Mám synovi po autonehode vyhľadať psychológa?

iwanka222
9. mar 2022

Ahojte baby som po autonehode. Bol s nami v aute aj 4 rocny syn. Jedine ja som skoncila v nemocnici. Maly nema ziadnu dobu liecenia ale ostal doma v rodinnom prostredi este tento tyzden. Poradte co by ste robili na mojom mieste. Vyhladat psychologa a tym sa mu bude pripominat co sa stalo alebo sa s nim mam skusit porozpravat o tej nehode ja ked ma pustia a podla toho sa zariadit? Viem ze stale opakuje ze mama bola cela od krvi 😕 Ako by ste riesili taku situaciu vy? Dakujem

anjelicek26
9. mar 2022

TAk po tyzdni je to este velmi cerstve na spracovanie a niektore veci sa urychlit nedaju. Keby to riesil aj o dva mesiace, vtedy by som isla. Nerob problem, kde nie je - momentalne je to reakcia na udalost, potrebuje to spracovat a to chce CAS. Verim, ze ked sa ty zahojis, bude to v poriadku aj u neho. Ak dobre chapem, si este stale v nemocnici, tak jasne, ze to riesi, ze mama je zranena a mama je tam... kto by nie? Drzim palce a prajem skore uzdravenie.

iwanka222
autor
9. mar 2022

@anjelicek26 Dakujem velmi pekne ano ja som stale v nemocnici a on o tom vie ze som v nemocnici. Vie ze som zranena, chape tomu. Dufam ze nato zabudne.

katkamatka7
9. mar 2022

@iwanka222 Mrzí ma, čo ste prežili. Muselo to byť ťažké a po takomto zážitku ešte doznieva tzv chvost prežitého. Spomienky sa vynoria, spúšťač na ich vyvolanie pripomenie situáciu a pocity zo situacie. Aby sa v nich človek nepitval sám a nestali sa útočnými na jeho psychiku, psychológ môže napomôcť ku spracovaniu spomienok spôsobom, ktorým neubližujú, spracujú sa. Posielam vám veľa sily.

iwanka222
autor
9. mar 2022

@katkamatka7 Dakujem velmi pekne. Ked ma pustia tak skusim kontaktovat nejakeho psychologa a spytat sa na radu ako to s malym prebrat alebo ci bude lepsie naozaj navstivit ho.

anjelicek26
9. mar 2022

@iwanka222 nemusi zabudnut, ale tym, ze sa vratis a bude ti lepsie - to postupne spracuje. Nie kazde dieta potrebuje na spracovanie psychologa, niektorym staci rodina a rozhovory doma a su aj deti, ktore skutocne zabudnu a dalej neriesia. Uvidis, ako to bude u vas, preventivne by som nesla, dieta bude mat pocit, ze ma "problem" a "musi" sa cielene o niecom rozpravat, o com ani nechce... ved uvidite ako bude ♥

iwanka222
autor
9. mar 2022

@anjelicek26 Dakujem tak ano uvidim jednoznacne dam na jeho pocity.

jumama
9. mar 2022

@iwanka222 Prajem skore uzdravenie. Urcite sa vas syncek boji o vas, o mamnku, no a ked maminka pride domov, urcite to bude lepsie.

Aj ak by si pamatal nejake obrazy, treba ho naviest na to, aby pochopil, ze pomoc je mozna. Primerane veku - pr. ze prisla sanitka a lekari maminke pomohli, ze maju sireny a majak, lebo sa vzdy ponahlaju pomahat, ... proste tam kde mozno citi zneistenia, dat mu uistenia, co pomohlo.

Ked psychologa, tak ti detski vacsinou maju svoje techniky - napriklad filialna terapia alebo sand play. To su take terapie, kde dieta si navybera hracky, a potom si zahra nejaku hru s psychologom, kde sa on vela, cez rolu, ktoru si zvoli dozveda a vie napomoct tomu. Sand play - tam si s tymi hrackami stavaju scenky v piesku a zase tie postavicky a scenka, ako ju dieta postavi vela napovie. Cize nikdy nehovoria s dietatom priamo o prezitom, nepripomonaju mu to, a napriek tomu sa vela o prezivani dietatka dozvedia.

A aj dieta nemusi byt oboznamene, kam ide, trebars mu to povedat tak, ze pod, pojdeme sa hrat spolu k takej tete... ona ma hracky, budes si moc vybrat, ako sa chces hrat...

Napr. Centrumdys, je to logopedicka a specialna pedagogicka a ona robi kurzy alebo aj online hodiny filialnej terapie pre rodicov, kde im ten pristup vysvetluje a potom sa mozu aj rodicia takto doma zahrat s detmi a vypozorovat, ci ich nieco trapi. V podstate ide asi o to, ze rodic sa necha dietatom viest, ze dieta urci hracky a dieta hovori, co ma kto robit, rodic sa len take kontrolne otazky pyta.

pr.
dieta vyberie mec,
rodic povie, ako mam ten mec drzat?
dieta ukaze,
čo mam s tym mecom robit?
dieta povie ukaze...rodič to tak urobi...
A takto sa zahraju a dieta tym emociu zo seba dostane a spracuje ju...

diamond007
9. mar 2022

@iwanka222 hlavne si treba uvedomiť že vás syn si neuvedomuje, že ste mohli zomriet a už sa nevrátit (ktokoľvek).... Smrť deti nevnímajú ako nevratnu vec... Ja by som mu vysvetlila iba že ste boli zranená, v nemocnici sa o vás dobré postarajú a zachvilku sa budete spolu hrať a tešiť.
Deticky to vnímajú inak, vy reálnejšie viete aké to bolo nebezpečné.
Hlavne želám skoré uzdravenie a veľa šťastných kilometrov bez nehody už 🙂 pekný den

andrejka1974
9. mar 2022

Neboj sa všetko bude ok a malý časom zabudne základ je aby ste sa rýchlo uzdravil môj syn mal nehodu s otcom bol zranený mal zlomenú nohu manžel narazený hrudník a zuby ale zvládli to mal vtedy 6 rokov a prešlo to rýchlo bral to vtedy s úsmevom ja veľmi nie ale nepotreboval psychológa uvidíš časom netreba mu to pripomínať pokiaľ on sám nezačne a vtedy treba povedať už je všetko dobré a nebudeme o Tom rozprávať a zaujmes ho niečím inym

iwanka222
autor
9. mar 2022

Dakujem Vam vsetkym velmi pekne za rady aj podporu. Uz mam konecne po operacii. Vsetko dopadlo v poriadku. 🙏

bluka2
9. mar 2022

Myslím, že bude ok. Moja vtedy trojročná to celkom rýchlo rozdychala, aj keď ja som na tom bola celkom dobre, od krvi boli iba ostatní, takže pre ňu o niečo ľahšia situácia. Ale aj tak bude dobre. Skoré zotavenie....

gleep1
9. mar 2022

Tváriť sa že sa to nestalo a čakať kým zabudne je najhoršie čo môžeš spravit.
Nepripomínat mu to je zle.
On to musí spracovať a spracuje to tak, že to prežije v mysli ešte raz, ešte niekoľko krát. Len tak pochopí čo a prečo sa stalo.
Keď to s ním nezvladnes prejsť postupne ty sama, tak s ním chod k psychologovi, nespoliehaj sa na to že zabudne lebo podvedomie nikdy nezabudne.

Veď to je úplne základná psychológia, ze krízove životne situácie sa musia spracovať a nie sa tváriť ze sa nestali a čakať kým sa zabudne 🤦🏼‍♀️

nekonecna_katastrofa
Autor odpoveď zmazal
Zobraz
christie11
10. mar 2022

Ja som mala nehodu s trojrocnou,celna zrazka.do nemocnice nas viezli spolu,dcerka bola dotlcena ale inak v poriadku.doma bola ubolena a uplakana asi dva tyzdne.riesila som to s kamaratkou psychologickou,ktora mi povedala aby som tomu dala cas 3 mesiace a ked budem pozorovat zmenu v spravani,tak to mam riesit so psychologickou.dcerka to dost skoro prestala riesit,traumu nema,cestu autom si uziva.teraz ma 5 a niekedy ked ideme autom nas prekvapi a pyta sa ze ci si spominame ako sla so sanitkou a zachranar jej dal rukavicovy balon.snazila som sa otazkami naviest ju aj na ine spomienky,bola som zvedava co si este pamata,ale sok sposobeny nehodou sposobil ze priamo tu najvacsiu bolest a strach si nepamata.a to ma pamat ako slon,pamata a spomina si na veci ktore robila ked mala dva roky.
Zato ja by som psychologa potrebovala niekedy aj teraz.