ahojte, chcela by som sa len porozpravat, precitat vase skusenosti s tym, ako ste prezili obdobie kolik, bolesti bruska, nekonecneho placu deti, prebdenych noci. pre deticky robime vsetko mozne, aby sme im pomohli, ale sme tu aj my matky, casto strasne unavene a zufale a preto ma teraz zaujima, ako ste sa citili vy, ako ste to zvladali, ake boli reakcie okolia... ja sa totiz obcas citim uz naozaj zufalo, nekonecne unavena, bolava, znicena psychicky aj fyzicky, beznadejne, lebo si nemozem nikdy oddychnut, kedze mame dve deti. a nechce sa mi o tom rozpravat s tymi, co to neprezivaju alebo neprezili, nevedia, ake to vie byt... teda to ma zaujima, ako ste to prezivali, prezili, kedy to preslo, ako ste sa vysporiadavali s tou unavou, ked si nemoze clovek odpocinut, s tym beznadejnym pocitom, ked robite vsetko a nic nepomaha...
@libertine my sme mali koliky tiez,ale prisla som nato,ze co nam zaberalo a to bol horuci zabal na brusko,cumel do pusy a natriasanie na rukach,ale ako prisiel 3 mesiac tak sa to stratilo same,....aj ja som bola unavena hrozne,dostala som poporodnu depku a mesiac sa mi o dieta starala kamoska,....esteze bolo leto,takze sme chori neboli,ale bolo to tazke,...a do dnes nespime celu noc,ale nejak som si uz zvykla,...
@libertine ahoj my sme mali s kolikami problem skoro cely prvy rok malej, zo zaciatku to bol des a hruza, ale ako sme zacali pouzivat biogaju, babycalm a rektalnu tak sa to zlepsilo a to podstatne a uz to bolo ok 🙂
Treba sa hlavne ukľudniť, lebo všetka nervozita prechádza na dieťa. Keď si ty unavená, v depresii, tak to všetko dieťa vníma a tiež plače a je nekľudné a to ešte všetko zhoršuje, aj koliky z toho vznikajú. Treba zapojiť aj iných ľudí, keď si psychicky na dne, aj fyzicky, otecka, babku, dedka, ostatné deti. Ja keď som večer unavená, tak pri mne napríklad plače, tak dám tatinovi a prestane. Aj dieťa má mamy niekedy dosť. Možno ju aj vytáča, že je stále s tebou, dieťa potrebuje spoznávať svet aj v perinke.
Nam na koliky pomahal Infacol (alebo aj Sab Simplex), davali sme ho najprv vecer, lebo vtedy mala koliky, ale zabral az ked sme davali pred kazdym papanim (postupne sme ho vysadzali do konca 3. mesiaca, vtedy uz buva traviaci system dozrety). Ak nahodou prisli koliky, tak sme masirovali brusko, cvicili nozickami, nahrievali a prikladali plienku, hojdali na rukach, spievali, natierali brusko mastickou Pupik. Davala som si pozor na to, co jem, ked som dojcila. Nasa mala tiez vela plakavala, ale zistila som, ze mam malo mliecka, tak sa aj chuda asi nalogala vzduchu, aj z toho mohla mat koliky. Dokrmovala som ju a s hore uvedenym postupom koliky zmizli.
Na nervozitu a unavu pomoze jedine dospat a to sa mi podarilo jedine, ked mi malu kocikovali, vtedy spala aj 3-4 hodky a ja som zatial dospala. Bolo to hrozne obdobie, treba vydrzat.
Drzim palce.
...prvých 6 mesiacov bolo ako nočná mora................dieťa plakalo celé noci, a ja som presedela kymacajuc sa pri postielke niekedy až do rána, niekedy zaspala už o 03.00.... a cez den cely kolobeh domácnosti... spánok sem tam hodina, sem tam 15 minut..len taká prvá pomoc, aby clovek nezomrel........... Chodila som po dome ako mátoha, neumytá, neučesaná, mrtvolne bleda s čiernymi kruhmi pod očami, energiu som brala z rýchlych jedál ako čokoláda pečivo a podobne, čo sa podpísalo na hmotnosti. Keby bola adoptovaná, boli chvile, že by som ju bola vrátila..... depresie s nedostatku spánku, neschopnosť nabrat sily na jednoduche veci, ako je umyť si vlasy. Obliecť sa a ist von bola nadludská námaha...........
U nás to bolo sposobené fámou, že materské mlieko nemože byť slabé. Bolo to aj u syna, preplakal 5 týždnov, hoci bol plne kojený a napokon vyslo najavo, že mal nedostatok základných látok- mala som slabé mlieko a ked začal piť sunar (vtedy iné nebolo) tak zrazu prespal 12 hodin a tak to aj zostalo. U dcerky po 20 rokoch to isté.... neustály plač od hladu, hoci som kojila často, podla pokynov laktačnej, vselico sa skušalo... malá plakala od hladu.... a umelé mlieko nechcela ani z flase, ani z lyzicky, ani striekačkou, ani suplementor... nič., nič....len nárek a moje zufalstvo. priberala pravidelne, ale menej nez ostatné deti. Zufalstvo vyvrcholilo okolo 5 mesiaca, ked sa mi mlieko zacalo stracat, hoci som odstriekavala a zacala brat domperidon na zvysenie laktacie. Spánok, ktorý som naspala v priebehu 6 mesiaca sa dá počítat na hodiny. 2x som zamdlela od unavy. Uz sa to riešilo aj s lekármi..... malá nola objednaná na infúzie a mne uz bolo vsetko jedno, nech umriem, nech vsetci umrú......aj tak som sa kymácala na pokraji psychického a fyz zrutenia.
A potom jedného dna, na tisíci pokus s flaskou... na konci jej 6 mesiaca začala z tej flasky piť. Na druhy den som nemala kvapku mlieka, prsia, ako keby som nikdy nekojila. Myslím, že som tu biednu laktáciu držala len psychikou.
Takže ako mi bolo prvých 6 mesiacov?
Od 6 mesiaca, odkedy vypila prvu flasu UM, pila ža sa jej pot robil na čele, potom že uffff, grrc a zaspala ako poleno a spala na 12 a pol hodiny vkuse. a tak je to odvtedy stale---sem tam niečo je, ale minimálne. Odvtedy spí v samostatnej izbe, nerušíme sa, a vsetci sa vyspíme.
co mne pomohlo?manzel, mama...stacilo, ked malu natriasali na rukach oni´a ja som sa mohla aspon osprchovat. po asi mesiaci a pol sme skusili malej dat ine mlieko a zaviazat do zavinovacky rucicky k telu, napevno...znie to mozno ako blbost ale fakt hned v tu noc nam zaspala akoby utal, asi o 21 a do 6 ani nepipla....
@libertine ahoj.naša prvorodená mala koliky.nastali po návrate s pôrodnice.vtedy sme žili ešte u svokry.bolo to hrozné obdobie.pamätám si že vždy to začalo o 19tej a trvalo do 22tej.nepomáhalo nič.no potom som ju dávala ked takto revala tak o 21(bol november)spať do kočíka a na balkon. v tedy sa ukludnila.no tie pohľady susedov-chudátko čo vám tak plačká,čo jej je ked tak večer plače.najradšej by som ich všetkých v tej dobe zaškrtila a najviac svokru.malá plakala,ona otvorila dvere na izbe a :CHúdátko zase plače? a zavrela dvere.mala som chuť po nej hodiť čo som mala po ruke.trvalo to do 2,5mes.zapisovala som si aj trvanie kolík a išlo to tak že najprv plakala 3hodiny,potom 2,5 hodiny,potom 2 hodiny,hodinu a potom už pol hodinu a prestala vôbec.striedali sme sa s mužom,stým že bud on,alebo ja sme odišli do druhej izby aby sme sa s toho nescvokli.