Anorexia u 17 ročnej dcérky
Ahojte, bojujem s anorexiou mojej 17 ročnej dcéry. Už neviem ako jej pomôcť. Začalo to všetko pár mesiacov pred nástupom na strednú školu. Pri výške 168cm schudla z váhy 51cm na súčastných 46kg. Akúkoľvek odbornú pomoc odmieta. Sama si uvedomuje, že musí normálne jesť, no nedarí sa jej to vôbec. Nepomohli ani dlhé rozhovory, prosby, ako aj vyhrážanie sa, že bude musieť byť hospitalizovaná. Všetko si ,,uvedomuje a bude sa snažiť" no zjavne sa jej to nedarí. Momentálne navštevujeme len raz do mesiaca detskú pediatričku, ktorá ju odváži. Bola už objednaná u psychológa, no termín som musela zrušiť kôli covidu. Dostali sme ďalší termín, ale až na koniec marca,(obvolala som asi všetkých psychológov, ktorí sa tomuto venujú v okruhu 150 km , no všade majú plno). Je to strašne dlhá doba. No problém je aj ten, že mi dcéra povedala, že ku žiadnej psychologičke nepôjde, že ona vie,čo má za problém. Už som úplne v koncoch, doma je to s ňou strašné. Kontroluje nám porcie, prekladá, stále rozpráva len o jedle, čo by si dala na večeru, raňajky, na večeru o dva dni....snažím sa jej aj uvariť podľa chuti, no nemá to význam, keď si naberie len 2 lyžičky alebo úplne minimum.Už neviem ako ďalej.Je tu niekto, kto si týmto prešiel, alebo to tiež prežíva? Aby ma možno nasmeroval...kľudne aj do IP. Budem vďačná za každú radu.
S tym riesenim jedla je to len zaciatok. Neustupujte jej.
Kym pride den terminu u psychologa, skus kontaktovat kitaka_haes na FB alebo IG. Ma vlastnu skusenost (od detstva bojovala s anorexiou) a aj poradenstvo. Drzim palce!
Skus tu, mozno ti poradia v online poradni alebo tam najdes nejake uzitocne info na dobu kym sa dockate odbornej pomoci: https://chutzit.sk/
pediatrička nech jej zoberie krv. Váha vôbec nie je smerodajná. Z toho čo popisuješ, je tam jasná porucha myslenia. V Bratislave na Mickiewiczovej bolo niekedy na detskom oddelení špecializované oddelenie pre poruchy príjmu potravy, alebo zavolaj na nejakú psychiatriu pre deti a poraď sa tam. Riešila by som situáciu so psychiatrom, je to psychiatrická diagnóza. Pediatričke stačí váha, ktorú ona nemá zas takú nízku, ale problém je práve v myslení a nazeraní na jedlo, nie v tom, koľko váži.
IP Ti nemôže asi nikto poslať, nakoľko píšeš diskusiu anonymne.
neviem odkial ste ale v ba kramare psychiatria bud ambulantne alebo cez prijem na hospitalizaciu riesia prave tieto problemy drzim palceky a ponaucenie do buducna - ak si budete rusit termin u psychologicky rovno si vybavte druhy, inak budete vzdy takto dlho cakat
tak týmto som si prešla, sice v o čosi mladšom veku ale... dôležité bude čo bolo spúšťačom tohto celého. Povedali jej čosi spolužiaci alebo proste niekto mal blbú poznámku? Môže to byť čokoľvek...alebo chcela len trošku schudnúť a začalo sa jej to páčiť? Ostatní ju možno pochválili a začne byť ťažké prestať. Psychológ je isto dobrý nápad ale z vlastnej skúsenosti viem, že aj on na to išiel čisto výhražne..."keď do týždňa nepriberieš aspon 0.5 kg tak ta budeme musieť poslať na psychiatriu..." To si človek rozmyslí...Ale každopádne skúste veľmi tuho porozmýšľať, či ste jej čosi nepovedali doma, lebo rodina vie tiež hoci nevedome ale zraniť a je to horšie ako od kohokoľvek iného. Zároveň na ňu nechodte s rečami ako "to nie je normálne" "nie si normálna" a podobne...ona si to uvedomuje a chce to zmeniť ale verte mi, to sú také výčitky svedomia akoby ste niekoho zabili... Bude to chcieť zasa nadobudnutie sebadôvery a sebaúcty a musí začať ona sama seba proste mať rada. A to nie je len o ručičke na váhe ...to je dlhodobý proces, kým z toho bude úplne vonku a prestane ozaj na každé jedlo pozerať cez kalkulačku kalórií. Vyhadzuje jedlo? Či to ste nezistili lebo sa časť dňa nestravuje doma? Skúsila by som možno porozprávať sa s naj kamarátkou ale opatrne...možno bude vedieť odkiaľ vietor fúka.
Z mojho pohladu robis z komara somara. Dcera isla z 51 na 46kg pocas 2-3 rokov? Ked pises, ze ma 17 tak to by mi tak vychadzalo. To, ze do nej neustale hustis ohladne jedla a si hystericka situacii moc nepomaha. Z toho co tu citam ma prekvapuje, ze ta ta dcera neposlala do certa. Ja som mala PPP a dlhe roky a mam aj kamaratky ktore su cele roky hore dole hospitalizovane. Ale 46kg nie je ziadna tragedia. Dievcata maju cele roky aj 21-22kg a to su zufale stavy. Nejakych 46 to je pre PPP celkom snova vaha. Snaz sa varit normalne jedla bez oleja - robievaj veci na pare. Pozri si co ma takmer nulove kalorie - to je napriklad niektora zelenina ako uhorky & spol. Tie jej mozes davat bezne k jedlu, pretoze ich moze jedavat bez vycitiek svedomia. Kupuj jej tmave pecivo, sunku bez tuku, maso bez tuku. Ked ma 46kg tak to s nou zase take zle nie je. Nechaj jej priestor nech si vari aj sama. Napriklad si moze robit sushi. PPP ma casto povod doma - nie je to vobec o strave, ale je to demonstracia hlbsieho problemu, casto prameniaceho z domu.
Druha vec je, neviem preco kontaktujes psychologa - to je taky priatel na telefon. Tvoja dcera potrebuje psychiatra - to je lekar ktory ma vystudovanu medicinu. Ten moze predpisat lieky, moze brat krv, moze robit vsetko. Psycholog nemoze robit nic. Nema na to vzdelanie. Moze sa len rozpravat. Nemoze dat ani odporucanie na hospitalizaciu keby bola potreba.
@kacena4 sme stredné Slovensko☹ a termín mi dala hneď tento pri zrušení toho pôvodného. Bohužiaľ
@mandala77 krv brala v novembri , všetky hodnoty boli v norme (zatiaľ) ...viem ,že je to v hlave, preto sa jej snažím pomôcť , obvolala som psychológov na strednom Slovensku, poradila mi to DR, psychiatra som neskúšala....len problém je ako tam dostať dcéru, ona tam ísť nechce vôbec
@laucia jeden spúšťač ma napadol...jej najlepšia kamoška (s ktorou už teraz nie je v kontakte, keďže odišli na strednú každá inde a prestali komunikovať) bola tučnejšia a zrazu rapídne vyrástla a schudla. Inak jej nikto nič nepovedal, doma určite nie,pretože dcéra dosť športovala a mala predtým veľmi peknú postavu , takže vlastne nikdy nebola tučná.
Jedlo nevyhadzuje, práveže stále volá niekoho, aby pri nej jedol. Toto mi nesedí, lebo vlastne anorektičky (čo som všeličo možné už prečítala) robia opak. Len strašne malé porcie zje, a bojuje o každý kúsok...
nemá 18, zodpovedná si za ňu Ty. Volaj psychiatrov, treba vedieť rozlišovať, kedy treba ísť ďalej. Kontroluje vám porcie. Spúšťač vôbec nie je teraz dôležitý. Môže volať z dôvodu, aby ste videli, že je. Môže jedlo ale následne zvracať v budúcnosti. Teraz nezachádzaj do toho, že Ti na ňu niečo nesedí, čo si si prečítala. Podstatné sú jej myšlienky. Toto sa bude len zhoršovať.
Ďakujem , trvá to od septembra...dcéra je v 1 ročníku, veľa športuje, možno tá váha nie je až taká kritická, no stráca sa nám pred očami...psychológa mi poradila pediatrička, nevedela som , kam sa obrátiť
@kittykat22 tu aspon vidno, ze v hlave to este stale nemas vporiadku, ak si myslis ze 46kg pri vyske 168cm je okej, a "vobec to nie je tragedia", presne takto premyslaju anorekticky
@kittykat22 dobre vieš, ak si anorektička, že anorexia je problémom v hlave a myslení. Nie je vôbec o tom, že musí mať nejakú váhu - nízku.
To koľko má vážiť podľa Teba aby bola anorektička? To je absurdné, čo píšeš.
Ešte jej tu raď aby nepoužívala olej pri varení. Určite nie si vyliečená. Inak by si jedla normálne a nepísala jej tu bludy. Lebo jej dcéra anorektička určite je.
Ja som iba o niečo málo nižšia a dlho dlho dlho som mala 42kg, trpela som hrozným nechutenstvom, až za posledné 2 roky sa mi podarilo dostať aspoň na váhu 45kg ... tiež som si uvedomovala, že musím normálne jesť, že moje telo potrebuje živiny, chcela som aj pribrať, ale proste to nešlo ... nebolo to o tom, že by som chcela byť chudšia, ale tiež som bojovala o každý kúsok ako ho dostať do seba...podľa toho čo opisuješ mi to sedí skôr na niečo takéto ako na takú tú typickú "anorexiu z učebníc", ale nie som odborník a PPP určite majú široké spektrum ... ak chce a uvedomuje si, že musí, len to nejde, tak mne na naštartovanie dosť pomohli nutridrinky, tekuté to išlo lepšie dole krkom a práve naopak ako bolo hore povedané, do čo najmenšieho objemu jedla som sa snažila dostať čo najviac kalórií - bielkovín a zdravých tukov ... stále sa učím, snažím, bojujem
tak kamarátka...to že to u nej videla mohlo tomu dopomôcť lebo zbadala, že sa to dá... u mňa to bolo podobné, dokonca som zvolila na začiatku diétu podľa tejto kamarátky. Ale základom je, že keby bola so sebou spokojná, tak by ju to ani nenapadlo. Myslím si úprimne, že to nie je až take dramatické ešte, ale ty si tá ktorá vidí tú zmenu. A myslím, že vidíš okrem tej váhy to, že je nešťastná sama zo seba...že nemá toľko energie ako kedysi. Ja napr. som bola ozaj unavená a nič ma nebavilo. Ak chceš silou mocou ísť cestou psychológa, skús ju presvedčiť...je pravdou, že je to dnes úplne normálne a nie je na tom nič zlé...možno nech si sama vyberie alebo skúste ísť mimo Vášho bydliska aby mala väčší pocit súkromia a istoty. Určite by som volila psychologišku (ženu) a možno pokiaľ sa dá tak mladšiu, nie jenakú tetu pred dôchodkom. Ja napr. som tú psychologičku nemala rada...len u mňa fungovala moja cieľavedomosť a teda som sa bála, že si do budúcna pokazím život a to ma hnalo aby som sa z toho dostala... Ale úprimne, to nie je vecou pár mesiacov...aj keď už má človek nomálnu váhu... je to stav mysle a hodnotenia samej seba. Dlho trvalo kým som si napr. dala rezeň ozaj bez výčitiek 🙂
je mi luto co poviem, ale jej pomoze jedine ustavna liecba. nemozte cakat, pokial si na vas nejaky psycholog alebo psychiater spravi cas. ona potrebuje pomoct cim skor a na to su rodicia bohuzial kratky
Knihy Chut zit alebo Neinstante krasna. Precitaj si aj ty, aj dcera. Nevylieci, no pomoze trochu pochopit. Tie knizky su realne pribehy, tam sa moze docitat, ako realne to ludia prezivali, co sa m darilo, co nie.
Ja sa priklanam tiez k tomu, ze poruchy prijmu potravy zrejme musi liecit psychiater, nielen psycholog.
PPP su niekedy o kontrole. Ak dieta strati kontrolu nad inym, ziskava ju kontrolovanim jedla. Pandemia, zmena skoly, strata kamaratky, karanteny, online ucenie... to vsetko su situacie, kedy deti prisli o kontrolu, nemaju dosah na to, nici ich to. Dosledkom moze byt aj uzkost, strach, snaha ovladnut ten panicky strach moze byt aj cez jedlo. Nemusi to vzdy suvisiet len s vyzorom.
Ako prvotna intervencia by mohlo zabrat, ze dcere trosku presmerujes pohlad z pozorovania seba samej na okolie. Povedz jej, ako velmi sa o nu bojis, ako sa citis bezmocna. Zaroven jej ale vyjadri podporu, ze nech yb sa dialo cokolvek, vzdy budes pri nej stat, vzdy jej podas pomocnu ruku, ze si kedykolvek pripravena jej pomoct, ze staci povedat, co potrebuje, ze to velmi rada pre nu spravis.
Porozpravaj jej, ako je a bola vytuzene dieta, ako sa vam vselico podarilo a pomenuj, co sa nepodarilo, z coho si mala zimomriavky ty, kedy si sa o nu v zivote bala, alebo o niekoho ineho blizkeho, ako ste to nakoniec zvladli, ze sa naslo riesenie... Alebo aj z coho mas teraz najvacsiu radost a z coho najvacsi strach. Niekedy to je velmi tazke vyslovit, ale moze jej to velmi pomoct, ak si zacne vsimat aj inych ludi, nielen seba. Ak si zacne vsimat, ze aj ini maju problem, nielen ona. Ak pochopi, ze problemy sa daju vyriesit, len na vsetko treba cas.
Zaroven ako pri kazdej zavislosti - pokial len ty riesis, len ty hladas riesenia, vybavujes, tak sa z teba stava spoluzavisla. To si potom budete neustale medzi sebou menit role obet - prenasledovatel - zachranca. Vola sa dramaticky trojuholnik, skus si o tom precitat. Momentalne je dcera obet a ty zachranca, ak jej zacne vadit, ze ju zachranujes, stane sa z teba prenasledovatel. Ak uz nebudes vladat a zacne byt nanic tebe, tak sa obet stane z teba a mozno ti na zachranu pribehne zachranca dcera, potom sa na nu trochu nahnevas a stane sa z nej prenasledovatel... a tak stale dokola. Tomuto musite zamedzit. Preto aj ty musis mat oporu v niekom, kto ti vysvetli, ako sa napriek hlbokym citom, ktore kazdy rodic k dietatu ma, a hlbokym strachom, ktore o dieta preziva, k situacii postavit, aby sa ju podarilo riesit, nie prehlbovat.
skús pozrieť toto, práve sa začalo: https://www.facebook.com/events/362408058682193...
Praktické rady ako pomôcť deťom zvládnuť psychické problémy.
Čo robiť, ak sa vaše dieťa sebapoškodzuje? Ak vidíte u dieťaťa stavy úzkosti a depresie? Začne obmedzovať príjem potravy a sledovať svoju váhu? Alebo je závislé od internetu, prípadne experimentuje s alkoholom a drogami?
Ak je to anorexia tak ries cim skor, volaj psychiatra, kludne aj v BA Kramare. Ma 17 este to mozes riesit ty. Ked bude mat 18 uz ta pocuvat nemusi, bude dospela.
Pri výške 160cm som mala 39kg, skončila som v nemocnici na infúzkach a stadial rovná čiara k psychiatričke. Nikto sa ma nepýtal či chcem alebo nechcem ísť.
Zo začiatku som zmenšovala porcie, až boli úplne maličké. Neskôr som mala problém zjesť aj jogurt.
Infúzie ma dali do kopy a postupne som začínala opäť jesť. Bojovala som zo začiatku s každým sústom. Polku krajca chleba som dokázala jesť aj hodinu.
Od začiatku som bola upozorňovaná že tým, že jem strašne maličké porcie, tak tie musia byť nutrične správne vyvážené. Dostala som aj takú tabuľku od dietnych sestričiek z nemocnice ako by približne malo moje jedlo vyzerať a koľko čoho obsahovať.
K jedlu Vás volá len preto, aby ste videli, že aspoň niečo zje. Keď kontroluje aj Vaše jedlo, tak to má proste v hlave. Očividne furt rieši len jedlo, svoje, vaše. Psychológ už bude slabý. Skôr psychiater.
no vyfackaj ju,to zaberie ale o viesco,nedaj jej nic zjest oar dni,to vydrzi.Podla mna s nou musis razne jednat ,v rukavickach jej nepomozes a ani osycholog jej nepomoze,treba nieco zasadne,co na ni plati,kludne aj to prefackanie alebo s a s nou nebav vobec.Nech vidi ze si na nu nahnevana,tutkanim jej nepomozes,lebo aj tak si urobi po svojom a oklame aj osychologa aj teba ked bude chciet.A co Vam ma co kontrolovat porcie ci jedalnik.
Autorka:
Je už takmer dospelá, tam už tlak nepomôže. Neviem aký otvorený máte vzťah a s čím všetkým sa ti zdôveruje. Ak ste skôr kamarátky ako mama-dcéra, tak máš veľké možnosti. Ak sa ti často nezdôveruje, tak tam máš možností menej.
Skús nájsť psychoterapeuta, to je veľmi dobré riešenie. On hľadá príčiny a pomáha sa ľuďom nepriamo vyrovnávať s problémami. Psychiater do nej napchá lieky, prípadne ju dá hospitalizovať....čo nie je nič pekné. Psychológ (ak sa priamo nešpecializuje na anorexiu) vám príliš nepomôže.
Anorexia je vážna dg, psychická. Nepodceňuj ju. Na druhej strane tu nezaberajú lieky ani nič podobné, tu zaberie len dobrá terapia.
Snaž sa dcérou hovoriť v kľude, bez výčitiek. Ukáž jej reálne príbehy, kam to povedie. Zoznám ju s niekym takým , nech jej povie, aké následky to má.... Buď pri nej, nech vie, že má v tebe oporu a že jej pomôžeš, ak ti to dovolí.
Držím vám prsty 🙂
@luccija Ja mám veľmi zlú skúsenosť s dr. Dimovej. Boli sme pri nej s dcérkou raz. V živote by som jej ju nezverila ako lekárovi, ani ako človeku. Tie je metódy sú skôr týranie, aspoň čo sa nášho problému týkalo.
@lasoli Tak toto určite "zaberie". Akurát v tom, že akonáhle bude mať 18, treskne dverami a čau. Vieš čo je toto za diagnózu? Vieš že anorexia je narušená psychika? To aj napr. schizofrenika vyfackáš, nedáš mu jesť a nebudeš sa sním baviť? :-O
@lasoli ty si co za psychopata? Teba mat za matku tak dakujem pekne, otrasny prístup
@mandala77 preto píšem, že čo sa nášho problému týkalo. Dcérka má dg, ktorá tiež patrí do špecializácie tejto doktorky. Dokonca sa tomu roky rokúce venuje. Ale ja som mala dosť po návšteve u nej, a manžel detto.
Ak niekomu inému reálne pomohla, bez toho aby mu spôsobila inú traumu, tak super.
Ďakujem Vám všetkým, ešte skúsim kontaktovať Mudr. Šoltýsovú vo Zvolene, nemáte s ňou niekto skúsenosti?
Tu nepomôže nikto a nič iba odborník. Toto je strašná vec a vas - rodičov teraz absolútne vôbec nebude počúvať (vlastná skúsenosť).