Moje dieťa bolo teraz prvý krát v živote namesacne. Prišla do spálne, nepríčetne pozerala, poslali sme ju do postele, šla do šatníka vybrať oblečenie, vravím jej chod do postele. Ráno ideš do škôlky. Šla do postele sadla si a začala revat, že ona chce ten balón ( večer sa hrala s balónom), dala som jej ho vedľa postele a zaspala. O pár minút sa zobudila a šla sa vycikať. Nič si nepamätala. To bolo strašidelné. Zvykne sa to opakovať? 🙄
Syn bol namesacny do 4roch rokov strasne casto... mala som ho stale na kamere 🙄 Odpravedit v klude do postele a neriesit, oni si to aj tak nepamataju... syn robil riadne hluposti, vytlacal sampony, zubne pasty, napustal si vanu, snazil sa otvarat okna, dvere, liezt na nabytok 🙄 Potom to zmizlo zo dna na den.
Prepana.. nebudila som ju, šla normalne hneď do postele. Našťastie bývame v dome, ale tak von by snáď nešla 🙄🙈😁
Námesačný človek pôjde hocikde. Je to horšie, ako keď Roomba ujde z bytu a treba ju hladať u susedov...
U nás zvykne. Väčšinou to vyzerá tak, že ho nájdem napríklad v skrini a keď sa ho na to spýtam, povie ze ide na záchod. Nie len skrini, ale aj v práčovni atď. Odveziem ho na ten záchod a potom do postele. Je to pravidelne tak raz do mesiaca už 7 rokov.
Nas najmladsi oberal ceresne z lustra a cikal do skrine.
Áno zvykne. Nesmiete ju vtedy budiť. Pomaly a v kľude ju odprevadte do postele. Deti z toho zvyknú vyrásť. Odporúčam pozamykat a schovať kľúče. 😀 brat takto išiel k susedom pre futbalku.
Vyrástol z toho.