Dieťa s Aspergerovým syndrómom

koľko má rokov? Otec dieťaťa žije v domácnosti? Alebo starí rodičia? Veľmi často je toto genetika a teda od koho to má? Nemohol by ten človek tráviť s ňou viac času a zároveň sa tým dospelým aj inšpirovať ako k nej pristupovať?

@lenka22031 Chodim.

@marsmykkok Ma to po muzovi. Ale aj ja mam vela crt. Najhorsie je, ze ma vytacaju prave tie veci, ktore nemam prijate u seba.

@marsmykkok Muz ju zvlada este menej ako ja. On velmi zle reaguje na krik a plac.

mam kamaratku/spoluziacku na vyske s aspergerom. Ma normalne rodinu + 2 deti. Jedine co, blbo vybrala partnera. Ale za to moze dost nefuncna rodina. Oni vedeli ze ma aspergera a nejako im nedoslo, ze pri tom vybere mali pomoct. Inak je velmi uspesna v skole - na informatike, vyslo jej napriemerne IQ a zapadla do kolektivu. Sice je v tom taka trosku neohrabaná :D ale je mila, a ja ju mam velmi rada. Nema rada velke skupiny ludi ale dokaze ist slusne 1:1.
Neboj, nic nie je stratene 🙂

Určite si na tom lepšie ako ja mám doma Rianku s autizmom ťažká forma a vermi mame to ťažšie ako vy ale naučili sme sa s tím žiť je to naše slniečko často s ťažkými dňami ale sme šťastní

@kittykat22 Nebojim sa o jej buducnost. Riesim kazdodennu realitu doma. V skole je tiez dcera uzasna, mudra, sikovna a doma je to iny clovek.

@andrejka1974 Obdivujem ta. Urcite to mate velmi narocne.

neskusala si nejake centrum pomoci pre deti s aspergerom? Neviem ci nieco take existuje, ale tieto mamicky niekde musia byt. Skus nejaku skupiny na konikovi, mozes aj cz, emimo, facebook - tam sa zhlukuju mamicky so specifickymi potrebami deti. Som si ista, ze vela z nich riesi to co ty a tiez sa citili, ze su na to same. Mozno najdes nejake odpovede.
Psychicky je odlahcujuce vediet, ze v tom niesi sama a mas niekoho kto ti rozumie, pochopi ta a najdes u nich slova podpory.

Psychológ určite. Život a výchova takého dieťaťa je veľmi náročná a to viem iba z počutia.

Rozumiem ti. Mam dcerku s AS a je to naozaj narocne na psychiku. Ja zas casto rozmyslam ako zvladne zivot ako dospela ked uz vela veci nezvlada ako dieta. Je mimoriadne inteligentna, sikovna...len proste su tam take zvlastnosti, ze naozaj nevie fungovat v zivote. U vas aspon ide ta skola. Moja skolu nezvlada, vobec. Dojde tam a kresli si, alebo si zdriemne, alebo tam ani nedojde vobec lebo jej pride zo stresu zle.

Pozri, mam dvoch synov s AS, cize vsetko co ti poviem, myslim v dobrom a z vlastnej skusenosti. Ak chces nielen prezit, ale aj zit a zaroven naucit dieta fungovat v nasom svete a spolocnosti, potrebujes prehodnotit vsetko, co si doteraz povazovala za dolezite a vytriedit z toho to, co je pre teba naozaj podstatne a co riesis alebo ta rozculuje len kvoli tlaku spolocnosti ( napr. ak to dieta chyti amok na ulici, lebo potrebujes odbocit inym smerom, ako je ono zvyknute a ludia sa na teba pozeraju a davaju ti rady, ako mas to rozmaznane decko vychovat, lebo ti bude skakat po hlave a pod.) Take dieta ti naozaj nastavi zrkadlo a bude sa pytat otazky, na ktore my, dospeli, neradi odpovedame. Je to tazke, bude to tazke, ale pre to dieta jebto este tazsie a ty si ten oporny bod, ktory moze dat jeho rozbity svet ako tak do poriadku.

Najhorsie je to do tych 5-6 rokov. Dcera ma AS, bude mat 17 a je to bezne dievca. Su pridruzene nejake mensie nuamsy ale vsetko v pohodicke

Potesim ta - vekom sa vsetky prejavy, ktore teraz neznasas, zlepsia, niektore zmiznu uplne. Moj je uz dospely a je to uplne normalny clovek. Ok, obcas trochu divny. Ale vies, ono ak ma clovek aj nejake kvality - a to ja teda nepoznam AS, ktory by ziadne nemal a je vo svojej podstate dobry, tak ludia prepacia tie drobne neohrabanosti, ktore AS ma.
Bud rada, ze zvlada skolu, lebo u nas to bol problem cislo jedna a vlastne sa da povedat, ze to bol casom jediny problem. Aj ked je dost mozne, ze doma mas s nou problem aj kvoli tomu, ze v skole minie celu svoju kapacitu, aby nejako fungovala a doma sa potom musi uvolnit a preto je to take zle.. My sme si tu na MK roky pisali, vyhladaj si temu, kde je tisice prispevkov.. uz tam velmi nechodime, lebo deti uz mame vacsina velke, ale moze to byt zaujimave citanie a mozno ti nieco z toho aj pomoze a hlavne uvidis, ze nie si sama..

@elli333 To mi je luto, ze nezvlada skolu. Moja chodi na sukromnu, tak asi aj preto to zvlada. Ma uz 10 rokov, nadpriemerne inteligentna, ale v niektorych veciach strasne hlupucka. Kym sa dostanu do dospelosti, vela veci sa este zmeni.

@tululu Moja ma uz 10 rokov. Nikdy som neriesila, co si myslia druhi. Nastastie, uz v jej ranom veku sa ku mne dostali knihy a kurzy o respektujucom rodicovstve. Len cim je starsia, tym menej trpezlivosti s nou mam, viac povinnosti, som unavena uz zo vsetkeho.

@libusak Skvele, nech sa jej dari. Mnohe veci sa oproti detstvu zlepsili. Teraz uz pomaly prichadza puperta asi.

@akvi Dakujem. Ano, bude to aj tym, ze v skole maskuke, vycerpa sa a doma si potom na nas “vylieva” zlost. Ale robi to aj cez vikendy a prazdniny.

Autorka, ak má už 10 rokov, ver, že najhoršie máte za sebou. Je super, že ideš cestou respektujucej výchovy, je to to najlepšie, čo si mohla spraviť. A so svojím vyčerpaním skús popracovať, viac veci púšťaj, zbytočne nepremýšľaj, že prečo zase to, prečo zase hento, lebo sa zblázniš. Ja ťa úplne chápem, fakt, strašne veľa som sa musela pri synovi naučiť. A najväčšia lekcia bola presne o tom zaujatí postoja, ak nejde o život, ide o h..o. Mne sa veľmi uľavilo, naozaj veľmi, keď som pustila väčšinu toho, "čo by sa malo". Lebo len stereotypy a strachy ti vytvárajú ten tlak, ktorý cítiš ako neznesiteľný. U mňa je už úplne automatický mechanizmus , ktorý sa zapne v akejkoľvek nepríjemnej situácii - komu to vadí, prečo vlastne, je to stereotyp?, strach?, čo je za tým, ako to teraz potrebujem. Toto zanalyzujem za pár sekúnd a viem reagovať oveľa lepšie a hlavne, hlavne ma to neničí. Kľudne napíš situácie, ktoré sú pre teba ťažké, možno ti pomôže to rozpitvat a vidieť iný pohľad.

@akvi Rana su stresujuce, kym vobec vsatne, taha sa jak sopel, stale ju treba napominat, sledovat cas, keby mam ist rano do prace, tak absolutne nestiham seba pripravit, lebo sa musim tocit okolo nej a popritom chystat jedlo. Odmietam vstavat pol hodiny skor len preto, ze ona sa rano moce. Ma si umyt zuby, obliect sa a ucesat, niekedy to ide fajn, vacsinou vsak nestiha za 40 minut. Skor ju budit nemozem, lebo vecer jej trva dlho zaspat. Na vacsinu veci, co nie su podla jej predstav reaguje krikom a placom. Nastastie, nemava zachvaty niekolkohodinove, kedze vsetko vypusta hned. Dokaze pokazit niekoho narodeninovy den len preto, ze nieco neslo podla jej predstavy. Ked ma ku domacej ulohe nieco nakreslit, trva jej to dlho, hneva sa pri tom, lebo to nie je podla jej predstav. Jeden jediny den sme nemali od narodenia mladsieho surodenca kludny. Predtym to bolo jednoduchsie, lebo bola sama a ja na materskej. Dost ziarlila na brata, robila mu zle, teraz sa uz vedia pekne zahrat, ale aj povadit.

Podobne. Z celej duse nenavidim rana, ked musia ist do skoly. Mojho musim budit v intervaloch, aby si este stihol pred skolou robit svoje ritualy, lebo inak by do skoly ani nesiel. Vacsinou zaspava po 11tej a vstava casto uz po piatej. Nezaspi sam, trva mu aj 2 hodiny, kym sa pred spankom upokoji a to sa potrebuje so mnou rozpravat. Musim mat naplanovany kazdy bozi den, lebo ak sa nieco zmeni, tak mu trva hodiny, kym sa naspat dostane do svojej rutiny. Kvoli takym beznym veciam, ako ze prezliect sa ked pride zo skoly (ziadna druzina, casto ho beriem skor z vyucovania, ma aj soc. volno) mal niekolkohodinove amoky, tu som proste rezignovala, ako aj pri inych "normalnych veciach" a nechala ho tak, upokojil sa. Potrebuje mat co najvacsiu kontrolu nad svojim zivotom a rozhodovanim, lebo inak nefunguje. To je ale strasne tazke, lebo nechat tak velku autonomiu 9 rocnemu dietatu je desive a strasne to zasahuje do nasho bezneho zivota celej rodiny, ktory sa vlastne nonstop toci okolo toho. A ak pride vec, na ktorej ako rodicia trvame a on nechce, tak to su sialene amoky. Mladsi syn, ktory je AS je oproti tomu zlaticko. Cize rozumiem ti....A tiez som vycerpana. Ale vidno aj pokroky, vidno, ako si zacina uvedomovat, kedy sa prestal ovladat, zacina si vsimat, kedy chytam nervy a snazi sa hladat kompromisy, riesenia, upokojovat situaciu...

@tululu Kolko rokov ma starsi syn? Obaja su AS? Ja mam aj pri mladsom podozrenie. Dcera je potom asi extrovertny typ, tam mam podozrenie aj na adhd. Je mozne, ze ma rano nejake ritualy, sem tam nieco postrehnem, ale to ma skor take fazy len, ze niekdy tie ritualy dodrziava a niekedy vobec. Ja som sama uzkostna, take zmeny planu su asi najhorsie zvladane mnou, dceru viem casto nejako pripravit a ukludnit, ale ak sa nieco neocakavane stane, tak to najviac rozhodi mna.

No veď napríklad ráno, ak nestihne, tak nestihne. Pôjde neumyta, neučesana. To sa dá pekne pustiť.

A teraz si si dala aj odpoveď, že o kom to je, je to naozaj o tvojich strachoch a tvojej úzkosti. S tým potrebuješ pracovať. Vždy je to viac o rodičoch, ako o deťoch. Ja som bola na niekoľkých terapiach, veľmi mi pomohli pochopiť toto, čo ti píšem. Aj keď to vyzerá divne a človek sa tomu chce brániť, pretože chce silou mocou riešiť dieťa. Ale to proste nefunguje. Potrebuješ riešiť hlavne seba.

Starsi bude mat 10, je to cisty AS, uzkostlivy, perfekcionista, introvert, socialna fobia a xy inych veeci, mladsi je tiez AS, ale mierny.

@akvi Mne by to nevadilo, ale ona dostane taky zachvat, ze ju ani do auta neodnesieme.

@akvi Ano. To viem, ze sa musim v prvom rade postarat o seba. Len do praxe sa mi to tazko zavadza.

Aha, rozumiem. Cize ona chyta hysak, ak sa nestiha umyt, ucesat, zaroven ale ona je ta, ktora natahuje cas a dostava do stresu seba aj teba. Toto som riesila tiez s trapeutom, len trochu ine situacie, ale princip ten isty. Tazko sa to vysvetluje, ale skusim - AS chce mat kontrolu nad vsetkym a chce mat aj kontrolu nad tym, nad cim ju nemava - cize nad tymi situaciami, ktore ho dovadzaju az k hysaku. Ma akoby pocit, ze ak za den vyrobi X stresovych situacii, ktore vie ovladnut, tak to bude ok a tak vedome vyhladava tieto drobne stresy, ktore su uz ale vlastne rutinou a tu moc nad nimi ma (pretoze vie presne, ako to bude prebiehat, ked sa nestiha umyt, ucesat, ten scenar byva plus minus rovnaky). Lenze si neuvedomuje, ze za den sa stane dalsich X situacii, ktore pod kontrolou nebude mat a jeho pohar stresu sa preplni a pretecie. Co je ulohou teba, ako rodica - vysvetlit mu presne to, ze sa musi "setrit". Ja som to mojmu presne takto vysvetlovala, s tym poharom, ze kazda stresova situacia tam pridava kusok a raz ten pohar pretecie, ci sa mu to paci, ci nie. A ze nemoze mat proste vsetko pod kontrolou a ma dbat , aby to, co moze, aby to prebiehalo v klude, bez stresu, aby proste zbytocne nevyrabal tie situacie. Moj uz ale bol starsi, tusim 13 mal, ked sme toto riesili, pomalicky pochopil, naozaj sa to velmi zlepsilo, pomahala som mu tym, ze som tie situacie "odhalovala" a pomenuvala, ze teraz robis toto a potom sa citis takto.. Napriklad on v skole chodil casto na WC a naplnat si flasu vodou. A to bolo presne o tom, ze vedel, ktori ucitelia su na to haklivi (lebo niektori to neriesili, oni vedeli, ze on to takto ma a vlastne tym, ze tomu nedavali ziadnu pozornost, tak on to potom u nich bud nerobil, alebo minimalne) No a ti, ktorych tym vytacal, tak ti uplne hrali jeho hru, ze teda zacali ho upozornovat, komentovat to a on im argumentoval a obhajoval sa - a to bola presne jedna z tych situacii, ktore vedel, ze ma pod kontrolou..Zaroven sa mu ale plnil pohar stresu a castokrat potom nezvladol veci, ktore uz zvladal s prehladom.. Vela sme sa o tom bavili a myslim si, ze pochopil a popracoval na tom..

My mame diag.stanovenu asi 2 mesiace, syn má 6, ale viacmenej okolo 3-4 rokov to bolo určite najhoršie v zmysle jeho záchvatov.
V práci som mala v tom období peklo, , čiže úprimne neviem ako som to prežila.🙈
Myslím, že mám z toho normálne traumu.

Mam šťastie,že sa o túto tému zaujímam, a preto som už tušila že máme dieťa s AS a vedela som tak intuitívne zvládať tie záchvaty/rituály...pomohlo predchádzať spúšťačom a tým ze bol ešte malý odpútať pozornosť.
Momentálne sme na tom dosť dobre, ma také to zlaté obdobie dieťaťa.
Ale tiež sa obávam školy, dali sme odklad, ale bojím sa ako to bude zvládať.
Hlavne rad diriguje, hneď veci povie priamo, nevie si tak získať ľudí a hlavne nevie nadviazať kontakt s rovesníkmi...🤷‍♀️
Je taký robot ze sa sprava nepritomne alebo ako šašo, hrozne sa predvádza, no keď sa okolie začne smiať, začne robiť brutálny krik prečo sa na ňom smejú...
Pracujeme s tým nonstop ale vzdy sa nájde nejaká nova situácia co prekvapí.🙉
Najmä tie stereotypy ma unavujú, dookola robiť to isté, rad hra divadlo a vždy chce opakovať tu svoju scénku...neviem ako ho naučiť tak prirodzene reagovať na zmenu.
Pozerá rozprávku a aj 20krat si ju pretoci na obľúbenej scéne a kuká na to a skáče si a chodí dookola.
Keby mohol aj pri jedení by chodil do kruhu...ked je v intenzívnom zážitku chce pohyb...

Ja ako človek som veľmi veselá, živá, spontánna, nemám z ničoho stres, okamžite viem zaujať a spoznať mnoho ľudí, čiže mat takéto dieťa co toto NEMA je pre mňa ťažká výzva, pochopiť to.
Našťastie s mm mame dobre manželstvo, takže malému dosť pomáha že máme doma pohodu, neviem si predstaviť, že sa s tým trápim sama.

Skôr neviem ako ísť na terapie, riešiť to v škole v škôlke to ani nevedia .

Bývame ďaleko od "moderného sveta", čiže by sme museli cestovať aj 1,5hod k najbližšiemu mestu kde sa to dá riešiť.