Obsedantno-kompulzívna porucha u 9 ročného dieťaťa
Ahojte, mate niekto dieta s obsedantno-kompulzivnou poruchou? Mam na nu podozrenie u mojho 9 rocneho syna. Jeho vnutorny hlas mu vraj hovori, ze si ma napr. umyt kazdu chvilu ruky, ze ma nieco robit na parny pocet, ze sa niecoho musi dotknut alebo nesmie, lebo inak sa nieco stane apod. Casto nam dava otazky typu, ci nevadi, ked sa dotkol ustami niecoho (pritom sa nedotkol, ale jeho vnutorny hlas mu hovori, ze ano), ci nevadi, ked si poskrabal zub (pritom mu hovorime, ze preco si ho poskrabal a on na to, ze asi neposkrabal, ale zas ten vnutorny hlas) atd. Skratka, potrebuje sa uistovat, ze to nevadi a nic sa nestane.
Vcera som si nieco k tomu precitala na nete, tak som sa s nim o tom snazila porozpravat s tym, ze mne predsa moze povedat vsetko, tak sa az rozplakal ako ho to trapi...
Ja to pripisujem aj tomu, ze skoly su zatvorene, nema pohybove kruzky, ja pracujem na home office, muz je v praci, dalsie dieta nemame, tak ma privela casu na rozne myslienky.
A tiez ta korona do toho - vie, ze si nema ruky davat vonku do oci, ust, nosa, tak ho to asi vsetko mata. Pyta sa ma, ze ci este ziadne dieta neumrelo na koronu, musim ho uistit, ze nie, ze sa nemusi obavat. Je skratka taky uzkostlivy...
Mate s tym niekto skusenosti ako sa to da realne riesit? Bez nejakych liekov. Ja mu hovorim, ze vnutorny hlas ma kazdy a ked nieco zvlastne mu povie, nech mi o tom povie a porozpravame sa o tom a uvidi, ze to bude nejaka blbost a ze sa nic nestane, ked nieco nenapravi alebo neurobi tak ako mu ten vnutorny hlas navrava a treba myslienky upriamit inam. Ani von sa mu velmi nechce ist s muzom si neskor popoludni zasportovat, ale sme sa dnes porozpravali, ake je to dolezite, ist sa vyvetrat, ze bude veselsi, lebo sa vyplavia hormony stastia, lebo ked je clovek iba doma zavrety, tak potom ma vselijake zvlastne myslienky.
Dnes si stiahol aj appku na cvicenie a zacal cvicit. On bol inak vzdy velky sportovec, ale toto obdobie ho nejako akoby menilo, ubijalo... pritom bol rad, ze do skoly nenastupili, ze jemu je vraj doma dobre, ale tak to maju aj ini jeho spoluziaci, co som sa bavila s ich maminami. Ale myslim, ze je to skor o zvyku, ako si zvykol byt doma, tak si zas zvykne na skolu, aj ked niekedy je toho vela a ledva stihame pracu, skolu, ulohy, pripadne kruzky, ale to asi pozna kazdy pracujuci rodic.
poznam, musi brat lieky, aspon bral, teraz neviem, je uz dospely, ale mal to uz na zakladke, chodil k psychiatrovi. uz sa to bez liekov nedalo zvladnut, mal uplne zosuchanu kozu na rukach od casteho umyvania, nejaky exem z toho, napr. ale ale aj ine veci-zamykanie dveri, vypinanie svetiel, amoky a pod...
@kofa77 ohladom toho umyvania ruk sme mu dohovorili, ze cim castejsie a dlhsie ich bude umyvat, tym viac sa mu vysusi koza a prave naopak to bude vstupna brana pre bacily, ze doma ich netreba kazdu chvilu umyvat. ked pride z vonku, pred jedlom, to ano. a tiez sme ich museli premastovat. ale to aj z tej dezinfekcie, co musia pouzivat na skole, z toho ich mal najma ponicene..
tak sa snazime na neho dohliadat a ked sa mi zda, ze uz zas ide umyvat alebo dlho, tak ho stopnem, ze to nie je potrebne, sme doma alebo ved uz su dost umyte. niekedy kratko oponuje, ale nic zvlastne a da si povedat.
@sofiasuf koľko to trvá?čím skôr to ries u psychologicky, aby sa to v ňom nezakorenilo.Robi to denne?je to taká neuroza vplyvom všetkých tých neg.sprav je uzkostny. Čo najviac ho uisťuj, že neochorie a ak, aj áno vyzdravie sa, nepustaj TV s katastrofickými reportazami, nerozprávajte sa veľa o korone...Vela sa mu venuj a určite denne von.Snad školou, jarou a inými aktivitami, ktoré sa budú dať robiť zabudne.Mozes mu dávať b vitamíny, magnézium...ak to je len dočasne, nie denne si veľa x umýva ruky pôjde to do stratena, ale často jedno odíde druhé príde.Asi je citlivejšia povaha až mi ho je ľúto:(hlavne, keď začnú krúžky, škola nepretazuj ho často sa tieto kompulzie objavujú pri únave.Ty sa porad s psychologičkou zatiaľ bez neho, aby si nemyslel, že má chorobu či je to vazne, aby sa na to nezameral ešte viac
Môj syn to mal..teda tie ruky si umýval, až ich mal zapálené, a prehnane dodržiaval čistotu, No bola to moja vina, od ich detstva som to preháňala s hygienou. Trvalo mu to roky, už má 30 a práve včera mi ukazoval suché ruky ..🙂 si pamätajú jeho drhnutie..Dostal sa z toho úplne v pohode, žiadny psychológ, ani prehnané riešenie, nakrémovali sme mu ruky, zasmiali sa či si zase zmyl kožu, proste sme mu to nepripomínali.. myslím si, že aj tak dobre zvláda izoláciu, v lete keď bude behať po vonku s deťmi si ani nespomenie..hrozné obdobie, chúďatká deti😠
@luccija spravy sa snazim od malicka pred nim nezapinat, nemyslim, ze je to vhodne, tie katastrofy, co su tam, aby to deti sledovali, ale uplne sa to neda, predsa len sem-tam nieco zapocuje, uvidi a sam vie, aka je situacia, hovorili o tom v skole, je to vsade...
ked sa tak nad tym zamyslam, uz ked bol skolkar som si vsimla, ze pred odchodom do skolky musel par krat napravit stolicku (posunut ju), aby bola na, podla neho, uplne spravnom mieste, ale vtedy sme sa nad tym nejak nepozastavovali, brali sme to tak, ze je maly a asi mu to dava nejaky pocit istoty pred odchodom do skolky, kam sa mu nie vzdy chcelo, hoci inak je velmi spolocensky a rad medzi detmi.
teraz to napr. robi s kobercom v obyvacke, ja ho trochu odsuniem, hned ho naprava, tiez som tomu najprv nevenovala pozornost, az som si vsimla, ze ho nejak dlho naprava a musi byt uplne presne ako si to on predstavuje.
ale toto, co som popisala v uvodnom prispevku, pozorujem mozno od jesene... vtedy sa ma prvy krat zacal vypytovat, ci ma kazdy vnutorny hlas a ci aj ja ho mam a vtedy som spozornela, len som to uplne az tak neriesila...
@reenie ano, ved keby to boli len ruky, ale ten vnutorny hlas mu aj ine veci navrava ako som popisala v uvode... :-/ a ze niekedy ho to aj vonku napadne, ked bol napr. s otcom v parku, tak zas zacal, ze ci nevadi, ze sa dotkol stlpa hlavou, pritom sa nedotkol, len presiel popri nom blizko. 🙂 ale ked som sa ho pytala, ze ako je to, ked je vonku s detmi, takze asi sa to nestava vtedy, na to si nepamata, predsa len vtedy behaju a blaznia sa a nie je na to cas. 🙂
a tiez som od malicka dbala na hygienu, byvame v meste, kde je blizko ciganska osada a pravidelne roznasali zltacku po meste a potom sa ockovalo, tak som ho od malicka ucila, aby si nedaval ruky do ust apod. tak som sa tiez niekedy zasmiala, ze ved mam, co som si vychovala... 🙂
ale ako vravim, nie je to len o umyvani ruk...
@sofiasuf si spomínam, že aj môj syn mal toho viac,nemormálny pedant, všetko mal v rovine, dokonale uložené, keď dostal sladkosť, rozdelil si ju na niekoľko presne rovnakých častí a postupne niekoľko dní ju jedol..ale to ho rýchlo prešlo, lebo mladší súrodenec mu to objavil a pojedol🙂.. no mala som dosť..ale zvládli sme to..ak ho to neprejde, keď pôjdu do školy, tak potom by som sa obávala..
@reenie fuha, tak s tou sladkostou ma to celkom pobavilo. 🙂 to moj zas nie, ten to rychlo zje sam, niekedy sa stihne rozdelit so mnou... 🙂
na poriadok vo svojej detskej nie je vobec pedant, to ho nejak netrapi ako co ma, aspon som si nevsimla.
on to ma len pri niektorych veciach, nie ze by vo vseobecnosti bol nejaky pedant...
Neviem, ci sa to tu uz spomenulo, nemam cas citat ostatne odpovede, odkial ste. Urcite by som vyhladala KBT terapeuta. Mozem sa popytat kolegov, ci poznaju niekoho vo vasom okoli.
@dendulik82 vy osobne mate s KBT skusenost?
Podla mna velmi zalezi od zavaznosti/stupna tejto poruchy..ja ju mam urcite tiez,mam 34 r. a nikdy som to neriesila s Dr...vlastne ja som az po rokoch/v dospelosti prisla nato,ze je to pravdepodobne ono..zaciatok si pamatam - mala som 9 rokov a stresove obdobie za sebou..ale napr. ja som si nikdy prehnane neumyvala ruky,skor tam bolo nutkanie zavriet skrinu,skontrolovat dvere,aj ked som ich zamkla..zapalit/zhasnut svetlo,otvorit/zatvorit suflik niekolkokrat a pod. .. teraz som skor monk na ukladanie/prekladanie..az si niekedy pripadam spolu s mojimi obsesiami este aj autisticky 🤪..
@sofiasuf som KBT terapeut pred zaverecnou skuskou.
@sofiasuf a prečo ho nevezmete k odborníkovi? Toto je dosť vážne co opisuješ na tak malé dieťa, to sa ma tešiť zo života a nie mat takéto vnútorne stavy. Teraz napíšem niečo, čo sa ti nebude páčiť, ale je to pravda, mali sme to v rodine tiež. Toto je choroba, za ktorú môže okolie a silný psychicky nátlak na danu osobu, nie je vrodená, je získaná. Preto prehodnoťte aj svoje chovanie z domácnosti, toto vznika z veľkého stresu a mozog obete sa takto vyrovnáva so stresom, ktorý je na neho kladený. Nie si ty alebo manzel priveľký cholerik? Ze vybuchnete aj pre hlúposť?
@katkami123 predtym ako pojdeme k psychologovi, som sa chcela poradit, ci ma niekto osobnu skusenost a ako to riesil.
no co som citala, tak to praveze moze byt aj vrodene, ale neviem, kto by to mal, nevsimla som si nic prehnane v rodine. nezda sa mi, ze by sme bolo cholerici, bezni ludia, ktori sem-tam aj vybuchnu, ked je dovod, ale nic zvlastne. zas tato doba je, myslim si, dost stresujuca uz sama o sebe... neviem.
@dendulik82 dakujem, napisem Vam spravu
@sofiasuf určite to riešte s odborníkom, ten nájde príčinu, ktorú sa bude snažiť vyliečiť. Vy ho môžete odhovárať od umývania ruk, ale ten vnútorný hlas ho nevedie na niečo iné ako umývanie ruk, napríklad zatváranie dverí. Dnes už nie hanba ísť k odborníkovi. Z vlastnej skúsenosti - čím viac sa návšteva odborníka odkladá, tým viac sa choroba rozvinie a o to ťažšie sa lieci. Je to ako so zápalom pľúc - na začiatku pomôžu antibiotiká a keď sa to nelieči, človek môže skončiť až na jiske. Ide hlavne o chlapca, ze je to na neho veľká psychická záťaž. Nebol ako dieťa na všetko často upozorňovany, kritizovaný, aj ste ho vždy chválili?
@katkami123 on bol od malicka dost citlivy. napr. ked mal 3,5 roka a zomrela mi 86 r. starka, ktoru poznal a navstevovali sme ju v domove dochodcov, tak zacal mat reci o tom, preco zomierame, ze sa radsej nikdy nemal narodit, ak musi kazdy raz umriet, no a vynutil si odpoved, ze nikdy nezomrieme a potom sam zacal s tym, ze mozno je nejaka zazracna vodicka a tu vypijeme a budeme zit navzdy (to mal z rozpravok), tak som ho nechala v tom vtedy a ked na to prisla rec, povedala aj ludom, aby to nechali tak a vysvetlila situaciu. samu na to vtedy prekvapilo, necakala som, ze 3,5 rocne dieta moze toto riesit. ale on bol vzdy velmi bystry, tak mozno preto, vzdy sa nad vsetkym viac zamyslal (to ma asi po mne, jeho otec je skor flegmatik).
Inak vnútorný hlas býva aj pri schyzofrenii, preto by bolo naozaj dobre vyhľadať odborníka, on určí lepšie diagnózu aj liečbu.
@katkami123 jasne, ze som ho pochvalila za vsetko. on sa vzdy hneva, ked robi chyby a nejde mu nieco rychlo a hladko, tak ho vzdy ucim, ze na chybach sa predsa ucime... z chyby sa treba poucit, zamysliet sa nad nou a potom ju uz neurobi...
@katkami123 ano, vcera som citala, ze je rozdiel, ci to clovek vnima ako svoj vnutorny hlas alebo ako hlas niekoho ineho. on to berie ako svoj vnutorny hlas a vtedy je to obsedantno kompulzivna porucha, ked je to cudzi hlas, tak schizofrenia.
@sofiasuf a ako dlho to už trvá? Teda kedy sa Vam priznal?
@katkami123 niekedy na jesen
nasla som k tejto problematike aj tento clanok a pasuje to podla neho: https://eduworld.sk/cd/beata-tancsakova/6256/ob...