Ahojte, už dlhšie riešim také tie nervové stavy malého dieťatka. Viem že sú pomerne bežné, mám už o tom čo to načítané, chápem že ešte nedokáže zvládať svoje emócie, mám vždy zostať kľudná, byť tam preňho.. No v poslednej dobe sa to u nás ešte zhoršilo. Veľakrát sa rozčúli úplne z ničoho nič, začne byť nervózny a sam nevie čo chce. Ináč by mi to vedel odkomunikovať. Sama už v tých prípadoch neviem čo robiť, ako k nemu pristupovať. Nechcem ho nechať samého vyrevať, ale neviem ako mu pomôcť naučiť sa tieto stavy zvládať. Možno by bolo fajn prekonzultovať to s detským psychológom? Že čo vlastne vtedy robiť keď to príde? Samozrejme naňho nekričím, nikdy ho nikto neudrel.. No po novom začal búchať on mňa keď má takýto záchvat. Myslím že to pochytil od jedného ďalšieho chlapčeka v jalsličkách, ktorý tam teraz nastúpil. doteraz to môj syn nikde nevidel a ani nerobil. No sama som raz videla ako tento druhy chlapček capol maminku a ona jeho naspäť, takže myslím že to odkukal odtiaľ.. Takže sa môžem snažiť koľko chcem aby také veci nevidel.. No každopádne máte rady ako vtedy postupovať? Prípadne myslíte že by pomohlo sa porozprávať s detským psychológom?
Mozno filialnu terapiu to je take vhodne tam sa ide cez hru ale to vam povie psycholog
ja som bola, ale nie kvôli malému, ale kvôli sebe, aby som vedela, ako riešiť situácie a jeho správanie
Len pre vas. Aj filialna terapia je az od vyssieho veku.
@viki128 .........2 roky je skoro. mozno pre teba,.
@viki128 Nie, nie je to skoro. 🙂 Naša dcérka chodila k psychológovi od roka a pol. 🙂 A mali sme šťastie, že sme začali už v takom veku. ;)
Pre rodiča určite. Dobrý psychológ bude pracovať s rodičom.