Ako zvládate chorobu detičiek?
Ahojtee.. Poprosím posmešné a poučné komentáre si nechajte pre seba.. Ja by som len rada vedela či to má nejaká mamina podobne ako ja. Mám prvé bábo, 7 mesačné. Je to zdravý a veselý chlapček. Za čo som extrémne vďačná a šťastná. Nedávno bol ale choručký, horúčky 3 dni, rast zúbkov, hnačka, plač, nespavosť atď. Áno viem, nič vážne, nič neobvyklé. Viem že vela detičiek je na tom horšie atď. Ale ide o to.. Že mna to tak psychicky položilo.. Čo som sama nečakala.. Normálne som chytila depresiu, nemala som chuť jesť, nevedela som s nikým ani komunikovať. Stále mi bolo do plaču. Snažila som sa držať kvôli malému, aby to zo mňa necítil.. Ale mala som strašný pocit., obdivujem každú maminu ktorej dieťa má ozaj niečo vážnejšie alebo dlhodobejšie.. Lebo je to veľmi ťažké. Dufam že pri ďalšej chrípke to budem zvládať lepšie 🙄
Môj ma už 8 rokov a vždy keď je chorý ja krutenie v bruchu a hnačka. 🙄🤔😉
Môj má 4 roky, od jeho 4 mesiacov sme boli v nemocnici 12 krát, keďže mal reflux moču a opakované zápaly močových ciest a obličky. Odkedy je v škôlke, bol párkrát prechladnutý, raz mal teplotu. Ale teda, hocikedy mám čo i len podozrenie, že tú teplotu má, príde mi zle, a ako píše @mirkava točí mi v bruchu a hnackujem. Nezvykla som si 🤷♀️ (ale sama si uvedomujem, že to nie je dobré)
Vekom a chorobami si na to zvykneš.. hlavne ak pôjde o rovnaké príznaky.. ja mám tri deti, sú alergici,.astmatici.. keď boli bábätká a boli choré, tak samozrejme som stresovala, je to normálne a človeku všeličo napadne.. ale keďže už mám toľko detských chorôb za sebou, toľko skúseností čo kedy a ako dat, tak už neriešim nejako.. ale k tomu sa človek dopracuje až skúsenosťami..
Tvoje hystericke spravanie je normalne pri prvom dietati. Veru aj ja som to tak mala. Skusenostami a prezitymi chorobami to bude lepsie. Musis si to v hlave nastavit, ze su to bezne detske choroby a treba ich prezit.
Aj ja som tak bola a som zakaždým keď už neviem ako pomôcť,zvykne mat hneď vysoké horúčky..myslím že to každá mamina ktorá ľúbi 💗
Ja Ťa úplne chápem, tiež som mávala podobné pocity, aj výčitky, či sa ja dobre na 1000% starám a prežívala každý soplík. Pri druhom malom ma to ale tak nejako samé prešlo, už to človek berie tak inak, aspoň za mňa to tak je..
Strach o dieta v chorobe je pochopitelny a prirodzeny. No babo ta potrebuje " silnu" a vyrovnanu- poskytnut mu utechu a ulavu ked sa citi zle. Treba si vsugerovat ze si silna a date to. A zajtra ci pkzajtra bude ldpsie. Len to treba prezit. Co potom ak pojde nedajboze do nemocky?
To je normalne... Prve choroby su najhorsie pre maminku... Casom sa to zlepsi. Ale stale som z toho nervozna, no uz nie tak, ako pri prvych chorobach. Treba si povedat, ze proste deti byvaju chore, uplne sa tomu neda vyhnut. Len, aby horsie nebolo🙏.
Úplne viem o com hovoris mám presne to iste a nie nezvykla som si ani pri druhom😅
U mna presne nechuti mi jest, cítim sa jak chodiaci zombik mám hnacku🤦♀️
Ale ja to mám hlavne keď mi povedia, že ich boli brucho ( keď bol syn maly boli sme s hnačkami na infekčnom) a ja mám odvtedy totálnu traumu z hanciek, vracania takze keď mi povie boli brucho ja idem sadnúť na záchod 😅🤦♀️
akoze, ja nechcem vyzniet nejak zle, ale depresia ? pochopila by som keby to dieta je vazne chore, ale pri obycajnej chripke ?
Ja mám prvé dieťa, má rok a pol a momentálne máme za sebou druhú chorobu prvú pred dvoma mesiacmi, druhú teraz.. musím povedať že jeho chorobu znášam oveľa horšie ja ako on.. pre mňa sú hlavne horúčky nočnou morou, z ničoho nemám taký strach ako z teploty že ju nebudem vedieť zrazit, zábaly z toho mám paniku ale našťastie nič také sa ešte neudialo ale ten strach tam je vždy 🙂 keď má teplotu celú noc nespím len ho pozorujem, chytám čelo, meriam teplotu.. keďže vtedy moc neje ani on tak isto som na tom aj ja
Ďakujem za pochopenie ❣️ prvé mi išli v hlave výčitky, kde som spravila chybu, či bol teplo oblečený, či nahodou nebol prievan v dome.. Atď.. 😅 Potom samozrejme stres, čo s horúčkou, či mu nieje niečo vážne, čo ho bolí, ako zareaguje na lieky, či pije dosť tekutín.. 😄 Nakoniec sme všetko zvládli super.. Ale ten pocit bol strašný, ja som na neho pozrela a hneď mi išlo do plaču 😅 nikdy som nebola nejak extra citlivá a emočná, dokým som nemala jeho.. On je celý môj svet❣️
Je to normálne. Mňa ide položiť pri každej chorobe mojej mrnavej a to od kedy chodí do skôlky je chorá stale- 2 dní škôlka dva týždne doma už pomaly tretím rokom. 😒 zo začiatku to bolo horšie teraz zvládam lepšie ale stále mam o ňu strach. Je to o tom ze niekto rieši momentálnu situáciu ja som ta co stále rieši co ak. Nenávidím to 🙄
Ja mam obe deti chore na striedacku aj so mnou uz skoro 3 tyzdne a to som od 1.2. v novej praci. Ja som uplne na dne z toho.
Tiež nechcem vyznieť zle. Rozumiem, že prvé dieťa, ale rúcať sa z toho? Ci chceš, či nie, to dieťa to cíti, mat depresie... Zo zúbkov a teploty? Moje prvé dieťa sa mi v 20tke narodilo s vážnou chorobou. Mala necelé dva mesiace keď ju 1x operovali. Myslím, že to bol dôvod na rúcanie a depresiu. Do roka ešte 3x bola operovana. Vyznieva to dosť hystericky. Nemáš muža, keď je dieťa celý tvoj svet? Treba aj trochu racio vyhľadať v sebe. To dieťa bude ešte veľa x choré, úrazy, atď. Je to normálne, ale pokiaľ sa matka rúca pri teplote, to už je horšie. Druhé dieťa a aj tretie bolo zdravé a všetko fajn, nehysacila som pri teplote a aj som sa snažila späť, keď spali oni. Aby som nebola ako zombie, keď budu hore a budú ma potrebovať. Ja rozumiem, že prvé dieťa atď. Ale tak zase... Si predstav, že by sa niečo stalo, skončíš z mosta, zrutis sa? Ja by som nekuvikala zbytočne a tešila sa zo zdravého dieťaťa, ktorému idú ukážkovo zuby a ma iba nádchu a teplotu, ale to musí pochopiť asi každý sám. Dcéra je inak po operáciách ok, zdravá, krásna, mladá žena. Takže to, že som sa nesklamala a ako mladú ké žieňa bojovala a bola pri nej prinieslo viac ovocia ako rúcanie sa. DIEŤA TO CÍTI....
@mircalla tak to je reálne dôvod na depresie... Tomu úplne rozumiem. Držím palce, nech decká vyzdraveju čo najrýchlejšie
@maciatkolulu ale veď ja viem že to nieje v poriadku, ale mojím pocitom sa ubrániť nedalo 🙂 možno som len moc dlho dusila v sebe emócie pri veciach ktoré som zvládla až priveľmi s kľudom, a potom ma dostala takáto "maličkosť". A to že som bola psychicky v riti neznamená že som pri synčekovy nestála ale rúcala som sa. Áno, asi zo mna vycítil že niesom v poriadku, ale žiadne hysáky som pri ňom nemala, chovala som sa tak ako obvykle 🙂
Tak sa skus prekonať, lebo to je len začiatok. . Nedajbože by prišlo niečo horšie. Je to nádcha, teplota a zuby. Kľudne sa najedz
Prave sme sa o tom so sestrou dnes bavili. Ze ako prvomatky sme boli totalne hysterky. Asi sme boli nejako prilis zaplavene materskymi hormonmi, ale tiez sme vsetko strasne prezivali. Pri druhorodenych detoch to bolo ovela lepsie. Keby sa dal vratit cas, tak by som sa snazila dostat nejako do kludu. Lebo aj na tych nasich prvorodenych detoch to zanechalo nasledky...
Zvyknes si 🙂 moj nastastie bol len paru raz chory ma 4 roky zachviľu, ale tiež ked je chory mam dost, strasne sa onho bojim. Ale podla mna to každá mamicka 😁