Dobrý deň prajem,
som z toho veľmi smutná. Narodilo sa nám dieťa predčasne v 33tt. Je to moje prvé dieťa. Niesli sme to veľmi ťažko, hlavne ja. Po prepustení dieťaťa domov sa to zlepšilo a tešila som sa z bábätka. No potom to prišlo. Kolobeh vyšetrení a diagnóz. Sme sledovaní u toľkých špecialistov, že som si musela zaviesť zápisník. Lekári srandujú, že už len geriatria nám ostala. Nezvládam to, nezvládam počúvať všetky tie diagnózi a závery. Veľmi mi to ubližuje a bolí ma to. Len si pomyslím, že máme ísť na ďalšiu kontrolu je mi zle. Ešte sme nemali týždeň bez lekárov. Dnes sme boli na ďalšej kontrole a zase nás poslali ku ďalšiemu lekárovi a to ma už načisto zlomilo. Nedokážem sa na babätko pozrieť bez toho aby som neplakala. Bojím sa aj, že niečo zanedbám, urobím zle a celé to zhorším. Chcem len aby moje dieťa bolo zdravé, to chcem tak veľa?
Mamky predčasniatok mali ste to rovnaké? Tiež ste museli v kuse lietať po doktoroch? Skončí to niekedy?
Mlada bola 35.tyzden a okrem slabeho svaloveho tonusu bola v poriadku... ziadne extra srandy a behania po lekaroch po nas nikto nechcel, je pravda, ze ja som to ani nehrotila, dala jej CAS, viac casu ako beznym detom, nerobila dramu, ked sa mi 6,5 mesacna az prvy krat pretocila, ked sa v roku len plazila (chodila 15 mesacna)...dnes aktivne a vela sportuje...
Kazdopadne neviem, ake mate diagnozy a kolko mate toho nalozeneho, to vies len ty. Vela veci treba podchytit v zaciatku, aby ste dosiahli co najlepsie mozne vysledky. Zozen si pomoc (kludne psychologa), spracuj ten predcasny porod, vycitky, strach a bolest, potrebujes to. Ak sa ti neda, tak aspon mama, kamaratka, niekto, kto ta aktivne vypocuje a nebude sudit. Vsetci sme chceli-chceme zdrave deti. Obcas to nevyjde. Cim skor sa ale clovek sustredi na to - toto moje dieta nikdy nedokaze - a povie si - toto a toto mame dobru sancu zvladnut, tym je to psychicky jednoduchsie. Nam mal mladsi syn po 8 minutovej zastave srdca po porode tmave arealy na mozgu, prognozy tiez boli kadejake... je auti, ma poruchu kratkodobej pamate, ale vysoko funkcny, komunikativny, "vsade som bol, vsetko videl" a sportovec... treba pracovat s nimi a dosiahnes toho vela... len sa netreba rucat, ber to krok po kroku, den po dni, plac, ked to potrebujes, ale dolezite je sa napriek tomu - s toho dietatka tesit, s kazdeho pokroku tesit.
kým ešte chodíte po lekároch tak je to ešte OK - stále sa môže malému bábu pomôcť...
Ahoj úplne ti rozumiem mne sa narodili v 29tt dvojičky všade sme boli sledovani, v kuse nejaké kontroly aj teraz chodíme a to už majú 2 roky 🙈 už má to nebaví občas je to náročné, aké diagnozy myslíš ti povedali ? Bud ich ma alebo ta len strašia lekári? U nás boli začiatky veľmi veľmi ťažké ale nikto nás nestrasil z diagnozami, všetko sa ukáže až poznejsie verte mi.
Ahoj, ja som tiež rodila v prebiehajúcom 34 týždni. Tiež mame stále kontroli a najhoršie že ti ani nik pomaly nič nevysvetlí keď sa pýtam. Ale neviem aké máte diagnozi my sme na tom asi teda lepšie. Najviac má trápi že vraj mali má mäkkú hlávku, to sa vraj vyrieši vitamínom D. Má doktorka upodozrievala že mu ho nedávam, nie som predsa sprostá. A u neurológa ze má medzeru medzi lebkou a mozgom ale to sa vraj úpravy. Aj dosť rýchlo narástol. Plus ešte svalový tonus ale to sa zlepšuje. Je to naozaj na nervy iba tŕpnuť čo zas si vymyslia. Mne sa dokonca stalo ze keď brali malému krv tak mi sestrička volala ze má nízky hemoglobín a ze vraj mu mám dávať nejaké tabletky ( našťastie neuškodia keď sa berú) a teraz na poradni keď som vravela ze čo berie tak ze načo ze mal výsledky krvy v poriadku no som skoro z kože vyletela.
Ja som rodila v 36tt, takze to bolo take hranicne, niektorym specialistom sme sa vyhli. Verim, ze je to na nervy, ale aspon podchytia ak bude nieco v neporiadku.
Kamaratka mala predcastniatko v 33.tyzdni. Amniove pruhy dietatku amputovali 3 prsteky na jednej ruke, vytvorili hlboke ryhy na tvaricke, nohach… par dni po porode meningitida, babatko cierne od infekcie, JIS, mala sanca…. Uzdravilo sa, prognoza vselijaka, u lekarov si podavali klucky, operacie, rehabilitacie… dnes ma 18, studuje na gymnaziu, ciste 1. Robi rodicom len radost. Az na tie chybajuce prsteky je uplne v poriadku. Takze nezufaj! Deticky su uzasni bojovnici.
Mali sme to uuuuuplne rovnaké ako popisujes. A dám ti jednu radu a to je - ver svojmu dieťaťu! Okamžite po akútnej sekcii mi bolo oznámené, že moje dieťa nebude chodiť. Mam ti ju natočiť, ako teraz lieta po celom dome?
Ber rady lekárov, my sme sa stretli len so skvelými ale v prvom rade ver svojmu dieťaťu a užívaj si ho.
Do roka sme chodili len po lekároch, cvičili sme teraz zas cvičíme oko. Mame geneticky problém ale moje dieťa búra všetky zle prognózy.
Proste sú to živé zázraky a treba sa z toho tešiť. Každým mesiacom bude lekárov menej a menej. Vždy budete musieť bojovať, to áno, ale zvládnete to a keď budete vidieť, ako vám dieťa napreduje pred očami, pohľad na veci sa vám zmení a vydýchnete si.
Nebojte sa.
Držím palce
Mrzí ma čim si prechádzate a viem ako ti je ťažko. Môj prvý syn sa narodil v 34tt a prechádzali sme tým istým po návrate z pôrodnice. Dokola lekári, vyšetrenia, lieky, vitamíny, že som si to musela zapisovať aby som nič nezabudla. Vypočula som si toľko diagnóz a výrokov do budúcna, čo bude všetko potrebovať ako to a to nepôjde. A napriek všetkému je z neho 5 ročný, zdravý chlapec, navštevuje škôlku a je šikovný aj napriek tomu, že všetko išlo pomaly a ťažko oproti rovesníkom a stále má čo dobiehať ale žiadne vážny diagnózy nemá. Chodíme dodnes na neurológiu, nefrologiu, očné, psychológ, špeciálny pedagóg, logoped ale som vďačná, ze je na tom tak ako je. Možno sa ti to teraz bude zdať ako nemožné ale snáď aj ty si za pár rokov len povzdychnes keď na toto všetko budeš spomínať a syn bude v poriadku. Znie to ako klišé ale predčasniatka sú naozaj bojovníci, on bojuje a ty mu v tom pomáhaj, nezúfaj, nemusí to byť vôbec také zle ako to teraz vyzerá. Snaž sa tešiť aj z toho čo máš, niekto nemá ani to alebo je na tom oveľa horšie. Veľa šťastia vám prajem a aby všetko dobre dopadlo 🧡
Berte to sportovo.😀
Nam sa narodilo v 30 tyzdni 1100g. Teraz 6 rokov o hlavu vyzsia ako spoluziaci. Presne ako vam tu pisu budte rada ze vas posielaju po lekaroch. Sme uz 21 storoci a vela veci sa da riesit uz. Chapem vas je to tazke.
koľko si po pôrode? nespustilo sa čistenie hormónov? to k tomu plaču...
čo sa týka posielania k ďalším a ďalším lekárom tak to je z toho dôvodu že NIKTO si nezoberie na triko smrť alebo zanedbanú starostlivosť dieťaťa tak vás proste posielajú ďalej a ďalej 🙊 neviem ako by som to riešila u svojho dieťaťa, ale u seba to riešim tak že v nejakom momente si poviem "dosť" a chodim len k tým čo si ja myslím že mi pomôžu, nebudem robiť alibi iným lekárom aby boli "krytí keby niečo" 🙈
Mne hypotezy ziadnych diagnoz nehovorili, az ked sa diagnoza potvrdila tak az potom. Postupne budu doktory a kontroly ubudat, prvy rok je najhorsi to som mala pocit ze vkuse som niekde na nejakej kontrole 🙈
Asi vsetky mame podobne pocity, podobne povinnosti, kolotoc lekarov, ale kazdy den si vrav, ze je lepsie a lepsie… mna pediater chcel k psychiatrovi poslat, lebo som sa mu kazdu navstevu tam rozplakala, nuz kto si tym nepresiel, nevie, ale naozaj je svata pravda, ze treba doverovat dietatu, hoci ma aj diagnozy, tym najtazsim si ti drobci uz presli a bude len a len lepsie 😉 drzim prsty 🤞
Nemam predcasniatko, ale aj tu aj na fb su skupiny mamiciek predcasne narodenych deti. Mozno by ti to trochu pomohlo. Po doktoroch behaju urcite vsetky, pri takych babatkach sa nechce nic zanedbat, tak ich preventivne sleduju, vacsina deti dobehne svojich rovesnikov. Moja babka porodila v 7. mesiaci pred vyse 40 rokmi a lekari ani nedavali babatku sance na prezitie, no ona si ho vzala domov a z babatka je dnes dospela zdrava zena, ktorej nic nechyba. Drzim palce.