Ahojte prosím vás stretli ste sa už s tým že ma dieťa strach ze zomrie? Ja sa už toho začínam obávať že čo to môže byť... Úzkost či? Proste je v pohode a odrazu príde mami zase... Niekedy až mi začne plakať 😔 proste sa jej zmocní strach a musím ju stizkat....
Ano, mam skusenosť. Aj ja som taka bola, neskor sa z toho vyvinula panicka uzkosť a ďalšie ine pridružene diagnozy
to ma kazda mama , proste sa stym musis naucit zit
Kolko ma rokov?
😔 podľa mňa to nie je ok. Záleží aj ale veľké dieťa. Nestretla som sa s tým, neporadil ale budem sledovať ,čo poradia iní.
A ako dlho to trva? Predchadzalo tomu nieco? Nejaka udalost?
@dominika_sk a od koľkých rokov si to mala? Prešlo ti to potom?
@gabilili kolko ma rokov? V urcitom veku su deti na smrt citlivejsie a ak cosi take zazilo/ vnimalo v okoli, moze nad tym.takto uvazovat.. Mozno takto reaguje na covid situaciu.. pozeravate pred nou spravy? Rozpravate sa o umrtiach tak, ze vas pocuje?
Co sa tyka reakcie, ja by som vysvetlila, ze smrt sice k zivotu patri, ale zomieraju najma stari ludia, ked sa zavrsi ich zivot.. na toto by som sa sustredila.. to, ze zial ludia zomieraju aj priskoro by som vyhybavo nekomentovala, kym by som nedostala priamu otazku... ak ste veriaci, mozes vysvetlit koncept posmrtneho zivota..
Hlavne nezlahcovat, rozpravat priamo, ale primerane veku..
@gabilili Mam skusenost zo sirsej rodiny, kedy dieta v rovnakom veku, ako tvoja dcera tiez malo taketo stavy. Chlapec sabal spavat, ze v spanku zomrie a pod. U neho to bola reakcia na umrtie v rodine, ale neslo o jemu blizku osobu.. po case ho to preslo, je zneho zdravy pubertiak bez psych. poruch.. podla psychologicky s ktorou sa matka chlapca radila, je 6-8r je presne to kriticke obdobie, kedy si dieta intenzivne uvedomuje konecnost zivota..
@gabilili mozno zomrel v skole nejakej spoluziacke dedko/babka, alebo videla nieco v televizore. Snaz sa jej pozornost vtedy upriamit na nieco ine, uz nie az tak ju ľutovať, ale skor nahovorit aby ste sa spolu zahrali, nieco si precitali, atd.. Chvilu take obdobie je okej, ale ak by to bolo dlhsie, alebo velmi ovplyvnovalo zivot, pripadne by podla tvojho nazoru ten strach bol privelky, isla by som k psychologicke. Za to nic nedas, ono to aj tak funguje tak ze najskor ide rodic, dieta častokrát ani nemusi ist, psycholog rodicovi da radu a je po probleme
@gabilili syn má 12 a cca od 9 ma občas takéto stavy. Potom to prejde a teraz to tu máme zas. Neviem prísť na spúšťač, skúšali sme psychologicku, podľa nej puberta... Odborníčka že až, ale nenasla som tip na lepšiu. Resp o niečom inom som počula, ale tam bola znama so synom a po jej skúsenosti tam ani nejdem strácať čas.
Takže neviem co s tým, jedinú cestu vidím v intenzívnej fyzickej aktivite, vypotit zo seba negatívne myšlienky, nemať čas myslieť na to. Ale to nevyrieši príčinu. Keď sa s ním rozprávam, nepovie mi prečo, nevie prečo ma tieto stavy. Momentálne mu strašne chyba kontakt s rovesníkmi, verím, že ak by tu nebol covid a žil by normálne s deťmi, bolo by všetko lepšie
nahodou nepozerate teraz castejsie spravy? nerozpravate sa teraz castejsie o corone? o umrtiach? o nakazenych? o nemocnicach? deti podvedome vsetko pocuju a vedia byt z tejto corony zmatene... ja mam doma 6 a 7 rocneho,... dlho sme ich drzali mimo toho ze vela nevedeli... odkedy im v skole skolke toia stale o chorobe o baciloch zrazu sa boja bacilov ze im ublizia ze ochoreju... ale vela vysvetlujeme a casom sa ukludnili a prestali riesit...
@gabilili aj moju napadaju kadejaké myšlienky, veľa sa o tom rozprávame, že je fajn že myšlienky chodia aj keď sú nepríjemné, ale netreba každej prikladat veľký význam. Skúšame odviesť pozornosť, skúsiť mysliet na opak toho čo ju trápi, niekedy si na myšlienky povedať len "no a co" a tak, že väčšinou sa jej aj tie zle po čase zunuju, hlavne ak im nebude prikladat väčší význam než majú.
Ja som mavala to iste....vacainou ked som mala nejaku psych.zataz..no zataz...vzdy to prislo u babky ked ma tam mamina dala na prazdniny...
Si pamatam ako ma babka davala spat a ja som jej povedala ze nechcem spat lwbo sa bojim ze sa nezobudim a zomriem..preslo to
A ako reagujes? Ako jej vysvetľujes smrť?
Mám tri deti a prídu také stavy občas u každého že si uvedomujú smrť a riešia to.. niekedy sa dokonca niektoré rozplakalo (ale to sa stalo len pár krát) u nás je smrť vnímaná hlavne preto že im zomrel.dedko, čoskoro asi zomrie môj otec a moju mamu nikdy nepoznali, takže chodievame častejšie na cintorín a oni sa veľa pýtajú.. mám dojem že čím viac sa o tom rozprávame a rozoberáme to ako si predstavujeme "druhu stranu" tým lepšie ten fakt smrti berú.. nič pred nimi nezamlcujem, ale snažím sa im to vysvetľovať primerane k veku...
Tak, ja som sa nikdy nebála že mi dieťa zomrie. Ani pozmýšľať. Ani keď bola od narodenia na bruchu bez motora spala s nami. Nikdy sa mi nestalo žeby som ju bola kontrolovať či dýcha ani neskôr že by zomreli moje dve deti
Jaj dcéra??
Tak vysvetluj jej. Myslím si že príde vek keď deti už vnímajú život a uveduju si vážnejšie veci. Podľa Mna normálne
@gabilili aj môj syn mal intenzívny strach zo smrti približne vo veku 6-8 rokov (zomrel môj otec a pred tým manželov otec) trvalo to pár mesiacov - čas všetko vylieči, takže pomaly to ustupovalo. Pomáhali večerné rozhovory a ubezpečovanie, že je ešte mladučký a budeme stále pri ňom a neopustíme ho. Spoločné zaspávanie miluje doteraz a to bude mať už 13 🙂
@gabilili Myslím že každý sa boji smrti.