Ahojte..musím niekde zo seba dostať moje pocity,zúfalstvo, bezmocnosť. Naše 22mesačné dieťatko je pravdepodone autista. Nerozpráva. Ovlada, mama,tata (nie vždy cielene ako oslovenie) hav-hav,robí pápá ak sa lúči,ukazuje a hovorí ,,toto" ak na niečo ukazuje alebo povie ,,taaaa" ak chce aby sme ho niekam zobrali na rukách. Zvuky zvieratiek neopakuje, len psíka. Pritom mu to dokolecka omielam. Javí sa že nerozumie jednoduchym pokynom ako dones,ukáž mi. Na meno reaguje len keď sa mu chce. Komunikuje s nami neverbálne že nás ťahá za ruky, a ukazuje prstom. Neverbálne ukazuje aj nie, ale nie ako odpoved len opakuje po nás krutenie hlavou. Pohybovo je v poriadku,chodí behá,odráža sa na motorke. Nechce sa ani za nič naučiť piť z poharika,odmieta. Pije len s cumlikovej fľaše. Čo sa týka príboru s lyžičkou mu to ide nemotorne ale aspoň sa snaží. Ma zlozvyk že keď sa hrá tak ma vyplazený jazyk, niekedy len tak keď pozerá rozprávku napriklad. S odplienkovanim sa ani nepokúšame zatiaľ. Jednoducho viem že by to bolo zatiaľ len trápenie preňho aj pre nas kedže mám pocit že mi nerozumie. Niektoré veci mi ale k tejto diagnóze nesedia.
Je veľmi spoločenský, rád sa túli, objíma,pusinkuje,lubi sa hrať s deťmi, nemá problém s cudzími osobami.
Dnes sme boli na neurológickom vyšetrení. Pani doktorka bola veľmi zlata, povedala nám že ona nemôže stanoviť diagnózu,to môže len detský psychiater. Ale prezradila nám že je tu vysoká pravdepodobnosť že je autista. Z toho ako sledovala jeho spravanie. Ja som tak strašne zufala, stále dúfam že je to len docasne, že je to len vývojové oneskorenie. Čaká nás teraz ťažké obdobie, vyšetrenia u logopeda, psychológa následne psychiatra. Chcem sa spýtať mamičiek autistickych detičiek ako môžem čo najviac pomôcť môjmu synčekovi..lebo mám už niekedy pocit že zlyhávam a pritom je to moje tretie dieťa. Staršie deti nemali takéto problémy.
Aj my máme dnes už dospelého syna na auti spektre. Odporúčam pridať sa do nejakej dobrej facebookovej skupiny a zároveň si nájsť podpornú skupinu pre rodičov v okolí. Pre synčeka samozrejme terapie podľa vašich možností, naštudovať si literatúru a veľa trpezlivosti a lásky, treba vždy aj počúvať svoj materinský inštinkt.
zúfalstvo ťa bude ešte len chytať a to keď pôjde do mš a ty jednoducho do žiadnej mš ho nedostaneš...
a o zš ani nehovorím...
určite s ním začni čím skôr po lekároch, psych, a kde sa len dá... zaplať všetko čo sa vám bude zdať že mu to pomôže...
ak máte v blízkosti SPOSA - tak sa tam jednoducho začleň ...
na fac. je skupina Autisti a PAS.... tiež doporučujem.
No z toho co píšeš a nato, že je to tretia dieťa no neviem, má len 22mesiacov, nie 22 rokov
Ďakujem ❤️
@danielahamar nechapem celkom že ako s tým súvisí že je to tretie dieťa...áno viem že má len 22 mesiacov ale žiaľ už aj v tomto veku je vidno autisticke črty...ale stále verím a dúfam že sa diagnóza nepotvrdi..
Co na tvoje pocity vraví tvoje okolie? Napríklad kamarátky s deťmi a tak?
aj moj mal v 22 mesiacoch nejake autisticke crty..on nerozumel zaklasnym pokynom, taktiez ta komunikacia s nim bola ako vo vasom pripade..a boli sme odporuceni ku klinickemu psychologovi a logopedovi v 22 mesiacoch.., a taktiez bol spolocensky a miloval deti..ono to ukazovanie a chapanie prikazov zacal az v 24-26 mesiacoch kedy zacal s nami zdielat veci..aj pri ukazovani v knizke pouzival moj palec..teraz ma uz 13 rokov😍
Vôbec to nemusí byť autizmus, je veľmi maličký. Veľa detí má autisticke črty a nemusia byť autisti. Narušenie by malo byť v 3 oblastiach a to nespominas. Sociálna oblasť - píšeš ze sa rad hra s deťmi. Komunikácia- ráta sa aj neverbálna, napríklad to pokrutenie hlavou že nie, ukazovanie čo chce. Stereotypy - vyžaduje vždy rovnaké veci inak je zle? Napr. rovnaké trasy, rituály a také veci co sa nesmú narušiť inak je zle? Aký má očný kontakt? Ako sa hrá? Zdieľa s vami? Je toho veľa, nestačí len ze nerozpráva. To že ti nerozumie môže znamenať aj ze ma narušený vývin reči, tam je zle aj porozumenie. Každopádne vyhľadaj u vás v okolí centrum včasnej intervencie - oni ti poradia. Hovor na neho jednoducho. Nič zložité. 1-2slovne vety. Sadni si. Papaj. Ukáž. Podaj mi. A vždy aj ukaz ak vidíš že nerozumie. Neboj bude dobre.
Ze naozaj hľadáš chyby tam, kde nie sú. Je proste maličký na určite veci aby robil na 200%
Písala som tu pred pätnástimi rokmi s takým problémom, ako máš ty. Dvojročný syn nerozprával, dokonca prestal rozprávať, nereagoval na meno, bral moju ruku, zakrýval si uši pri zvukoch, hral sa s kolieskami a ja už neviem, čo všetko., veľa toho, všetky príznaky autizmu...keď som si začala uvedomovať, že je iný, všetko nasvedčovalo na autizmus, začali sme chodiť po vyšetreniach, chápem, ťa čo prežívas, lebo som to zažila. Nejdem všetko rozpisovať , lebo by to bolo veľa. Začala som sa mu viac venovať, pracovať s ním , naraz sa rozrozptaval , ale bol hyperaktívny a taký iný. Potom behom ZŠ mu stanovili ADHD. Teraz ide mať 17 rokov, je na gymnáziu, boli sme na prehodnoteni, nemá žiadne ADHD, niektoré veci sa vytratili. Je šikovný v počítačoch, dobre sa učí, zdravý chlapec, ale je taký iný, taký, že má ten svoj svet. Ale každý sme akýsi , tak ho berieme. Som rada, že je taký aký je, keď si pomyslím, čo som prežívala.
Nechcela som už písať na MK ,ale vyhodilo mi nadpis a v tom som sa vrátila do toho obdobia a vravím si, idem napísať, možno to niekomu dodá silu a nádej, že nemusí to byť také zle, ako sa zdá.
Slzy mám v očiach...mám vlastne zdravé dieťa...
Ty nezlyhavas, urcite to nie je vasa vina. Pomozes mu len tak, ze prijmes jeho diagnozu ak sa potvrdi a budete spolu pracovat na tom aby bol stastny.