Strach a úzkosť u 4,5 ročnej dcérky
Ahojte, možno budete vedieť poradiť čo robiť, lebo začínam byť z tejto situácie zúfalá. Dcéra je tretí týždeň doma zo škôlky kvôli chorobe. Dva týždne bola so mnou, tretí sa striedal partner a starí rodičia. A posledné dni čo robí je na nevydržanie. Ona sa nejde sama vycikať, lebo sa bojí. Musím ísť s ňou, musí ma vidieť. Nemôže si ísť umyť sama ruky, lebo sa bojí. Bojí sa smietky na podlahe, von nechce byť, lebo nahodou preletí mucha tak urobí scénu. Toto sa ale nedeje nonstop, proste hocikedy cez deň jej takto prepne a drží ju to dlho. Nikto ju ničím nestrašil, nikto jej nič zlé nehovoril. Pokojné vysvetľovanie nezaberá. Neviem ako jej pomôcť. Niekedy je normálna nič nerieši a niekedy len reve za všetko. Neviem čo urobiť, aby sa nebála všetkého..
Moja dcérka pol roka vyvàdzala po nociach, lebo sa bála, alebo nevedela zaspať a to už chodila do školy, takže na druhý deň musela vstávať. Myslela som si, že ju to nikdy neprejde 😉. Prešlo a teraz sa na tom smejeme, ona sama nevie prečo to robila, proste mala také obdobie.
A co mala za chorobu? Mna len napadlo, ze vela ludi ma napr. po covide uzkosti, ale stava sa to aj po inych virozach, aj mne sa to stalo pred par rokmi. A ako sa liecila? Bola dlho vnutri? Brala vitamin D? Niekedy aj jeho nedostatok moze ovplyvnit psychiku.
Nič, je to fáza. Tiež sme v nej 💪 polubit, pomojkat, uistiť....