Deti a návšteva cintorína. Vzít je nebo ne?

elise
6. okt 2007

chcem sa spýtať na názor či je vhodné aby deti chodili na cintoríny v čase všech svetých, pohrebov, iných výročí smrti našich blízskych??? mám 9 mesačného syna aneviem či je vhodné sním ísť ku hrobu, čo mu mám povedať....... 🙂 bojím sa aby neutrpel nejakú traumu

andrea.m
6. okt 2007

podľa mňa 9 mesačné dieťa je príliš malé na to aby pochopilo čo vlastne je na tom cintoríne(pochovaní ľudia).

dannynka
6. okt 2007

elisse-my sme boli na pohrebe ked mala nasa Gabika asi 6-mesiacov a bolo to v poho,nemyslim si ze by im to nieco spravilo alebo ze by to bolo nevhodne...
ja si myslim ze su to skvor reci starsich babiniek a podobne....
ale tiez si myslim ze je to kazdeho vec..... 😉

elise
autor
6. okt 2007

neviem ako bude spracovávať "zážitok" z tolkých zapálených sviecí a kvetov 🙂 malý je dosť vnímavý a keď má velký zážitok tak to nevie dobre spracovať a plačká, tak sa bojím ako bude ragovať

dadulka19
6. okt 2007

elise,úplne kľudne chod 🙂 .Týždeň po tom,ako moja sestra porodila,nám zomrela mamina.Takže prvá cesta mojho synovca viedla na cintorín.Ked so o 2 roky porodila ja,na cintorín som chodila veľmi často,mala som pocit,že som bližšie k mamine,bol tam kľud,občas som si aj posedela na lavičke.Ked už dcérka začala vnímať,tak sa aj veľa pýtala,tak som jej vysvetlovala,prečo tam chodíme a prečo to tak vlastne je.Ked sa jej opýtam,či ideme babinke zapáliť sviečku,vždy súhlasí.
Traumu dieťa nemá mať z čoho,jedine,ak mu nejaký dobrák bude rozprávať o tom nezmysli.... 😀

luciferova
6. okt 2007

podla mna v pohode, dieta to este nejako "neriesi" a ak sa bude pytat, tak povies, ze tu napr. prababka spinka...

dadulka19
6. okt 2007

elise,myslím,že "svetielka"sa mu páčiť budú,ved po pravde....nie je to na všech svetých na cintorínoch krásne?

elise
autor
6. okt 2007

dakujem vám za rady ste zlaté 🙂

dadulka19
6. okt 2007

luciferova,presne,aj ja hovorím,že spinkajú a preto treba byť tichúčko.... 🙂

dadulka19
6. okt 2007

elise,práve dnes sme s dcérkou robili do školy prvouku a majú tam obrázok sviečky a pod.a pod tým napísané:pamiatka zosnulých.Takže som jej musela vysvetlovať,čo to znamená.... 😅

dannynka
6. okt 2007

dadulka-no ved prave aj tak sa nam to nevyhne.... 😒

sue
6. okt 2007

Podľa mňa to k životu patrí... a nemalo by sa to tabuizovať alebo niečo podobné, radšej nech dieťa má prvý "kontakt" so smrťou cez sviečky, kvety a spomínanie ako keď je to niečo náhle, strašne smutné a nik mu nemá čas vysvetliť čo sa vlastne deje...

elise
autor
6. okt 2007

my nechodievame do kostola, ale malého som tam minule zobrala a keď začal chor, alebo farár spievať začal aj on, nechápal prečo musí byťť tíško, tak sme odyšli, tak neviem ako bude reagovať na cintorýn, hroby sviečky....ona na všech svetých sú cintoríny rozkvitnuté a nádherne svietia sviečky 🙂 🙂 všetci spomíname....

dannynka
6. okt 2007

elisse-no my sme zase boli minule na svadbe v kostole a nasej malej sa tam tak pacilo ze vyskala ne cely kostol 😀 😀 😀
samozrejme ze som mladomanzelom nechcela obrat skraslovat GAbikinim vyskotom tak sme isli von ale ona sa stale chcela vracat spet do vnutra a ked nebolo po jej tak sa jedovala.... 😒 😒 😒

dadulka19
6. okt 2007

ani my do kostola nechodíme,....
elise,vôbec si nerob starosti,či bude malý na cint.ticho alebo nie,ved je to dieťa....normálny človek pochopí a hlúpy nech si trhne... 😉

dannynka
6. okt 2007

dadulka -presne moja rec.... 😉 😉 😉

dadulka19
6. okt 2007

dannynka 🙂

dannynka
6. okt 2007

niektory ludia to vobec nechapu....
ale co uz s nimi aj taky predsa musia byt.... 😅 😅

elise
autor
6. okt 2007

dannynka aj dadulka máte úpnu pravu 🙂 😉

dannynka
6. okt 2007

elise-no naozaj je to len na tebe.
nemam rada tie reci ze edeti tam nemaju co robit a podobne ved aj tak raz im budeme musiet vysvetlovat co to je a preco to je a podobne... 😉 😉

elise
autor
6. okt 2007

to ano sannynka musíme im to raz vysvetliť, ako maminy máme pred sebou ešte vela tažkých úloh čo ako vysvetliť našim zlatíčkam 🙂 🙂 🙂 iden si už lahnúť prajem vám dobrú nôcku 🙂

dannynka
6. okt 2007

elise-bruu nocku 🙂 🙂 🙂

dadulka19
6. okt 2007

ked som bola malá,teda vlastne,až kým nezomrela mamina,vždy som mala na cintoríne zimomriavky,taký divný pocit,možno strach.Chodili sme len raz do roka.No potom,ked som chodila za maminou,som to už nepociťovala.Chcela som byť k nej čo najbližšie a dokázala som tam stráviť aj hodinu.A dcérka tam tiež nemá problém chodiť,berie to ako bežnú vec....
Trochu odbočím,....veľa krát,ked ide spať a vonku sú už hviezdičky,tak zamáva smerom k nim a povie:ahoj babinka.

dannynka
6. okt 2007

dadulka-to s tou dcerou je mile,no ved vravim ze deti su rozumne a pochopia... 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂

sue
7. okt 2007

...ja som dedkovi a babke nosila na hrobček jabĺčka a syríky - lebo to bolo to, čo som si pamätala, že mali najradšej keď ešte žili (umreli keď som mala cca 3 roky) - tak asi rok a pol som im nosila jabĺčko a karičku - že keď sa zobudia, tak sa napapajú... však nemôžu spať večne 😔 a potom som to pochopila ako to je, ale nikdy som z toho nemala traumu alebo tak...
Jo a ešte sa mi veľmi nepáči keď sa deťom "klame" - myslím si, že decká veľmi skoro vedia pochopiť alebo vycítiť ako to naozaj je...a ku každému veku sa dá nájsť prijateľné vysvetlenie na tú ktorú situáciu...

deina
7. okt 2007

S babkou som uz odmalicka chodila na cintorin, kedze jej manzel zomrel velmi skoro a pravidelne mu chodila na hrob - okopavat, kvetinky sadit a tak. Vzdy zobrala este jednu babku, obe vzali vnucky, kociky a slo sa. 😅 A vzdy sme sa potom aj poprechadzali, mne sa tam pacilo, len mama bola stale zhrozena, kam ma to taha. Nikdy som z toho ziadnu traumu nemala a pocas sviatkov je tam krasne, vsetko je vysvietene, vsade su kvety, vela ludi, je to pekne.

roasha
7. okt 2007

babulky,ozaj to nie je ziadna trauma pre deti,moja sestra tragicky umrela 2roky pred tym,ako sa mi narodila mala.od malinka som jej ukazovala fotky,aby vedela,ze mala aj tetu,ktora odisla do nebicka. mala to brala uplne samozrejme,vedela,ze na cintorine ma postielku,a dusicka odisla do nebicka,odtial mi na nu dava pozor,a obcas nas pride pozriet v snicku.tak ako pise dadulka,v lete sedavame na balkone,a pozerame na hviezdicky.a nie je krajsia prechadzka,ako na cintorin,zapalit sviecku.dati to beru uplne prirodzene.

ela.masa
7. okt 2007

ahojte tak ako som to tu citala tak myslim ze vacsina ma nazor ze to je sucast zivota a tak to ma podla mna byt.nam teraz umrel dedo a moja 2r dcera tancovala na pohrebny pochod 😉 a syn sa tam nudil ale berie to tak ze dedo je v nebi a malej sme to rovnako vysvetlili ked sa to poda ako normalna vec deti to tak vezmu.pamatam si ako dieta na dedine sa mrtvi vystavovali doma a babka sa knim chodila modlit a my s nou nemam strach a ani traumu.ludia sa rodia a umieraju tak to je.

viamka
7. okt 2007

no ja som to uz na mk spominala, a nejadna mamca sa pridala, ze ja som dlho chodila kocikovat deti na cintorin, samozrejme mimo obradov. ale to uz ked som prichadzala k cintorinu a videla som ludi v ciernom, nebol problem sa dovtipit, ze bude pohreb. a dovod? bol tam nesmierny klud a moje deti sa budili casto na hluk "z ulice". aj ja som si lepsie oddychla, ked som sa nemusela bat, ci ma auto prejde pri pokluse z chodnika na chodnik, ci ma vodou ofrka, ci koleckom stupim do psacich vytvorov a tak. proste klud a pohoda..... deti traumatizovane nie su a neboli, zato vyspate hej 🙂

lefika
7. okt 2007

ja som bola s dcerkou na pohrebe mojej babky, ked mala 1 rok: mala to znasala v pohode, ale tie pohlady niektorych ludi (najviac tych, ktori ju ani poriadne nepoznali) 😠 😖 ako keby sme ani nemali pravo tam byt, nejblizsia rodina, len preto, ze mam male dieta. mmch, mala bola tichucko, az na to, ze na zaciatku komentovala kvety: keke bolo slovo, kt. sa naucila den predtym, a tak ho musela precvicit 😉
inak teraz spolu chodievame na hrob zapalit sviecku a nevidim v tom nic zle...

sabmarkusova
14. sep 2018

Ja myslím, že 9 mesačné dieťa to ešte až tak nevníma. Ale z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že je jedno koľko má to dieťa rokov, ak to zle znáša, tak to bude zle znášať celý život. Ja som od malička chodievala s rodičmi pravidelne na cintorín, s tým som nejaký veľký problém nemala. Prvýkrát som bola na pohrebe mojej prababky, keď som mala 15 rokov a odvtedy mám extrémny problém so všetkým, čo sa týka smrti a do blízkosti cintorína by som sa nepresťahovala ani zadarmo. Teraz mám 22 rokov a môj strach je stále rovnaký. Na pohrebe nejdem nikdy dovnútra, nedokážem sa pozerať na mŕtve telo, príde mi to strašne morbídne. Smrť je pre každého prirodzená, ale bohužiaľ, ja sa tohto veľmi bojím, a aj keď zomreli moji blízki príbuzní, ktorých som mala veľmi rada, tak som sa vždy bála a niekoľko nocí som vôbec v noci nespala, aj keď som vedela, že ma mali radi. Takže nezáleží na veku, lebo ja, vydatá žena sa bojím ako malé dieťa 🙂.