Nezvládam, keď je synček chorý a vracia

@trapenka no ked je dieta chore,tak moc toho nezje,moja napriklad len mlieko a to si pyta aj kazdu hodinku.Neviem o akom sirupe pises ci od kaslu alebo horucky,skus mu dat do cajiku alebo vodicky ak pije s flase.

Nas syn to
Mal tiez - dobra sprava vyrastie z toho len to potrva. Nas grcal zo sirupu tbl soplov kaslu ... Ked ma lieky vzdy mu davaj predpisovat sirup - ATB su vacsinou sladke aj tie na teplotu. Daj do striekacky a pomaly dielik po doelku do pusy a zapit . Nam to velmi pomohlo vtedy negrcal . Drzim palce.

Toto sú bežné veci..ženy čo by ste robili a ako zvladali keby ste vaše detičky videli na JISke po ťažkých zákrokoch??s hadičkami trciacimi snáď odvšadiaľ??s rozrezanym bruškom.na sedativach,nacievkovanych s crievkom vysitym na brušnej stene?kriciacich od hladu a smädu??neberte to osobne ani ako urážku ale ak nezvladate grcanie tak ako by ste zvladali takéto veci?

ak su to sirupy proti teplote, mozes pouzit cipky

Moj syn grckal komplet vsetky liekove sirupy vratane Dvitaminu a probiotik. Od horucky dostava cipky, na kasel a podobne nic. Nastastie naposledy ked mal antibiotika bol schopny ich prehltat zabalene v tobolke. Necitil ich chemicku chut - vtedy mal 2 roky a 3 mesiace. Co sa tyka prezivania chorob, vzdy som z toho na nervy a velmi to prezivam. Ale to kazda mamina.

@trapenka - ahoj, nikoho neteší vidieť svoje dieťa choré. Ja som mala na mále keď som videla 6-ročnú dcérku ako si rozťala hlavu a mala tesne nad okom značnú dieru v čele, rev, panika (jej)... Tiež som si kadečo predstavila, bála som sa. Ale si hovorím, že ak sa aj ja položím, čo už to dieťa? Tak som proste nejak (neviem ako, priznám sa) prepla na režim "konaj čo treba, ostatné budeš riešiť potom" a šla som proste s ňou do nemocnice (viezol nás ocino, lebo sa to stalo u nich a mm bol v práci), ruka s gázou na čele ukľudňujúc dieťa v panike už nie z bolesti, ale z toho, že tam bude nejaký doktor...
Tým chcem povedať, tiež mám v takých situáciách strach (obvykle z toho, že sa niečo horšie z toho vykľuje), ale proste viem, že musím robiť všetko preto, aby som podľa možností pomohla dieťaťu, že to nie je o mne, mojom strachu, ale o tom, že musím zakročiť (obvykle mi pomáha pocit, že v tom nie som sama, že je doma mm, hoci väčšinou sa "do liekov a terapie viac starám ja, proste vydávam pokyny...", ale ten pocit, že sme na to dvaja, mi pomáha). Predvčerom napr. sa stalo, že synček mal večer zvýšenú teplotu, keď zaspal, stúpla mu na 38,7. Meranie je u nás hotová tortúra, keď zaspal, zdalo sa mi, že je zrazu už horúci, tak som mu v spánku zmerala teplotu a puf, 38,7. Deň predtým sme docestovali z Talianska, prišli sme o polnoci, v aute boli deti od obeda do polnoci, málo spal tým pádom v noci, potom aj cez obed vynechal obvyklý spánok. Keď mal večer trochu zvýšenú teplotu, prikladali sme to únave a zmene prostredia, reku vyspí sa a bude dobre. No len 38,7 už je už hranica na paralen u mňa. Práve zaspal, tak si hovorím, nejdeme ho budiť, budeme ho sledovať každých 15 minút a uvidíme. Spal pomerne pokojne, zrazu sa zobudil asi po hodine a pol s plačom. Triasol sa, horúci, rozpálený, no hrôza (aspoň v noci sa mi to tak javilo). Panika ma prepadla, že ak dostane febrilné kŕče alebo čo, že sme ho mali zobudiť a dať mu ten paralen hneď... Triasol sa (máličko, ako keď je človeku trošku zima alebo ako keď vzlykáš), plakal. No nevedela som v tej sekunde ani nájsť v lekárničke paralen - a to tá lekárnička bola na stole ešte neodložená a nevybalená z cesty. Nevedela som ho nájsť, potom vybrať z krabičky, návod na množstvo som asi prečítala 3x a nevedela som, koľko mu toho mám dať... No triasli sa mi ruky, panikal, som sa riadne prvýkrát bála, že sa mu začínajú tie febrilné kŕče. Zrazu si vravím, spamätaj sa, veď vyber ten paralen, musíš mu ho dať hneď. Tak som sa nejak zmobilizovala, dali sme mu paralen (striekačkou do líca, to nevypľuje, inšinktívne musí prehltnúť), tým, že je sladký, tak ho celkom "ochotne" počas plaču zjedol, zapil trošku vodou, a postupne sa ukľudnil. Chvíľu sa ešte triasol málinko, ale potom to prešlo. Horúci bol, samozrejme, stále, ale už sa prestal triasť aspoň. Otvorili sme okno, zdalo sa, že sa mu uľavilo, pomaly zase zaspal. Mm si k nemu ľahol, ja som zatiaľ upaľovala študovať, ako sa dáva zábal, keby niečo, a rýchlo do sprchy a umyť sa. V sprche to nejak na mňa doľahlo, no som sa tam klepala jak chorá vrana. Ale tak musela som rýchlo späť, lebo sledovať ho bolo treba. Do rána som nespala, hoci mu do 2 hodín tá horúčka prešla a ráno mu už nič nebolo.
Proste ja si vždy hovorím, že jednoducho musím robiť, na paniku a strach nie je čas a miesto 🙂 Plus sa vždy ukľudním ešte tým, že keby ozaj niečo, volám záchranku, tam mi poradia, pomôžu. A tiež tým, že všetko sa raz skončí, netrvá to večne, horúčka ani vracanie, a tým, že sú detičky, ktoré sú na tom oveľa horšie, že radšej nech vracia, nech má horúčku, ako sa má stať niečo oveľa horšie.

@gapre boli.dala som mu cebion a kaloba kvapky a o hodinu asi vracal.naposledy ked mal antibiotika mal aj nejaky sirup aby nevracal ale neviem ako sa vola.tipujem ze to bolo z tych kvapiek.teraz neviem davat mu nedavat kupit nieco ine na hrdlo.ma ho trochu zapalene a boli.

@inull5 asi velmi tazko.neviem si to ani predstavit

moja grcia vzdy ked je chora. z teploty, hlienov atd...
ked je najhorsie, dam cipok. sice reve,a ale aspon jej to zaberie lebo to nevygrcia ako sirupy. darmo su sladke. ona ich vypije, v tomto s nou problem nemam, vypije aj horkejsi, ale proste ho vyvrati.
tiez mam toho dost ked sa uz konecne vychystame do postele, lezime pol hodinu a potom ogrcia komplet postel. znova vstat, okupat ju, dat do poriadku postele...smrad jak v tanku, napina manzela, napina mna...liham o polnoci a rano 3:30 hura do rannej.

...co si budeme hovorit...materstvo. ale tak su aj horsie veci ako grcajuce dieta...

U nas sa to riesi tak.ja tiez nemam rada ked mi deti vracaju uz sme mali aj take obdobie ze sme spolu vracali nad misu.takze tu sa stara muz chodi s nimi utiera to po nich.ja som zas s detmi ked maju teploty hnackuju toto mne nevadi a muz by sa z toho povracal.mame to takto podelene.a ked mi je tiez tazko vzdy sa s tym zdoverim muzovy ten ma vie povzbudit dodat silu a pozitivnu energiu a usmev na perach.