Prečo majú deti depresiu?

deti sa citia osamelo

neuplne rodiny, absencia otca v rodine, rodicia pracuju casto dlho do noci respk na smeny , detom nasekaju vela kruzkov a nevenuju sa im inak doma, geneticke predispozicie, prilis vela ochranuju deti od mala, chrania ich od zlyhani a vsetkych zlych negativnych emocii a potom uz pri najmensej zatazi dieta ide do krajnosti napr necha ho frajerka a hadze sa pod vlak, vysoke naroky na dieta, partia, drogy , sikana...

Ľudia si nevedia dať lásku, dospelí svoje deti nevnímajú naozaj, samé hádky, krik.. dospelí sa potom takto ventilujú na deťoch (pričom oni by sa mali najprv naučiť zvládať svoje emócie a nie sa vyziapavať)

Od koľkých ľudí sa vám dostane vety napr. "chápem, že to máš ťažké... áno, rozumiem ti.. "

Podľa mňa to je tak široké spektrum situácii a problémov že sa to nedá zhrnúť do príspevkov..

ale ak by som sa mala o to pokúsiť, tak poviem že deti sú frustrované a majú pocit že si ich nikto nevšíma.. sú obklopené ľuďmi a predsa osamelé.. dospelí nemajú čas lebo od nich sa tiež veľmi veľa vyžaduje.. spoločnost je nastavená na výkon nie na to ako sa chováme..

spoločnosť by sa mala veľmi zamerať na to, prečo dieťa dokáže šikanovať - zamerať sa na to čo sa mu deje.. lebo šikanovaní velmi trpia, ale tí čo šikanujú - ti to od niekial museli získať.. treba sa jednoducho zamerať na obe strany.. a zamerať sa na to musia všetci zúčastnení dospelí.. učitelia aj rodičia si musia uvedomiť tu zodpovednosť ktorú majú..

Výborná epizóda ľudskosť ktorá sa tejto teme venuje..

https://open.spotify.com/episode/7uDZO9xyF5PoVO...

A len pridám osobnú skúsenosť - môjho syna tiež šikanovali, skupina chlapcov.. nebudem ohovárať a spomínať detaily, ale o tom čo podnecoval šikanovanie viem že tiež si zažil svoje.. tým ho nijako neospravedlňujem, avšak uvedomujem si to.. a vážim si že jeho mama sa k tomu postavila celom a riešila.. môjho syna si už nevšíma, ale stále vidno keď sa pýtam že je tam nejaká frustrácia ktorú zo seba nevie dostať.. je to ťažké podľa mňa pre všetky strany.. treba nad tým veľa premýšľať a byť s deťmi veľmi zúčastneny.. nepodceňovať situácie a najmä(!) nezlahcovat..

Ja si myslim, ze vychova v zmysle “ja, len ja” alebo “ja som najlepsi” a nasledny kontakt s realitou, vysoke ocakavania a ponechanie deti samych na seba v zmysle nevenovania sa. A velmi k tomu prispieva aj to, ze sa to prilis riesi vsade okolo, deti to vidia a maju akysi “navod na riesenie” problemov. A dnesne deti su z nejakeho dovodu prilis malo psychicky odolne, zlozi ich velakrat akakolvek blbost.

Traumy si rodiny prenášali aj pred tým, prodiny bez otca boli aj pred tým (ja som vyrastala bez otca a zďaleka som nebola jediná,mám 39 rokov), rodičia sa deťom v 70-80tych rokoch venovali ako, prosím vás? Akurát mi minule kamoškina mama hovoril, ako je jej ľúto, že oni na deti nemali čas, lebo prišli z roboty a hybaj na záhradu robiť, decko len posadili vedľa a šli si po svojom, deti sa len tmolili okolo, čo sa zmenilo je životný štýl. 80% ľudí a hlavne a mladých sleduje dokonalé životy iných na sociálnych sieťach. Nechápu, že sa pozerajú na 1% života tých ľudí a stále majú pocit, že im niečo chýba, lebo oni taký život nemajú. To je strašný tlak. Potom tlak na výkon, s tým bojujú aj rodičia. V práci nie si dosť dobrý, môžeš ísť, nájdeme lepšieho. Ďalší tlak je materiálny. Všetko sa deje strašne rýchlo a ľudia majú neobmedzený prístup k všetkému (potrava, informácie, konzum). Ja keď som chcela pozerať epizódu Priateľov, musela som čakať každý deň do 19.30, dnešný človek si pozrie celý seriál za týždeň lebo má streamovaciu službu a tak to je úplne so všetkým. Na nič netreba čakať, všetko ti donesú pred dvere a môžeš mať ozaj všetko. Náš mozog nie je na tento životný štýl stavaný a dopady všetkých týchto vecí sa ešte len ukážu. Tie všetky depresie, úzkosti, tetánie, vyhorenia … to je začiatok, myslím si.

@yoxinka ja si myslím že toto bolo vždy, len až teraz si to ľudia všímajú.. ja sama som mala depresiu ako dieťa.. nikdy som nebola šťastná, vždy som mala nejaké problémy.. a deti podobných mne bolo okolo veľmi veľa.. bolo aj veľa šikany, aj veľa problémov v učení, ale ľudia to ignorovali, nevšímali si, pretože ani nemali informácie na to aby si uvedomili že to problém je..

@jana_eyre_2
Áno, čiastočne je to pravda. Je to tak aj so všetkými ADHD a poruchami učenia. Tiež sa o tom nevedelo a dieťa len bolo za sprosté. Ale dnes je toho viac a je to trochu v iných formách. Mňa tiež spolužiačka strčila do záchoda na základke a všetkých okolo bila, tiež si myslím, že šikana tu bola vždy. Ale dnes tie deti akoby strácajú zábrany. Presne ako dospelí, čo sa deje na facebooku je riadny masaker. U detí sociálne siete robia to isté. Preto nemá baba problém vrieskať na chlapca, čo stojí na streche školy, že skoč! Otupená, mimo reality, nechápe dôsledky. Ako dospelí nechápu dôsledky šírenia svojich sra*iek na sociálnych sieťach. Otupení, mimo reality, frustrovaní a tiež, nechápu dôsledky. Preto máme vládu akú máme.

Nemusí to byť vždy chyba rodičov. Je to veľmi komplexné a ovplyvňuje to veľa vecí.

@ivangeline 👍👍👍

@klementinka58 👍👍👍

výchovne problemy: nevýchova, neurcovanie hranic, nevedenie dietata v smere dobra, toto je dobre, tamto zle, kladenie dietata na piedestal a dieta sa nenauci zvladat neuspech, vychova k individualizmu, bez empatie
rodinne problemy: neuplna rodina, choroby v rodine, tazka rodinna situacia, prenasanie traumy z rodica na potomka
zdravotne problemy: chemicka nerovnovaha v mozgu, ADHD, autoimunitne ochorenia, atd...

Ešte by som doplnila. Dnešní rodičia majú tak obrovské množstvo informácií, že sa vlastne boja vychovávať deti, leb aby nespravili chybu. Áno, deti sa nebijú, ale keď sledujem niektoré matky ako riešia, čo robia ich deti, tak často myslím na to, že toto by jedna výchovná vybavila za 5 sekúnd. Matky, tiež sledujúce dokonalé matky na instagrame, chcú byť tiež dokonalé. Deti nie sú vystavené takmer žiadnej frustrácii a šibe im z toho, prípadne sa zosypú pri každom náznaku problému. Spomínala som, že ma spolužiačka strčila do záchoda na základke. Normálne som za ňou došla, že nech sa to neopováži zopakovať a jednu som jej tresla. Odvtedy si nedovolila. Dnešné decko sa utiahne a nechá zo seba robiť handru. Nám šikanovali syna na prvom stupni. Zasadla rodinná rada, určili sme si postup krokov, syna inštruovali, čo má ako robiť a podľa reakcií šikanátorov sme mali ďalší plán. Syn to zvládol hneď na prvú, SÁM! Iba s našimi radami. Čo tak sledujem, je oproti rovesníkom oveľa životaschopnejší, lebo: nechávam ho chodiť MHD, veci si zásadne vybavuje sám, keď niečo drahšie chce, musí si našetriť, do školy chodil bežne peši alebo na kolobežje (2km), žiadne vyvážanie autíčkom. V dedine mojej tety všetky deti vozia autom do školy, lebo neísť autom je hanba! Čo z tých detí vyrastie, prosím vás????

Ja by som len rada poukazala na to,ze v historickej spolocnosti sa deti rodili do podobne alebo aj viac komplikovanejsich situacii a ta miera,ako to dieta spracovalo tie traumy,ktore zazilo,to je je nieco nepreskumane.Este par storoci dozadu boli verejne popravy a tresty na namesti nieco,kam sa chodili divat cele rodiny ako na obedne predstavenie,siroty na uliciach,detska umrtnost do 5 rokov takmer 50% a tie deti zomierali v jednej spolocnej chalupe,vojny a najazdy typu jedneho rana pride vojsko a zrovna dedinu a vsetko zive so zemou a ak by sme kopali hlbsie v historii,nasli by sme xy horsich situacii.Ci boli rodiny a komunity sudrznejsie?Podla mna ano a aj to moze mat vplyv.Myslim,ze to,co sa dnes deje,je scasti aj ta vec,ze dnes sa tymto veciam konecne moze venovat pozornost,prave aj vdaka tej zivotnej urovni (ktorej dosiahnutie nas ale na druhej strane tlaci do vyhorenia). Ja si myslim,ze ak clovek nemusi tak hmatatelne riesit zahkladne biologicke potreby ako jedlo,teplo a bezpecie,tak zacina riesit tie psychologicke a tu nastava problem,kedze ten dnesny svet toho co dusevnej potravy tyka neponuka az tak vela a rodina,komunita,ktora tie hod oty prirodzene presuvala na dalsie generacie sa vytraca alebo dehonestuje ( napr. aj tu na mk oblubena dilema,ci musia stari rodicia travit cas s vnucatami,takmer nikto sa nezamysla nad tym,ze tam ide o viac,ako o aupair zadarmo) .Dnesna doba ponuka dusevny fast food,ale ak chces viac,musis tomu venovat cas,zdroje,usilie...A kto z mladych by robil hovadziu svieckovu,ak by si mohol v mekaci kupit burger a o 5 minut ist dalej?

U mna to bola nepasujuca vychova - som clovek, ktory potrebuje fyzicky citit lasku a rodicia su skôr prakticke osoby, u kt existuju len povinnosti, ktore som mimochodom stale uvladala lavou zadnou a takisto podkopavanie neexistujuceho sebavedomia a bez sebavedomia sa vyvija veeelmi tazko - toto mi poskodilo ovela viacej ako sexualne zneuzitie v piatich rokoch.

@tululu uplny suhlas, niekedy deti od 2-3 rokov makali vo farbrikach na poliach atd.. su krajiny kde je dueta stale otrok a zena odpad aj v dnesnej modernej dobe. Nic sa nezmenilo len mame viac informacii a chaosu v hlave a to vstepuju detom uz v skolach...

NETREBA zabudat AJ na COVID dobu, ktora velmi poznacila deticky a pubertakoch, kedy zostavali doma a nebolo v kontakte s rovesnikmi a tiez mozno ani s rodinou, otcom v pripade ked ten zil alebo pracoval inde. Od vtedy je vraj Vela dusevnych problemov, depresii u deti a pubertakoch. Po covide vojna...

Najčastejšie páchajú samovraždy mladi transsexuálom ľudia a LGBTQ, trpia pre spoločenské predsudky, bojujú o prijatie. Je to veľmi smutne, to číslo je extrémne vysoke

@kluska to je pravda tiez, pracujem v skole, sice nie na sk ale v zahranici a mame kopec ziakov ktori nepresli skuskami uz 2 rokom.

@julish dusevne zdravie sa musi riesit tiez...

určite si pamätáte na začiatky kovidu ,keď deti museli zostať doma a v správach dávali kopu videí ako museli rodičia vymyslieť rôzne hry doma pre svoje deti, prvé mesiace ešte boli zábava. A všetci sa tvárili že na akú novinku prišli, hrať sa doma s deťmi. A ja som nechápala čo z toho robia všetci takú veľkú vec. Ale ono to naozaj vymrelo. Samozrejme česť výnimkám. Ja som si prešla tiež ťažkým vývojom keď som začala vychovávať postihnutého syna. Veľa vecí mi tiež docvaklo až v dospelosti. Ako dieťa som netrpela, nijak extrémne ale zažila som šikanu na vlastnej koži. A až teraz som prišla na to aké chyby robili moji rodičia a aj ja. A až syn ma naučil sadnúť si s rodičmi a teraz s nimi všetko prebrať. Mám s nimi omnoho krajší vzťah nech kedy pred tým. Nie je to len chyba rodičov, ale niekde chýba láska , niekde deti dedia vzorce po rodičoch, chýba komunikácia, všetko majú sprístupnené, internet je pre deti toxický. Či je možnosť dostať sa z toho von? To by si museli rodičia uvedomiť hneď teraz, zahodiť telefóny. Niekedy pomôže len obyčajné objatie. Ľudia si ani nedokážu predstaviť koľko bolesti a plaču sa dokáže uvoľniť obyčajným objatím. Nikdy nie je neskoro. Aj to dieťa ktoré šikanuje by trebalo iba objať a ukázať mu že ho niekto neskutočne miluje a odtiaľ sa už dá posunúť a riešiť jeho situáciu.