastky...
Tak po prvé, je úplne normálne a bežné, že jednoročné deti ešte nechodia. Neviem, prečo navštevujete terapeutku. A po druhé, dieťatko vo svojom psychickom vývoji prechádzaj rôznymi fázami, jednou z nich môže byť aj fáza "separačnej úzkosti", alebo jednoducho obdobie, kedy je dieťatko plačlivejšie, nepokojnejšie, naviazanejšie na matku. Opäť nič výnimočné a normálne. Psychológ??? 🙂 (A nie, nie je to "zaostalým" Slovenskom.).
Máš určite zdravé krásne bábo, teš sa z neho, zbytočne sa nestresuj... 😉
A to akej terapeutke chodite? Na rehabilitačne predpokladam, cvičite Vojtovku? Ako sory ludia ale zase ,,otál potál,, davat za vinu očkovaniu uz aj ,,zarazeny prd,, tak to je teraz velka moda. Ročnemu nevysvetlíš ,,aby sa nebál,, a nevysvetlí mu to ani psycholog. Deti sa menia. Aj moja 10 mesačna reve ked ju cudzi zoberie na ruky a mam problém ist aj ke lekarovi - lebo reve aj u babky, ktoru predsa pozna. Proste mama tam musi byt. A čo mam teraz ju zobrat k psychiatrovi? Blbost...proste je v takom vyvinovom štadiu - o par mesiacov moze byť všetko inak. Dieťa je na teba naviazane, kedze ma aj nejake zdravotné problémy, a to čo preziva je viac menej normalne v jeho veku. Je normálne, ze deti sa cudzích ludi boja a ťahaju sa do bezpečia maminho naručia.
@sardinka335 Vieš, to je teraz také "moderné" ťahať zdravé deti po všetkých možných odborníkoch už pomaly od narodenia - veď z toho tí lekári majú dosť pekné peniaze od zdravotnej poisťovne. 😉
No opisujes tu reakcie na ockovanie ako keby ine deti nemali takyto priebeh. Ze bola mu zima....no jasne, ze mu bola zima. Ze tatino chodi denne do prace...ved aj ini tatinovia chodia. To, co tvoj syn momentalne preziva, je docasne, teraz ako co mu chces vybavit-posedenia u psychologicky ??? Deti maju rozne obdobia, pamatam sa, ze ja som nemohla zo spalne ani vyjst, ani chrbtom sa otocit. Nepamatam si, kedy som naposledy travila moj cas sama na WC😁
@evittam tak zrejme toto dieta ma nejaku indikaciu ked rehabilituje predpokaldam....ale je pravda, ze matky su dnes extrene uzkostne čím svojim detom len škodia. Ja tomu hovorim ,,láska čo dusí,,. Matky maju načítaný cely internet, gugl odborníčky...ale toto mi naozaj nepride ako NU po očkovani, ako uznam kade čo, ale toto je fakt ,,cu fíl,, a viac menej nepreukazatelne.
@ivkoamatka aj moja mala okolo roka take obdobie. Preslo to. Cim je starsia tym lepsie. Uz mi v pohode zakyva a pozdravi ked idem prec ;))
@ivkoamatka k psychologicke urcite nie! Nas sa bal lekarov po odbere krvi,ked mal necele 2roky to boli ine hysaky,az take,ze v 3 rokoch mu ani nemohla spravit riadnu lekarsku prehliadku.
A obdobie separacnej uzkosti je tiez bezna vec,u dakoho pride skor,u ineho neskor.
@sardinka335 ha..velmi dlho nas amala nechcela byt s tatinom..raz som bola prec,ani uspat sa mu nedala,zaspala na taburetke od unavy.. A trvalo to teda paradne dlho,co u neho nechcela byt a nariekala.
@alenky Ďakujem za názor...áno máme to na odporúčanie od doktorky :/ tiež si myslím, že malý potrebuje čas ale doktorka ma tam poslala. Zajtra máme očkovanie proti kliešťom tak sa chystám povedať doktorke, že nech nás nenaháňa..myslím si tiež že je veľa detí, ktoré ešte ani nesedia ani nebehajú a koľké sú aj staršie. Každé potrebuje svoj čas. A s terapeutkou sme už od zač.jan každý týždeň dva krát po hodine a vzťah mali super preto sme vyskúšali , že ja som bola za dverami a počula by som keby plače. Do ničoho ho nenútime. Terapie prebiehajú hravou formou 🙂
ďakujem vám všetkým za vaše názory...pozerala som čo vlastne je tá separačná úzkosť ako ste mi radili...a myslím, že to všetko presne vystihuje. Takže žiadna psychologička ach veď som tam ani tak moc nechcela ísť..opať len čo by sme zbytočne len viac stresu mali :/ a zajtra sa porozprávam s našou doktorkou a poviem jej že necháme tomu čas 🙂
@lorela ...nie nežijeme na Sk , ale to neznamená, že teraz chodíme na terapie lebo sa nám chce a máme to zo zdravotnej zadarmo..prostne nás tam odpuručilaa jediná doktorka , ktorá tu je, s ktorou som od začiatku neni spokojná. Nemyslím si, že Sk je zaostalé..aj tu je veľa odborníkov..lekárom a pod..čo veľa raz ani nevedia aký je rozdiel medzi nachladnutím a chrípkov..kde mi doktorka pri vysokých teplotách predpíše nurofen,že na zápal a v nemocnici mi potvrdia len to čo som vedela aj sama...stačil paracetamol .
@ivkoamatka Tak už ty musíš vedieť.
pre tie ktoré ma idú akoby obviňovať, že hľadám vysvetlenie, čo sa deje... neviem či to bolo očkovaním, či niečím iným..žijeme v Rakúsku s priateľom a z rodiny tu nemáme nikoho kto by bol s malým aspoň na chvíľku , aby nebol celých 24 hodín len s nama mamou a tatom. A doteraz som nevedela čo je separačná úzkosť...inak by som sem príspevok nepísala. Nemá mi tu kto poradiť , doktorka je riadne sprostá.. ohľadom všetkého čo sa jej spýtam tak mi nikdy nič nepovie...nejdem to rzoberať.
Otatným ďakujem veľmi za pomoc 🙂)
Jaj, typicke mamicky, co za vsetko obvinuju ockovanie, stresuju pre kazdu odchylku a nenechaju dieta dychat a ist si svojim tempom, len tak dalej, urcite mu toto prospeje 😉
@ivkoamatka skúste chodit viac medzi deti, do klubu ci materských centier, tie su aj v Rakúsku, rovesníci ho potiahnu vpred
fazu separacnej uzkosti ste uz mali? lebo mne to pride ako separacna uzkost