Mám ísť s dvojročným dieťaťom k psychologičke?
Mám taký problém moje dieťa je síce šikovné ale máva také záchvaty zlosti že to je hrôza. Bije ma, kope, kričí, hádže sa po zemi, búcha si hlavu, rozhadzuje veci čo má po ruke toto všetko trvá niekedy 20 a niekedy 15 minút. Nemôžem sním ísť ani medzi ľudí. Niekedy je dobručký ale toto niekedy to je už neúnosne. Minule keď sme raz upratovali byt taký amok ho chytil no hrozne čosi a nie a nie ho ukľudniť. Je mi to ľúto a neviem ako mu mám pomôcť.
ja by so odbornu pomoc hladala u pediatra,,,a ak on odporučí,alebo skonštatuje,že je to treba riešit inak,tak potom aj tá detská psychologička.....Moja známa si s dietatom dost nachodila a to už v rannom veku ako je to tvoje...chodili ku klinickej psychologičke asi rok a čuduj sa,pomohlo to.......skus nech ti poradí tá detská doktorka..Držím prsty 🙂
K psychologicke chod ty, poradi ti, ako na dieta hovorit a ako s nim jednat aby taketo amoky neboli alebo sa aspon zmiernili.
co ja viem podla mna obycajny vzdor...
niektore decko to ma silnejsie, ine slabsie...moja to robi tiez, pokial sme same, tak ju prekrocim a neriesim-mozes si tipnut kolko ju to bavi...
a pokial ma divakov viac, tak to robi intenzivnejsie...
ale az take strasne ako opisujes ty to neni. alebo to len ja az tak strasne neprezivam...
bo ano, moje dieta nehadze predmety a netrieska si hlavu o nic...ale teraz, o tyzden uz mozno bude...
opis to doktorke ak si myslis, ale podla mna to je norma a ta psychologicka budis, nauci mozno dieta ako zvladat lepsie hnev neviem...ty si matka,rozhodni 🙂
Toto je bohuzial normalne u deti, kto to zazil, pochopi. Dieta prechadza obdobim vzdoru, nevie ovladnut svoj hnev a preto takto prehnane reaguje...
Starsi tym obdobim uz presiel, mal presne take iste stavy ako ty pises - vrieskanie, hadzanie o zem, buchal si hlavu ci uz pastami, alebo o stenu, kopanie, hryzenie, hadzal veci co boli okolo a to aj 10 krat za den. Bolo jedno ci uz doma alebo na verejnosti. Bolo to hrozne a hanbili sme sa zanho. Robili sme co sa dalo, po dobrom (silne objatie, utisovanie, ukludnovanie) a aj po zlom. Ani jedno, ani druhe nepomohlo. Po zlom sa to este viac zhorsilo. Jedine co pomohlo u neho bolo ignorovanie. Viem, znie to kruto, ale inak sa u neho nedalo. Ked videl, ze to nepomaha, tak ho to postupne prestalo bavit. Ked sa ukludnil, tak sme sa pekne porozpravali. Mal to od 1,5 roka do 2,5 roka, teda rok mu trvalo toto obdobie. Teraz ma 6 rokov a je uplne pohodovy chlapec. 🙂
Teraz to ma 2 rocny mladsi syn... U neho zatial skusame co mu pomaha, ale momentalne nema az take prehnane reakcie a tie amoky netrvaju dlho ako u starsieho... My si uz z toho az tak tazku hlavu nerobime...zazili sme to u starsieho.
Len treba davat pozor, aby si velmi neublizil...
Ak uz nevies s nim rady, tak sa najprv porozpravaj s pediatrickou. K psychologovi uz ked ma vaznejsie stavy.
Drzim palce, treba byt trpezlivi. 🙂
S mojim 2-ročným prdečkom je to rovnaké, niekedy je anjelik a zrazu mu v sekunde šibne (stačí úplná drobnosť: Chce aby som šla s ním do izby sa hrať a ja poviem "Adamko, teraz maminka varí, hneď prídem...") a už leží na zemi a vreští, až sa obávam, že susedia pošlú sociálku na mňa. Niekedy stratím aj ja nervy a zrúknem na neho keď už sa nevie vpratať do kože... ale málokedy to má efekt.... zatiaľ na neho najlepšie fungujú tieto veci. Ak sme doma: 1: ignorácia... odchádzam do spálne, privriem dvere a ľahnem si do postele, zakryjem sa a robím sa, že spím... počujem ako vedľa nerváči a o chvíľu ma začne hľadať, lebo nemá obecenstvo... keď príde a nevidí ma pod perinou ... väčšinou už je ticho (so soplom pod nosom samozrejme, to musí byť 😀 ) je prekvapený a obchádza postel a ja z pod periny volám Adamkooo .... kuk.... a on sa začne smiať a je všetko ok . 2. druhá alternatíva je - nechám ho chvíľu nerváčiť a potom odídem do inej miestnosti kde nájdem niečo čo by ho mohlo zaujať... a zavolám Aďuško pooozri čo som našla... a on zvedavec hneď doletí a zabudne, že prečo sa tam trieskal o zem. Vonku je to horšie, tam sa ho snažím upriamiť na nové podnety, prípadne vytiahnem banán, hrušku a akoby mimochodom pri tých jeho nervoch sa ho spýtam pokojným hlasom či nechce trošku. No niekedy nezaberá... Neviem či je to na psychologičku... myslím, že toto prežíva väčšina detí... treba na dieťa nájsť páku, skúšať čo ho vie ukludniť. Niekedy je to naozaj o nervy. 😠
mame male deti ale takto sa nespravaju. na navsteve psychologa nie je nic zle, ak mate osobny pocit, ze by to mohlo pomoct, i ked je to obdobie vzdoru, tak chodte. Prinajmensom by Vam povedali ako na to spravne reagovat.
Kludne chod, povie ti, ze je v poriadku. Mozno ti poradi nejake finty ako ho ukludnit, mozno ti ich povie 30 a ta psledna ozaj pomoze.
Ja som pouzivala sposoby podobne ako lenicko. To je vzdor..vygugli si o tom daco a takisto tu je na to kopec tem,kde tiez najdes rady a skusenosti mamiciek.. Je tu toho kopec.
Súhlasím s názromi, čo tu boli spomenuté...inak ak by ste chceli zmierniť tie výbuchy hnevu, vyskúšajte Bachove kvetové esencie, sú zamerané na zharmonizovanie psychiky a je to veľmi jedmná metóda. Ak bude záujem, kľudne mi napíšte do IP.🙂
Podla mna nie. Co sa tym vyriesi? Moja starsia mavala amoky nie ze 20 minut, ale casto aj hodinu, vrestala z celeho hrdla co jej sily stacili.. do vycerpania. A nic, vobec NIC nezaberalo. Musela som ju nechat vyzurit. Dokonca ked uz to vyzeralo po dlhom case, ze zabudla na pricinu amoku, tak nie... pamatala si to velmi dobre. Najprv si okolie myslelo, ze to ja nezvladam tieto jej vybuchy, ale potom, ked zazili, pochopili. Najhorsie to bolo od tych 2-4 rokov, teraz je to uz lepsie 😉 a mladsi (bude mat dva) si tiez bucha hlavu, hadze sa o zem, nemozem sa ho ani dotknut, lebo kope, hryzie, bije a smyka sa mi ako had, ked ho chcem odniest. Je to vzdor. Nieco si o tom precitaj, mozno ti niektora z tych rad pomoze. Svoje dieta poznas najlepsie, tak urcite budes aj nalepsie vediet, ako to zvladnut.