Negativizmus u dieťaťa s Aspergerom - terapia
Ahojte maminky Aspergerov, chcem vas poprosit o radu, anonymne. Syn ma 4r. Je velmi sikovny, samostatny, vychovany, ma niekolko velmi silnych AS crt, s ostatnymi sa da pekne pracovat. S cim si neviem poradit, je negativizmus, ale taky iny. Nie je smutny, zufaly, negativny v takom tom pravom slova zmysle. Smeje sa, je vesely. Skor ma negativne reci u ktorych si NEUVEDOMUJE, ze su negativne. Rozhovory nepomahaju. Stale rozprava, ako napcha nasho kocura do kontajnera, alebo mu povie, ze ho otravi otravou pre mysi (pozna, lebo sme ju davali do pivnice, tie domceky). Ze chce byt zly, aby deti od neho utekali. Ze deti nema rad a chce aby vsetky zomreli, alebo ich niekto ukradol. Z deti ale v skutocnosti ma radost, uteka za nimi, chce sa im priblizit a smeje sa, vyska, tesi sa z nich. Ma mladsiu sestru, bude mat coskoro 2, opakuje po nom hlupe slova,ktore sa naucil v skolke. Zo vsetkych svojich negativnych napadov sa smeje, ako by nerozumel. Ze nie je smiesne chciet aby sme zomreli vsetci, nie je smiesne chciet rozparat macke brucho, nie je smiesne ublizovat, tahat, rozplakalt naschval sestru a SMIAT sa na tom.
Viem, ze je to silna crta Aspergera, inak je inteligentny, rozmysla velmi logicky, ma neskutocnu fantaziu, pamata si vsetko. rozmysla velmi logic
My sme v tomto veku chodili do detských centier a tam ťahal deti, aby padali s ním na nafukovacom hrade, valal sa po nich, bábätká na ihrisku vôbec nebral na vedomie, išiel cez ne ako cez hračky a rodičia sa mi tam chodili pravidelne sťažovať. Vtedy som ho zobrala a išli sme domov. On vždy potom reval, lebo sa mu tam páčilo a chcel byť s deťmi. Tak sa naučil, že takto sa správať nemôže. Oni sú veľmi inteligentní a treba im stanoviť pravidlá. A pri ich nedodržiavaní dôsledne trvať na treste (zákaz tabletu, TV, odísť z ihriska, centra a pod.) A tiež ho vždy pochváliť keď sa zachová správne, prípadne niečím motivovať (odmenou). A vždy mu vysvetliť prečo. Aj keď to tak necíti a nechápe tomu, naučí sa to. Hlavne vekom sa to bude zlepšovať. Aspoň u nás to tak bolo.
A potom sú terapie pre AS, hlavne na rozpoznávanie pocitov a emócií, komunikačné a sociálne zručnosti. Treba pozrieť vo Vašom okolí, neviem z akého mesta ste.
@lubbie Súhlasím s tebou vo všetkom, môj syn na šťastie dokáže a aj keď bol menší dokázal ukorigovať sociálne interakcie tak, aby ostatným neubližoval, ale bolo to o neustálom vysvetľovaní a najmä dôslednosti typu akcia - reakcia. Čiže, ak sa správal zraňujúco smerom k akémukoľvek objektu, v tom momente prišla reakcia z našej strany a keďže oni sú inak veľmi inteligentní, tak to skúsil iba párkrát a "docvaklo" mu, že takto teda nie. My sa o tomto doma veľmi veľa rozprávame a dnes keď už je dospelý (20+) tak to vie veľmi pekne rozanalyzovať, čo sa v ňom dialo, deje a aj si uvedomuje, že mu kus takej tej pravej empatickej "človečiny" chýba, nevie sa napríklad ani dnes ospravedlniť, ak sa niekoho dotkne svojimi slovami, ale sám si uvedomuje, že ublížil, ale na druhej strane ho nepustí jeho rácio, že ten človek si to úplne logicky, pragmaticky zaslúžil a preto konal ako konal. Len ho veľmi irituje "chybovosť", nedokonalosť u ľudí a na druhej strane vie, že je to bežná črta človečenstva, že s tým treba počítať, ale AS to tak nevnímajú. Ide o to, aby sa svoje nedostatky v sociálnej oblasti naučili korigovať a potom môžu úplne v pohode fungovať v spoločnosti, nie na jej okraji ako nejakí intelektuálni "podivíni". Nášmu sa to darí, aj keď ho to niekedy veľmi vyčerpáva, ale má rady od neuropsychologičky ako to zvládať. Určite treba pracovať aj s odborníkom, ale gro práce je na najbližšom okolí v každodennom bežnom živote. Oni veľmi dobre spolupracujú, ak sú dané striktné pravidlá, systém a ten sa dôsledne dodržiava.
Ja to mám to iste ako ti,tiež je inteligentný, múdry ale tiež si neviem dať rady s tým čo rozprava, bude mať 5r, a malý 2.r ,vo všetkom ho opakuje🙈.je to strašne vyčerpajúce psychicky a sú celý deň aj hlučný.
@lubbie dakujem krasne, takto to robime, 3 roky vysvetlujem, ono to bolo fajn a padalo na urodnu podu, ale od tych 3,5r ako keby sa to neustale zhorsovalo. Mame jasne pravidla, tablet, mobil ani TV nesleduje, ani sestricka, tak tam nie je co obmedzit, skor takto ako pises robime, ukoncujeme danu cinnost. Pravidla dodrziava a ak nie, tiez koncime. Zabera nam to na vsetky ostatne oblasti zivota. Ale spravanie k detom a negativne reci, nie 😳
Tiez je s detmi velmi rad, no uvazujem, ci sa za nimi netesi prave pre to, aby robil naprieky, rozplakal ich a potom aby sa mohol tesit z toho. Vies, ako to myslim? Ci nie je stastny nie z deti, ale z paniky, ktoru vyvolava. Vysvetlujem, ukazujem, aj sa s lego panacikmi hrame na ihrisko, skolku, lanove centrum.. Rozpravame o emociach, zo smutku sa smeje. Ako by nerozumel tymto veciam napriek tomu, ze sa vela rozpravame, citame si, prezivame vela emocii.
V ziadnej inej situacii s posluchanim, pravidlami etc nemame ziaden problem, je ako anjelik. Takze o chybajucom respekte a podobne to myslim nie je, poslucha, aj sam od seba robi vela peknych veci. Aj ku sestre sa sprava pekne, ked pride za nim, prida sa do hry, vydrzia spolu aj pol hodinu jednu cinnost. Ale potom to zacne, krici do ucha, smeje sa, ked sa rozplace. A to co pisem vyssie.
Tie negativne reci naberaju na obratkach a mam strach, ak by nieco z toho chcel uskutocnit, predsa len, ako stale rozprava kocurovi, ze mu rozpara brucho.. Co ak to raz skusi naozaj? Inak ho ma rad, dava mu granulky, rano bezi za nim. Nevnimam negativny vztah ako celok. Len tie cierne predstavy stale, kde co komu ako ublizi..
Určite to rieš s odborníkom, je zjavné, že zlomyselnosť je jeho "hnacím" motorom vo vzťahu k iným, prevažne cudzím ľuďom, ku ktorým nemá vytvorené väzby, hrozí patologické správanie, s čím sa veľmi ťažko žije človeku samotnému, nevraviac o jeho okolí, celkovo spoločnosti. Čím skôr s tým budete pracovať pod vedením kvalitného terapeuta, tým lepšie šance na zvládnutie situácie.
@rawmamka dakujem za tento pohlad. Zlomyslenost ako hnaci motor. Presne. Pritom nie je zly, naozaj nie, ma velmi pekne prejavy, odpozerava starostlive spravanie v rodine, ako pristupujeme k dcerke, tak aj on. Potom pride nejake pretazenie, a je to uplne ine dieta a je to velmi velmi zle. Nerozumie, smeje sa, nic zle neberie vazne. Dakujem za tvoj pohlad, tiesot to chcem, len neviem, na koho sa s tym obratit, aky specialista, aka presne forma terapie. Musim pohladat, len neviem, co hladam. Podla. Coho hladat.
@elizabet173 ano, jasne, ako pisem, koncime aktivitu. Tresty nedavam v zmysle nebudes sa hrat na mobile, lebo chcem, aby trest suvisel s tym, co porusil a napriklad mobil ani tablet u nas nie je. Ale koncim aktivitu, neumoznujem dalej, minule sestru stuchal akoze steklenie detskym naradim, jej sa to prestalo pacit a on neustale pokracoval s huronskym smiechom. Nema hranice ked sa zabava, nevnima, dolezite je, ze ON sa smeje. Pre neho myslim. Tak trest bol odlozenie oblubeneho naradia na tyzden do skrine - nevies sa hrat pekne, nebudes sa s nim teraz nejaku dobu hrat vobec. Toto ma pre mna zmysel, ze to spolu suvisi. Na ihrisku - krical do usiek chlapcovi, odisli sme. Nebijem, nezakazujem veci nesuvisiace. Myslis, ze to je nedostatocne? On nie je na deti zly v zmysle fyzickeho ublizovania. Zazila som dieta v amoku tahat vlasy, kopat deti na ihrisku, a taketo ine. Toto on nikdy nerobi. Neublizuje takto, nebucha rukami ani kyblikom, nekope, nema vobec pri tom hnev. Robi zle v zmysle, krici do usi, provokuje, vyvolava plac a smeje sa z toho. Na deti sa tesi aby toto robil. Preto sa zamyslam, ci nemoze byt problem, ze nevie ako zaujat deti, a jeho AS dusa si mysli, ze toto je spravne. Lebo vyvola emociu jeho prejav - AS mysel vyhodnoti, ze deti si ma vsimli. Ja neviem.. Mas skusenosti priamo s AS detmi? Oni totiz rozmyslaju inak a aj sa na ne inak musi. Hranice a pravidla ale potrebuju este viac ako bezne deti. Aj to tak robime.
Neviem odkiaľ si, ale hľadaj vo svojom okolí dobrého klinického psychológa, neuropsychológa, ale skutočne dobre vyberaj, lebo tých odborníkov na SK nie je veľmi veľa. Držím palce.
Ano, môže to byť presne toto. Že nevie ako k deťom pristupovať, aby sa s ním hrali. A tiež AS chcú vždy viesť, byť takým lídrom v hre. Neradi prehrávajú, ak nie je po ich, už ich tá hra nebaví a chcú prinútiť aj ostatných, aby sa hrali s nimi niečo iné. Obyčajne sa neradi podriaďujú, neradi prehrávajú, sú netrpezliví a nedokážu ovládať svoje emócie. Môj robil deťom v škôlke zle, keď ho nechceli zapojiť do hry. Napr. bral a odkopával im loptu, dievčatám zastavoval kolotoč, lebo ho tam nepustili a tak. Je to už dávno a urobil odvtedy veľké pokroky. Čiže Váš malý, keď sa pri hre teší a smeje sa, prežíva to naplno a nechce to skončiť. To zle robenie je jeho snaha, aby to jeho vytrženie/jašenie pokračovalo. U AS tiež neskôr dozrieva centrálna nervová sústava. A sú viac náchylní na úzkosti a depresie, bohužiaľ, pretože sú inteligentní a dôslední a predstavujú si všetky možné scenáre. Podľa mňa je ešte malý, aby pochopil a snažil sa korigovať toto správanie. Zostáva len dohliadať na neho a stále mu to vysvetlovať a hovoriť. Hlavne na mieste a v čase, keď niečo také urobí. Tu ani nejaký psychoterapeut podľa mňa moc nezmôže, možno časom, keď bude starší hlavne kvôli tým negatívnym myšlienkam. A určite sa mu stane, že naďabí na dieťa, čo mu to vráti, prípadne sa s ním pobije. Tak asi najlepšie pochopí 🙂
A ešte, AS lepšie chápu také výrazné až znásobené/afektované emócie. To znamená aj zlosť, radosť, oni chápu, alebo všimnú si, až keď kričíte, plačete. Preto majú veľmi radi divadlo (bábkové najmä). Vysvetlovanie bez výrazného hlasu alebo emócií na môjho nikdy nezaberalo, keď bol menší. Väčšinou sú citliví na hluk, preto nemajú radi ani plačúce deti. Môj sa vždy pýtal, prečo to dievčatko/chlapec plače.
@lubbie Len doplním, pravda je, že sú citliví na hluk, často sú mizofonici, ale keďže sú emočne veľmi "plochí", tak nepríjemné sú im zvuky iných ľudí a svoje si ani neuvedomujú, napr. AS urobí dieťaťu zle, pretože je podľa neho hlučné, čo ho irituje a teda urobí "opatrenie" (napr. zvrieskne celou silou do ucha), čím vyvolá silnú odozvu/reakciu (dieťa plače) a AS sa prejaví silným, hurónskym smiechom. Čiže cudzie zvuky mu vadia, ale neuvedomuje si, že on sa častokrát správa neadekvátne, oveľa horšie, pre svoje okolie. Toto je vlastne gro ich problému - nemajú schopnosť empaticky navnímať pocity iných, musia sa to doslova pomaly, trpezlivo naučiť, ale len cez ich vonkajšie prejavy, nie cez svoje vnútorné pocity, to sa nikdy nedokážu naučiť, lebo sa to nedá. Sú veľmi šikovní, inteligentní, ale ich prekliatím je práve ich nízke EQ a SQ.
Asi ti neporadim, len napíšem že u nás to isté.. tiež takyto negativizmus.. zatiaľ len upozorňujem že nemá byť taký, nemá to hovorit.. nás je predskolak, bude mať odklad, ale už teraz hovorí ako nenávidi skolu, nepôjde tam, roztrha zošity, pocmara všetko atď... Veľmi sa bojím čo bude keď začne do tej školy reálne chodiť 😔
Dakujem, odpisem este neskor, mame rychly vikend, ale nieco som si uvedomila pri vas, odpovede mi pomohli a mam z nich printscreeny. Dakujem naozaj velemi
@rawmamka môjmu synovi diagnostikovali aspergera teraz- ma skoro 4 roky. Ktorá terapia podľa teba v detstve najviac zaberá? Terapia hrou alebo ABA?
@babyttcirl Ahoj, čo Asperger to iný príbeh.....nepoznám dvoch rovnakých, to je ako s odtlačkami prstov, každý je jedinečný 😉. Určite vyskúšaj obe terapie, vzhľadom na vek by som povedala, že skôr terapia hrou, ale toto sa dá zistiť iba vtedy, ak vyskúšaš obe. Ale ABA mu zasa poskytne niečo iné, takže ak sa bude dať, tak kombinácia oboch.
Nevoslo mi dopisat. Cize reci ma iba zle, negativne, smeje sa z nich, detom ublizuje, v zmysle, ze im zakrici z nicoho nic do ucha, dieta sa zlakne, rozplace sa v soku a on sa smeje a smeje a smeje. Robi to vsetkym detom, lebo zistil, ze to zabera a dosiahne plac. Je velmi velky rozdiel medzi porozumenim v tejto socialnej oblasti, tam nula bodov naozaj.
Inak zvysne spravanie, mimo socialneho, ma ukazkove a co mu vysvetlujeme, ucime ho, robi, zdravi, je slusny, sam nakupi (so mnou samozrejme), vybavi, v restauracii objedna, sprava sa slusne. U lekara trpezlivo caka. Atd.
Ale neviem, ako mam pristupit k tomu smiatiu sa zo zleho, vyvolavaniu placu u deti, k tym negativnym reciam.
Prosim maminky AS, ako toto riesite, co pomaha?
Existuje terapia, kde by priamo pracovalo dieta so psychologom? Ci okrem mna uz v 4r, coskoro 5, nie je potreba zapojit aj jeho priamo. Uz pracovat aj s nim, odborne.
Dakujem za kazdu radu, postreh.