Ahojte chcem sa opýtať či má niekto skúsenosť. Môj 2 ročný syn štípe sa kuše sa naťahuje vykruca si bradavky keď mu dookola opakujem prestaň nesmieš to robiť budeš mať bobo. Nepočúva mava aj nervové záchvaty keď mu niečo nejde hodí to o zem uteká preč place no slzy nie sú keď mu to chcem ukázať ako to ide nechce nervaci sa nerozpráva ale pochopí čo mu poviem. Keď mu niečo zakazem tak nie že place ale začne kričať hucat viac a viac. Malý sme aj taky stav že sme ho museli držať v náručí aby sa ukludnil. Môže to byť nejaká porucha spojená s rečou alebo niečo. Ďakujem
Jq myslím že je to úplne zdravý 2 ročný chlapec v období vzdoru, ktorý nevie pomenovať svoje emócie tak ich dáva najavo hnevom. Vy by ste mu mali byť pri každom takom zachvate oporou a vždy ho silno objať a ukázať mu že ho milujete, a dobre je ak mu aj poviete že viete že sa hnevá.a s tými bradavkami vás jednoducho skúša. Môj zas tak hádže dookola ovládač 🙂
@ojko99 môj syn má 3r, takéto správanie trvalo cca od 2rokov do 2 2/3 , prestal na hádzať o zem nad všetkým nervacit atď, reč nebola žiadna skoro pár slov,rozhovoril sa až teraz a vety,reč nieje čistá ale hovorí vo vetách ... Môjho objatie ešte viac nervovalo napr , teraz má svoje muchy je svojsky ale ok ... Či nejde o neaku poruchu také to vždy 50/50, takto sa často prejavujú zdravé deti ale áno môže tam byť aj niečo, čo mne hovorili tak napr adhd sa dobre diagnostikuje napr až okolo6rokov , skôr dávajú poniektorí tak odbuka dobíja tak neviem ... To že bucha a nervuje nože byť začínajúce obdobie vzdoru
@ojko99 keď to robí tak mu Nehovor že prestaň, to je zbytočne. Toto je obdobie vzdoru, deti dokazu neuveriteľne nervacit.
Skôr mu podaj niečo do rúk, záujmy ho niečim, otoč jeho pozornosť inam
A áno, nervacenie má súvis s rečou, deti nevedia verbalizovat ro čo cítia, čo potrebuju, chcú, vo im vadí, …. preto revu, chytajú amok, hystericia, …
To všetko prejde
Podla mna je zdravy,len kedze este nerozprava nevie vyjadrit a pomenovat svoje emocie a vysvetlit co a preco chce a preto reaguje takto.Nebodaj ked mu to aj odopries tak koniec sveta!Moj maly sa buchal ked sa hneval alebo mu nebolo vyhovene rukou do hlavicky v zlosti.Niekedy som mu ruku jemne chytila,inokedy som si to nevsimala a prestal casom.Mne najlepsie na maleho,ktory je v rovnakom veku ako tvoj ked ma nervy najlepsie zabera ked si k nemu sadnem a zopakujem to co sa mi snazi vysvetlit ze chce napriklad,aby vedel ze mu rozumiem co sa snazi naznacit."Ty chces stukat tlacidka na pracke ze?"Prikyvne."Tak sa dohodnime,ze stlacis toto a toto,bude to potom v poriadku?"Vacsinou prikyvne a zlost ani nepride lebo mu nezakazem vsetky blbosti sveta.Fakt mu v drvivrj vacsine staci yo na vom sa dohodneme.Rozumie mi.Fakt sa s nim dalo tymto sposobom super dohodnut uz aj ked mal rok-rok a pol.90% situacii s nim dokazem takto dohodou vyriesit.Ked mu vyhoviet neviem tak mu zopakujem ci spravne rozumiem co chce a poviem mu ze ok,chapem,ale nechcem ti to dat,lebo sa bojjm ze si ublizis.Samozrejme vtedy sa vacsinou nazlosti.Ale kedze mu nezakazujem kazdymu prkotinu ale dohodnem sa s nim vysledok tohto je ovela menej hysakov.Samozrejme ze mi to nefunguje na 100%,ale vtedy ho necham vyzurit a ked to uz prehana ide ja tomu hovorim "premysla o sebe"na nejake miesto kde je sam a je bezpecne nemoze si ublizit.On sa tam vyzuri,potom pride vykludneny,spytam sa ho ci je uz kludny,ci bude posluchat?On povie ze ano a zivot ide dalej akoby sa nic nedialo.Cize je to len prechodna faza.Niekedy sa ho zase spytam ked zuri ci ho mozem pomojkat.Niekedy chce a ukludni sa,inokedy nie.Ale zo 100%hysakov takto 60% viem zvladnut bez toho aby vobec prepukli.Je to naozaj len prechodbe obdobie kym sa nauci rozpravat a vhjadrovat.Znama mala s dcerkou presne kvoli oneskorenemu rozpravaniu a ze jej nikto nerozumel taky problem s hysakmi ze jej dali ucitelky docasny odklad skolky.Zacala rozpravat a problem okamzite zmizol.Takze skus tie dohody,zrkadlit co hovori ze ci spravme chapes ze chce/potrebuje to a to a ked sa neda svietit tak proste povies nie a preco nie.Ono zase ked si tontak vezmes emocia nie je nic zle.Radsej nech z neho vyjde akoby ju mal v sebe potlacat.Ale vies s tym pracovat,proste ma taku emotivnejsiu povahu.Ja na mojom malom uplne vidim ze nim ten hnev musi prejst,vyzuri si to a zrazu stuk!Akoby sa ani nic nestalo.
@ojko99 má vek na obdobie vzdoru a píšeš aj že nerozpráva. Tými výbuchmi hnevu, búchaním, kopanim, krikom...dáva najavo svoju flustraciu z toho že vám nevie povedať čo chce. Keď nastúpi reč, tieto prejavy by mali začať miznúť. Ale pre istotu by som navštívila minimálne psychologicku alebo vyšetrenie u neurológa. Môže a nemusí to mať súvis s volakou diagnózou. Syn mal podobné prejavy ale keď začal po 2 rokoch rozprávať, o dosť sa to zlepšilo. A pozerám, že si z Boleráza, z TT ti odporúčam psychologicku Lazikovu, nám veľmi pomohla.
https://www.psychologsiloe.sk/o-mne/
@ojko99 má na obdobie vzdoru rok, potom prídu “tiresome threes-threenager”. Jednoducho vysvetľovať,vysvetľovať,vysvetľovať a ľúbiť objímať aj keď vás bude odtláčať. Nepovoliť v hraniciach ako napríklad maminu capať nemôžeš, alebo ovládač nemôžeš hádzať do záchoda a pod. Vymedziť hranice, ale dať im toľko lásky koľko treba. Rozmyslieť si za ktoré vojny chceťe bojovať a na ktorých až tak veľmi nezáleží. A hlavne teraz v “terrible twos” odceňovanie, pochvála za úplne všetko, ale že aj za prdnutie, oni na to teraz nesmierne dobre reagujú a ja mám 2/3 detí nesmierny úspech s týmto. Za každé nie/ne minimálne 1 a pol áno. Veľa šťastia. 🍀💕
@ojko99
Myslim ze toto vsetko je normalne. A prejde to ked zacne rozpravat a nauci sa vysporiadat s hnevom a emociami celkove.
To vykrucanie bradaviek a kusanie robi teraz uz hlavne preto, lebo to zakazujes. Uz mu to viac nezakazuj. Nevenuj tomu vela pozornosti. Namiesto toho sa zameraj na moment pred tym ako to zacne robit. Skus najst spustac tejto aktivity. Ja odhadujem ze je to jednak prejav hnevu voci tebe (pretoze nerozumies, co chce), ale hlavne sa ti tym snazi povedat ako sa citi. Tym ze si sposobuje bolest, sa ti snazi ukazat ze citi bolest. Skus mu vysvetlit, ze sa snazis mu porozumiet aj ked to niekedy nejde ale spolu to nejako zvladnete.
Ak sa mu nieco nedari, nechaj ho nech sa s tym potrapi. Nesnaz sa mu hned ukazovat a pomahat. Je to uplne normalne ak si ponervaci. Tak sa deti najlepsie ucia, ked na to pridu sami. Ale ak su urcite aktivity, ktore ho stresuju vac ako ine, tak sa snaz im vyhnut. Ukazovat ako veci funguju v momente ked uz je nahnevany, nie je ucinne, lebo v tom hneve sa uz nedokaze sustredit. Treba vysvetlovat a ukazovat kym este nie je nahnevany. Napriklad nas syn tahal za sebou hracku a niekedy sa mu zasekla o sedacku a zacal nervacit. Tak som ja s nim zacala tahat inu hracku a naschval som nechala nech sa mi zasekne o sedacku a potom som si tu hracku vyslobodila teatrelane takou formou divadielka aby som ziskala jeho pozornost a aby videl ako sa to robi... to som zopakovala par krat a opakovala som pri tom "musim s tym cuvnut" a ked sa potom zasekla jemu, stacilo povedat "musis s tym cuvnut" a uz vedel co robit.
Ak nieco zakazujes, vzdy uved dovod preco to zakazujes. Nechcem zby si tam liezol, lebo sa bojim ze spadnes, Nechcem aby si behal s tym v ruke, lebo nechcem aby sa to rozbilo ak nahodou spadnes.
Ak sa uz zlosti, nebrala by som ho narucia nasilu. U nasho syna to sposobi este vacsi hnev. Ja len sedim pri nom a opakujem ze vsetko je v poriadku a lubim ho a ponuknem naruc cas od casu, alebo naciahnem ruku a on sam po case pride ku mne. Az vtedy objimam. Tak malinke deti nevedia ako sa vysporiadat s emociami hnevu a frustracie. Potrebuju to trenovat a tak by som ho kludne nechala nech sa hneva a on zisti, ze ten hnev prejde sam od seba. Zisti ze sa toho nemusi bat a ze je to uplne normalna vec. Neodvadzala by som jeho pozornost na nieco ine... on si potrebuje tie emocie precitit. O tomto nepises ale dodam tiez ze by som ho neignorovala ked ma zachvat hnevu. Myslim ze ak je mama s nimi v tej chvili, tak to detickam pomaha sa popasovat s tou emociou rychlesie a lahsie, lebo vidia ze maju v mame pomoc.
@ojko99 aj nás to mával má diagnózu ADHD,porucha reči a emocionálnu poruchu.Vyrastol a kusania a bitiek keď mal asi 4 a pol roka.Dokonca nám dali odklad so škôlky.A nervi a záchvaty hnevu má stále