Dieťa zadržiava kakanie

@marcellka32 už som to skúšala aj tri dni jej nič nevravela....nič nepomohlo ako keby sa zasekla s tým že má kakať

@pupavka37 Sirup dulcosoft lactluloza, pôjde aj keď nechce...

@pupavka37 nám pomohol len čas, skúšali sme všetko možné☹((( bolo to hrozné, aj 10 dní nič, ale potom to prešlo........

@pupavka37 ah, my máme tiež od jak živá s tým kakanim problém. Raz je dobré a potom zase to príde. Dávam folrax 4g prášok raz denne a pekne mäkkú stolicu a samu ju to tlači kakat

My sme sa s tym trapili rok a pol. Hruza. Pomahal easylax ked uz bolo zle a ked som mu davala pravidelne jablka tak pomaly zacal sam.. uz od vtedy presli 2 roky ale tato tema je tabu. Chodi uz sice normalne ale nikdy o tom nehovori. Ja to respektujem. Bol to blok jak svina..

Dobry deň. Úplne súcitim, tiež sme si tým presli a viem že to je velmi náročné - pre dieťa aj pre rodicov. V istom bode som mala pocit že sa nám okolo toho točí cely život, syn zadržiaval niekoľko dni, bol už potom z toho nervózny, necitil sa dobre, ale napriek tomu sme ho nevedeli nijako presvedčiť, tvrdil že nepotrebuje ísť, hoci sme videli že zadržiava, nechcel sa už ani hrať, iba sedel alebo ležal, snaha urobiť si nejaký program mimo domu sa casto premenila na katastrofu, kazilo nám to spolocny čas, dovolenky, ... Nakoniec siel s krikom až keď to už naozaj nevedel udrzat. Potom sa pár dni cítil lepsie, a o 3-4 dni opäť bolesti, nervozita, kolotoc. Skúšali sme všetko možné - od ignorovania, cez čítanie/rozprávky v kúpeľni až po odmeny a sľuby - nič nepomáhalo.
Tiež som sa dočítala že je najlepšie nedávať tomu pozornosť, ale aj tak som nevedela ako na to v praxi. Až keď mi to niekto veľmi dobre vysvetlil a pochopila som princíp tak to u nás akoby zázrakom zafungovalo za pár dni. Keď prišlo k tomu že syn zacal mat bolesti a zacal sa pýtať aby som bola s nim, tak som mu len odpovedala - “Vidim že sa necítis sa dobre - ty vies čo máš urobiť aby si sa cítil lepšie.” A to je všetko, nedala som mu ziadnu 1on1 pozornosť. Neskôr, ak sa znovu dožadoval mojej prítomnosti, tak som mu odpovedala podobne, fakticky, bez emocii, s tým že som mu dala najavo že to je na nom a robila som si ďalej svoje. Keď povedal že na záchod pojde iba keď tam pojdem s nim, znovu som mu odpovedala niečo v zmysle: “ty vieš ako ist na záchod sam. Keď budeš hotový tak ma zavolaj a prídem.” Len jednovetna odpoved - bez toho aby som sa dostala s nim do natahovania alebo akejkolvek diskusie hoci sa o to snažil (ani ziadne vyjednavanie o tom kde pojde kakať. Nocnik patrí do kúpeľne). Keď bolo treba tak som mu to po 10 minútach znovu zopakovala. Prešlo to až do kriku, keď už naozaj potreboval ísť a chcel aby som sla s nim. Ja som mu len s kľudom krátko odpovedala - “nebudem s tebou v kúpeľni ale prídem hneď ako ma zavolas že už si hotový.”
Najskor som riešila či mu takto nedám nesprávny signál že tam pre neho nie som keď ma potrebuje, ale práve naopak, dieťaťu sa tým vysiela signál nezávislosti/samostatnosti. Prvý krat to nebolo lahke ale nakoniec to zvládol v kúpeľni sám, a keď ma zavolal že je už hotový, bol veľmi šťastný. Na druhý deň keď potreboval ísť, tak to skúsil znovu - aby som sla s nim. Odpovedala som rovnako ako deň pred tým, a už to bolo bez naťahovania - sám odišiel do kúpeľne a potom už len zavolal: mama už som! Sama som neverila a odvtedy to už nebola tema. Zaujímavé že v rovnakom čase si pýtal aj viac pomoc napr. s obliekaním atd. - a tam som tiež reagovala podobne: ty sa vieš obliecť sam, pomozem ti len s tým co nedokážeš urobiť sám. Nehovorím že všetko sa vyrieši za deň, ale davat mu samostatnosť v tom na co je pripravený nám veľmi pomáha. Držím paste aby sa to aj u vás čím skôr zlepšilo. Dajte vedieť 🙂

@erivavs presne tak ako píšete...