Autistické bábätka

ahoj, no ja osobne mám zdravé dieťa, ale v rodine máme jedného autistu a sestra má zase dievčatko s aspergerovým syndrómov, čo je akoby odroda autizmu ale jemnejšia. k tomu autirstovi - keďže to bolo ich prvé dieťa, nevedeli to s ničím porovnať a autizmus mu diagnostikovali až medzi 2 a 3 rokom života. v podstate už ako bábätko - čo vlastne až potom spätne si dávali dohromady - sa nikdy nepozeral do očí. rád sa hral sám, a čo sa týka pohybu bol veľmi šikovný, ale časom až priam hyperaktívny. nereagoval na meno, keď ho zavolali, stále len pobehoval, na dvore majú taký chodníček, po ktorom behával od rána do večera nadzvukovou rýchlosťou. najprv sa dokonca aj naučil aj hovoriť, teda pomenuvával rôzne predmety, vedel opakovať pesničky, keď mu niekto spieval, a potom ich zrazu zabudol..a prestal úplne rozprávať... a stále akoby nevnímal okolie. keď mu diagnostikovali autizmus začali s ním chodiť do autistickej škôlky.
k tomu aspergerovi - keďže sme už mali v rodinu autistu ktorýmal vtedy 3 roky už, tak prišlo do rodiny dievčatko s aspergerom...toto sa ale diagnostikovalo až keď malo 6 rokov. avšak viacerí tvrdili vrátane mňa, že je tam problém už oveľa skôr, len jej matka - moja sestra ho nechcela vidieť a dieťa sa trápilo roky...dieťa s aspergerom je iné. učí sa neskôr chodiť, hovoriť začína možno až po 2,5 roku ale je to individuálne, moja neter začala v čudných jednoslovných neurčitkoch, pričom moja dcéra mala1,5 roka a hovorila už vo vetách dokonca podmieňovacích a sestrina dcéra bola už 3,5 ročná a nedalo sa to porovnať. vyrastali v jednom dome, tak sme to vedeli porovnávať. čo sa týka pohybu, majú tieto deti taký zvláštny spôsob behania, taký komický, neohrabaný akoby, ale zato nemôžu, lebo to je sprievodný jav tejto diagnózy. ďalej veľké nepochopenie empatie a sociálnych vzťahov, necitlivý prístup k okoliu ale zato s ksebe a svojím veciam veľmi egoistický, niekedy to doslova vyvoláva nenávisť medzi deťmi, lebo asperger ozaj akoby myslel len na seba a druhý sú mu ukradnutí. bohužiaľ, je to tiež diagnóza. majú problém sa zapojiť medzi hrajúce sa deti, nechápu čo sa od nich požaduje pri spoločnej hre. radšej sa hrajú samy...tak asi tak. moja sestra, ako sa zistilo časom u psychológa, trpela týmto syndrómom tiež, len troška miernejšia forma to je ako má jej dcéra, a preto to nechcela vidieť...ale život s nimi je podľa mňa oveľa ťažší ako s autistami...asperger síce rozpráva a v podstate je normálny, len tá sociálna a empatická sféra totálne zlyháva...zraňujú svoje okolie svojimi necitlivými poznámkami a vôbec si to neuvedomujú...je to veľmi ťažké...

@alliass tu je téma k tomu napr. https://www.modrykonik.sk/forum/volne-diskusie/mam-autisticke-dieta-cesta-a-vyzva-zaroven/