Máte prosím niekto skúsenosti, ako zvláda dieťa život s verbálnou dyspraxiou? Aká je šanca začlenenia sa do bežného života, kolektívu. Je možnosť, že sa návštevami logopéda toto nejak upraví, aby to nebolo poznať?
@zuzincek ahoj, aj ja mam synceka s verbalnou dyspraxiou a expresivnou poruchou reci..chodime na logo od 2r…v sept. mal 4r., ide to strasne tazko a pomaly, len nedavno zacal aspon opakovat po nas hlasky a slabiky, ale cele slovo stale skomoli, takze zatial bieda..inak je to vesely, spolocensky, sikovny chlapcek..vela rozvijame aj ine zrucnosti - ma slabu grafomotoriku, ale to ma vacsina deti s VD..ta pridruzena verb. dyspraxia ho strasne brzdi, uz by sa rozrozpraval podla mna aspon scasti..tak to mame este o to stazene 😕
@redana presne takto, vidím že chce opakovať len to jednoducho nedokáže, tak som chcela vedieť, či sa to nejak do školského veku upraví alebo ako to bude. Veľmi mi je to ľúto, lebo vidím ako chce a ako ju to frustruje že jej to nejde. Inak presne, veselé dieťa, spolupracuje a na ostatné veci veľmi šikovná.
Dobrý deň, chcem sa spýtať, ako ste postúpili? Darí sa nejako? My sme teraz len na úplnom začiatku... Ďakujem.
@zuzincek je to už staršia diskusia, ale pridám našu skúsenosť. Syn má od troch rokov diagnózu VD a teraz aj náznaky dyspraxie. Avšak syn sa za jeden rok dosť posunul. Nepovedal ani slovo a po roku hovorí vo vetách. Nerozumieme vždy všetko, ale podľa mňa je to veľký pokrok. Nevedel na odrážadle, ani trojkolke, teraz to už vie. Už chytí aj loptu sem tam. Má 4roky. Niekedy ani neverím, že má VD alebo dyspraxiu, ale skôr len oneskorenie. Uvidíme časom. Len som chcela dať aj trochu nádeje, že dieťa sa môže rozbehnúť tak nárazovo.
@elizabeta56 dakujem za zdielanie vasej skusenosti🫶
Prosím vás, aly je rozdiel medzi oneskorením vývinom reči a verbalnou dyspraxiou?
@susminka nie som odborník, ale pri oneskoreni dieťa všetko dobehne bez nejakeho narušenia a pri dyspraxii je zasiahnutý pohyb, koordinacia pohybov a s tým spojená reč. Dieťa je také neobratne v reči, v suveriach a pod. Ale aj pri dysfazii je reč často narušená, ale zase mnohí to úspešne kompenzujú a niekedy aji nevidno, že malo dieťa taký problém.
Aha, Ok, tak možno Vám bude užitočná moja skúsenosť. Moje "dieťa" bude mať onedlho 20 rokov. Asi to v minulosti takto nešpecifikovali, on mal len oneskorený vývin reči, dyspraxiu ako takú a elektívny mutizmus.
Chodili sme na logopédiu (s prestávkami) a istý čas aj k psychológovi. Na logopédii vždy pekne rozprával, pred zrkadlom pomaly. Ale keď prišlo k bežnej komunikácii, nebolo mu rozumieť, veľmi rýchlo a brblavo rozprával. To mu zostalo doteraz. Ono sa to lepší vekom a skúsenosťami.
Na 1.stupni som to konzultovala s triednou, to bola pohoda. Na 2. stupni sme už museli dať integráciu - aby odpovedal písomne. Nebol s tým problém - ale vždy som bola k dispozícii, ak to trebalo učiteľovi vysvetliť (lebo s tým reálne nemajú praktické skúsenosti). No a teraz je na bilingválnom gymnáziu v poslednom ročníku. Stále má integráciu - skúšanie písomné (ale na väčšine škôl sa i tak uprednostňuje testovanie alebo písomka pred frontálnym skúšaním). Akurát ústnu časť maturitnej skúšky musel zvládnuť ústne, ale ako som písala, človek sa učí v tej sociálnej skupine, že jednoducho musí. Takže Sj zvládol najlepšie z triedy (aj keď s poriadnym stresom) a teraz ho čakajú zvyšné predmety.
Ono sa to všetko nejako časom, vekom a skúsenosťami utrasie. Jasné, treba robiť, čo je v našich silách, aby sme pomohli, ale v istom veku už dieťa nechce príliš spolupracovať. Netreba prepadať panike, to dieťa sa učí aj tým, že v tom kolektívne proste len je. Pozoruje život okolo seba a neskôr sám pochopí, že spoločnosť niektoré úkony a zručnosti proste vyžaduje. Prispôsobí sa tomu - po svojom, ale pôjde to. Sorry za zdĺhavý príspevok...
@susminka ziadne sorry, praveze paradny 🥰 toto som presne potrebovala, dakujem. Nas ma 3,5r teraz tak pomaly zacina objavovat ostatne deti, sice sa neprida (pokial nejde o beh) ale aspon sleduje ich pripadne chce vyskusat co robia aj oni. Po motorickej stranke je sikovny ale VD ma a tak rec je vraj o 20mes pozadu, uz mu rozumiet par slov ale vetu alebo tak to rozhodne nie. Zaciname chodit na logopediu ale tieto choroby skolkarske a tak, tak vsetko s prestavkami. V skolke ho mastastie akceptuju a vedia sa aj neverbalne dorozumiet a deticky ho beru taky aky je, co mam ozaj radost, lebo aj samotna adaptacia bola velmi narocna..
@kaya18 áno, to pozorovanie, to robí doteraz. Nezapaja sa do skupinových aktivít, ale je ich súčasťou prostredníctvom pozorovania. A z toho sa učí. Bude to dobre, neboj. Človek má občas otázky typu, prečo prave moje dieťa? kde som urobila chybu? mohla som nieco urobiť lepšie? Ale pokiaľ je on s týmto vysporiadany ( že mu nie je ľúto, že nemá blízkeho kamarata) a nie je tam šikana (keďže tieto deti nerozpravaju, sú ľahkým terčom- na toto som si dávala veľký pozor) , tak je to úplne ok. V dospelosti sa bude javiť len ako silný introvert. S tou socializaciou, ako som si ja vsimla, mali problém hlavne dievčatá. Oni majú iný vnut.svet a prežívanie, aspoň 1 blízku kamarátku potrebovali, ale nevedeli si ju k sebe pritiahnuť. A tým dosť trpeli.. ale je to veľmi individuálne.
@zuzincek synovec má túto diagnózu. Má 3,5 rôčka, zatiaľ vôbec nerozpráva. Ale inak je to veselé, spokojné chlapča, šikovný, sociálne zdatný, v škôlke obľúbený... veríme, že sa skôr či neskôr rozhovorí