Nespolupracujúce dieťa a odber krvi

@simkam2912 dieťa silno držíš

No tak, že dieta zavalí 4-5 ludí podľa veľkosti a tí, čo budú pri hlave si dajú štuple do uší

Posaď dieťa na seba, nohami mu drž nohy, jednou rukou objatím drž ruku a trup, druhou rukou ruku, z ktorej bude odber.

@simkam2912 Kolko ma rokov? Vela pomoze ked vysvetlis presne co sa bude robit. Kup detsky lekarsky kufrik a hrajte sa na doktora, alebo normalnu striekacku aj s ihlou a ukaz mu. Kludne mu nechaj si ohnatat ze ako to pichne. Vysvetli ze to bude boliet ale ze tam budes s nim a bude to trvat len kratko. Nech ti tuho stlaci ruku. alebo objime ked to bude boliet. Ked pridete k lekarovi, nech vam aj on presne vysvetli co bude robit, krok po kroku. Ver dietatu ze to zvladne.
Pozri si starsie debaty na tuto temu. Je tu niekolko mamiciek, ktore takto uspesne zvladli odber krvy.

Moja sestra mala takto syna, nepomohlo nič len držanie na silu..

Na všetky moje deti platí normálne vysvetlenie dopredu čo sa im bude robiť, prečo sa im to bude robiť a že to aj bude bolieť.. ak to veľmi boli, tak dostanú bolestné.. tým že málokedy kúpime hračky mimo sviatok, tak je to pre nich silná motivácia.. raz sa stalo najmladšiemu že mu brali krv a netiekla mu, to ako sa sestra sparala v jeho žile bolo aj pre mňa na 🤢 keď som to videla... Brali mu ju nepripravenemu, takže podľa mňa ho vystresovalo to ako doktor povedal že musíme zobrať..

Tak len chcem poradiť- pred odberom dbaj na to, aby dieťa veľa, veľa pilo vodu a malo teplé ruky.. zo studených rúk tečie ťažšie..

Ja so sestričkou sme držali malého a doktorka brala krv. Na pohotovosti som nemala cas ho na to pripravovať len som mu počas toho vravela co sa bude robiť.

A existuje vôbec dieťa, ktoré pri takomto úkone spolupracuje? Jediná rada - fixovať dieťa. U nás držal manžel, doktorka a chvíľku ja, kým ma neposlali preč 🤭

normalne lahne si dieta, ja vedla neho a drzime ruky nohy so sestrickou doktorkou a berie sa :D oni su nato zvyknuty

Toto sme zažili aj my. Išli sme so synom 6r na odber, vyvádzal, držali sme ho 3, krv bola všade. Zle to znášal a dlho po tom bol nahnevaný a bez nálady a ja som si potom uvedomila, že som ho nepripravila. O nejaký čas keď sme mali ísť na ďalšie odbery som ho vopred asi týždeň pred tým začala pripravovať. Hovorila som mu, čo ho čaká, prečo je to potrebné, ako to bude bolieť,.... Samozrejme všetko negoval, nechce, nepôjde, nebude,... Aj si po plakal doma. Pýtala som sa ho čo by mu pomohlo, aby to zvládol. Povedal, že keby si mohol počas toho zahrať na mobile (a to hráva doma len 15 min.denne). Ja som súhlasila a keď prišiel deň D, s mobilom v ruke bol počas odberu ako vymenený, pokojný, bez kriku... Doktorka so sestričkou len oči vyvaľovali. Tak odvtedy som si uvedomila, že on len potreboval čas a vopred to spracovať, oplakať. Držím palce a odporúčam podobnú cestu dajte jej čas a aj dôveru, že to zvládne 😉

Ak je to malé dieťa, tak s tým veľa nenarobíš. Náš keď mal 1,5 tak sme ho museli držať 3ja. Neskôr v 3 rokoch mu už úplne v pohode zobrali 2 ampulky a ani nepipol. Sedel mi na nohách a sestrička mu bez problémov odobrala. Tiež som vtedy bola pripravená že ho budem držať, no na prekvapenie to zvládol v pohode. Stačilo že ho sestrička zabavila a stále na neho rozprávala.

@simkam2912 aké veľké je dieťa? To je dosť podstatná info. Dá sa to spraviť aj tak, aby dieťa z toho nemalo traumu, lebo to, že ho znasilnis na úkon, z toho trauma vzniknúť môže a ak to neosetris, tak sa to môže ťahať s dieťaťom celý život. Väčšie dieťa potrebuje byť na zákrok pripravené a ty a doktorka by ste mali byť pripravené, že to na 1x nepôjde. Ja som proti znasilnovaniu dieťaťa, určite by som šla cestou vysvetľovania a prípravy, "nacvicenia" si toho, ako to bude prebiehať. Ale to chce trpezlivosť a ochotu aj doktorky.

@akvi ma 6

@simkam2912 no tak to by som urcite sla cestou vysvetlovania a cvicenia. Doma mozes zacat tym, ze jej ukazes, ako jej dr. stiahne tou gumkou ruku a ze to je nieco, co je sice neprijemne, ale da sa to vydrzat. Ukaz jej na sebe, potom nech ti ona skusi, potom ty jej..proste sa hrajte a pripravuj ju na to, ze toto tam bude prebiehat a nech ti opisuje svoje pocity z toho. Utvrd ju v tom, ze je ok ak je jej to neprijemne a ze vsetkym nam to take je, ale ze teda vydrzat sa to da. Uvidis, ako bude reagovat na tuto "bezbolestnu" fazu. No a potom by som nacvicovala dalej. Kludne sa skusit pichnut ihlou do prsta, aby vedela, ako to asi boli a opat, riesit pocity.. Ak toto zvladne, sla by som na 1x k dr. a dohodla sa s nou, ze nebudete ani jedna vyvijat na dceru natlak, ze si tam len sadne, sestricka jej stiahne ruku gumou, ukaze jej injekciu, ukaze jej, ako to bude prebiehat, ale ak bude mat dcera velky strach, tak by som sa pekne rozlucila a sla domov a nechala jej cas na spracovanie. A samozrejme vysvetlovala preco je to dolezite, aby jej tu krv vzali. Mozno to bude chciet niekolko navstev a naozaj velmi respektujuci pristup. Ale myslim si, ze ak to takto zvaldne, tak uz nikdy s tym nebude mat problem.. Ta priprava je fakt dolezita. Ja toto mam so synom od mala, pretoze je AS a on potreboval takuto pripravu na uplne vsetko..inak hystericky zachvat a mohli sme ist domov. A to sa nebavime o dr., k tym sme nastastie nepotrebovali chodit, ale u nas kazda necakana situacia sposobovala velmi emotivne a na vkus "normalnych" ludi prehnane reakcie. Lenze u AS deti to je proste tak..