Ako ste sa vyrovnali s tým, že vaše dieťa má psychickú poruchu?
Ahojte,
synovi (8,5 r.) bola nedávno diagnostikovaná Zmiešaná porucha správania a emócií, on absolútne nevie zvládať veľké emócie, hnev ho totálne prevalcuje, začína byť agresívny, hovorí o tom, ako chce zomrieť apod. Tie záchvaty hnevu sú chvíľami naozaj šialené. V škole sa dokázal ovládať, ale ak mal ťažší deň, tak doma potom vybuchne ako sopka a chŕli lávu na všetky strany. Som na neho sama, jeho otec na výchove neparticipuje, niekedy s ním (a jeho mladšou sestrou trávi čas), ale absolútne nerešpektuje, že syn je jednoducho iný. Pravidelne sa mi od neho vráti vyhrotený, nezregulovaný. Syn má otca rád, preto na neho nikdy nič zlé, ani nehovorím, ale od psychologičky je potvrdené, že celá porucha sa rozbehla v čase, keď jeho otec od nás odišiel a dlhodobo sa o neho ani nezaujímal. Ja som to všetko samozrejme ex povedala, ale on to proste neberie na vedomie. Nemám v ňom oporu, ani sa nedá na neho spoľahnúť ohľadom detí (o platení výživného ani nehovorím). Moji rodičia mi pomáhajú, ale takisto si neuvedomujú, že syn je proste náročné a iné dieťa (a viac než robia od nich ani nemôžem chcieť, lebo je to hlavne moje dieťa). Ja mám mentálne náročnú prácu, do toho druhé dieťa, ktoré mám pocit, že je neustále na druhej koľaji, lebo syn ma neustále potrebuje.
Dlhšie som jeho správanie (aj s psychologičkou) pripisovala možnému ADHD, prípadne emočnej nezrelosti, absolvoval aj terapiu hrou, ale nič nepomáhalo, nakoniec sme boli na diagnostike v inom meste. Tam som sa dozvedela presnú diagnózu, za posledný mesiac som volala snáď každému terapeutovi EMDR (terapia na spracovanie traumy v detstve), nakoniec nás zobrala Mgr. Dejová v ZA, ale dochádzať tam bude náročné a neviem ani či to utiahnem finančne, či to vôbec môj zamestnávateľ pochopí, ale syn musí spracovať traumy z detstva - hlavne odchod otca. Už teraz mi však psychologičky vraveli, že toto bude dlhý proces, kým sa mu duša aj hlava uzdravia a vlastne ani neviem, či vôbec.
Momentálne syn chodí do denného tábora a vlastne už ani nechodí, lebo tam vôbec nevedia pracovať s deťmi a vracal sa odtiaľ tak vyhrotený, že doma sa nedali tie jeho záchvaty zvládnuť. Celú noc som nespala a mám úzkosti, ako toto celé dáme a či vôbec. Neviem to prijať, že práve moje dieťa je takéto, pričom som sa naozaj snažila spraviť vždy najlepšie ako som vedela. O tom, že ja vlastne ani nemám osobný život, lebo sa točím v kruhu povinností, ani nehovorím. Som maximálne vyčerpaná a fakt nevládzem všetko ťahať sama, pričom dobre viem, že inak to ani najbližšie roky nebude.
Ako ste dokázali prijať, že Vaše dieťa je iné a zmieriť sa s tým? Ďakujem za odpovede!
Len sa opytam, u detskeho psychiatra ste boli? Ak nie tak by som isla cim skor. A takisto by som zasla k detskej lekarke a prebrala s nou synove stavy, mozno vas nasmeruje dalej (neurolog, endokrinolog atd...). Tieto stavy mozu mat aj inu pricinu.
Tu diagnostiku robil pedopsychiater? Lebo nepíšeš nič o liekoch. On by mal určite užívať lieky, terapia je super, ale on potrebuje lieky
Tu môže byt aj iný dôvod tohto celého, nielen odchod a nezáujem otca (to určite výrazne prispelo k celkovému stavu)
Ak ste neboli u pedopsychiatra tak treba čím skôr, jeho treba regulovať liekmi aby nebol taký vyčerpaný zo svojich stavov
@tykat boli sme u detského psychiatra, ale ona sama sa vyjadrila, že jediné, čo môže, je dať mu lieky na utlmenie, s čím nie som stotožnená. Inak vravela, že má extrémne veľa pacientov a inak sa mu venovať nemôže. Skúsim aj pediatričku, ale ja nemám toľko priepustiek a dovolenky, aby som toto všetko sama dokázala zastrešiť. Ja rozumiem, že je to dôležité, ale dcéra je chorľavé dieťa a s ňou tiež behám po lekároch.
z dlhorocnej praxe ti poviem, ze treba terapiu, psychologa a pedopsychiatra tam mu nastavi lieky ak to uzna za vhodne. Po puberte sa tieto prejavy zvyknu minimalizovat az uplne vymiznut , mame pripady deti, ktore v dospelosti uz tuto dg nemaju ked sa dovyvija mozog a da sa do poriadku dusa dietata. Lieky na utlmenie vedia pomoct, netreba sa toho bat.
Liekom by som sa nebranila, hlavne ak ma stavy ktore popisujes. Popri tom moze prebiehat psychoterapia. Ale syn sa potrebuje hlavne stabilizovat a spolupracovat. Terapia toto nevyriesi, to je na dlho. Lieky sa neskor mozu vysadit.
A hlavne chod cim skor k detskej lekarke.
@klementinka58 TOP správa 🙂
neda sa aby bol viac s tebou, pripadne najst iny spolahlivy muzsky vzor?
@michaela329 čas na podporné skupiny nemám, ani peniaze na psychologičku pre seba, preto som oslovila OZ pre bezplatnú terapeutickú pomoc pre seba, ale momentálne len čakám, lebo mi nevedia dať termín, nakoľko sú vyťažení. Ale ďakujem, ja tento pocit naozaj nemám.
@lilitela ja niekedy nemám čas ani jesť, nie ešte hľadať spoľahlivý mužsky vzor, a so mnou viac? Veď ja mám prácu, potom som s ním stále len ja.
Chápem, že nemáš času nazvyš na podpornú skupinu, ale možno by sa ti dalo aspoň takto online raz za 2 týždne prihlásiť sem:
https://dusevnezdravie.sk/projekt/klub-nezabudk...
ONLINE KLUB NEZÁBUDKA PRE RODIČOV NEURODIVERGENTNÝCH DETÍ
Miesto pravidelných stretnutí:
Online o 18:00 na linku: https://forms.office.com/e/jktfVgzJiR
Viac info o klube Nezábudka pre rodičov neurodivergentných detí:
Klub je bezpečné miesto pre rodičov neurodivergentných detí. Neurodivergentný je označenie pre jedinca, ktorý je neurologicky iný, odlišný od typického, ako napríklad ľudí s ADHD, autizmom, ľudí s poruchami učenia a pod.
Stretnutia sú zamerané na vzájomnú podporu, na rozhovory o nás, rodičoch, o našich deťoch, ich inakosti. Príďte si zažiť pocit, že v tom nie ste sami, že sa vieme navzájom chápať a inšpirovať.
Klub moderujú:
Petra Hofierková – peer konzultantka
Marína Trnovcová – peer konzultantka
Vladimíra Podoláková – peer konzultantka
Radovan Kyrinovič – psychológ
Email: klub.neurodiverzita@dusevnezdravie.sk
PROGRAM:
28.6.2024 – piatok – od 18:00 do 20:00
12.7. 2024 – piatok – od 18:00 do 20:00
26.7. 2024 – piatok – od 18:00 do 20:00
@klementinka58 Tie jeho stavy sa zhoršili teraz cez leto, a po tomto tábore to je fakt vyhrotené. Inak, keď má stereotyp v škole, do toho šport, tak je to zvládateľné. Jedine, ak sa niečo udeje v škole, tak doma vybuchne. U nás sa na termín u pedopsychiatra čaká 7 mesiacov, čo je extrémna doba. Ja riešim, terapeuta, psychológa už dlhšie, na diagnostiku nás poslali pred necelým rokom, čo som riešila v podstate hneď, ale na termín sme zas čakali 8 mesiacov. Ťažko mu promptne pomôcť, keď sa všade dlho čaká. Pediatričku skúsim teda, ako tu niektoré ženy píšu. Veľmi ďakujem za Tvoj komentár.
Daj mu lieky uľaví sa tebe aj synovi.Drzim palce a mysli aj na svoje psychické zdravie možno tiež by bolo na mieste niečo uzivat
neviem aku mas pracu, v niektorych pracach moe ist dieta s rodicom, ak nerusi. Uberies mu stres. A co sa toho muzskeho vzoru tyka - myslela som castejsie tvojho otca samotneho so synom, ci by to nezvladal. Ze by sa tvoj syn viac upol na stareho otca.
Ale podla toho co pises, ja neviem, pripada mi to ako ina diagnoza. Nemoze byt asperger? ma rad stereotypy a rozhodi ho nove prostredie...
skús sa ešte porozprávať znova s jeho otcom , či by neprevzal časť zodpovednosti aj on . Deti sú aj jeho , on bol pri plodení taktiež , nie je správne že to všetko hodil na krk a on si žije život slobodného .
@unicornlady ďakujem veľmi pekne, časovo to je celkom pre mňa náročné, ale určite to skúsim!
@lilitela Nie je to asperger, boli sme na diagnostike, toto vylúčili. Môj otec pracuje stále a chodí na týždňovky, cez víkend je trochu s ním, ale on nemá na neho trpezlivosť a hlavne môj otec neverí na psychické poruchy a podobne.
a rodičia od exmanžela by sa nevedeli zapojiť? Ak otec nie je až tak funkčný, nemá fajn rodičov, že by vedeli pomôcť? Je to predsa ich vnuk.
@subartic S ním som sa rozprávala toľkokrát, že v tom nevidím zmysel, prosila som ho, dohovárala, slušne vysvetľovala, on nemá pocit, že náš syn je iný, pretože pri ňom tie záchvaty syn nemá také intenzívne, lebo sa ho bojí (to sám syn povedal), syn je šťastný, že s ním aspoň chvíľu je. Môj ex vidí len seba a je toho názoru, že za všetko môžem ja a nemá pocit, že treba čosi riešiť.
@0silvia0 Ex má len mamu a ona nemá nikdy čas, ja už ju ani neprosím, lebo keď u nej aj niekedy boli, tak len na max 3 hodiny a pozerali celý čas televízor.
mas to tazke oslov oz jedenrodic.sk myslim na teba. mam kamosku co to ma velmi podobnem tiez sa rozisli s manzelom a starsi syncek ma zachvaty agresivity.
tak syna natoč a ukáž mu ich aby ich videl , nech sa postaví realite. Veď to je aj na koňa veľa čo ty znášaš a on nič. Ja ´ta chápem , lebo jeden z mojich synov bol takýto výbušný ako dieťa ak sa mu niečo nepáčilo , alebo ak sa v ňom niečo nahromadilo a to mal otca doma a starajúceho sa a láskavého otca, po 16 roku to takmer odoznelo , neviem aký by bol v dospelosti lebo bohužiaľ zomrel v 17 rokoch . Existuje aj také niečo ako uloženie výchovných opatrení , boli by uložené súdom a voči tvojmu exmanželovi . Pozri sa na to .
@subartic Ako mu pomôže, že bude vidieť svoje záchvaty, keď on sám ich prežíva, ja som o tom komunikovala s psychologičkou a toto naozaj nie je cesta ako postaviť 8ročné dieťa, ktoré má poruchu a nevie ju ovládať, realite. Bude sa iba cítiť horšie, on vie, že je iný, preto chce zomrieť a nemá sa rád. Veď by som mu ešte viac ublížila.
Úprimne ti poviem, že viem aké mám možnosti, ktoré môže nariadiť súd, ale to je správne, nútiť niekoho, aby sa musel starať o svoje dieťa, aj keď nechce? Veď on mu úplne mätie myseľ, tvrdí synovi, že on ho nikdy neopustil, že stále bol tu, pričom nebol, a syn - malý chlapec ho nevie konfrontovať. Toto, čo s ním zažívam je fakt dlhoročné peklo, ja sama potrebujem terapiu, po tom všetkom, čo mi ex spravil a syna tomu dobrovoľne naozaj vystavovať nebudem.
Ďakujem za Tvoje názory, ale ja som túto diskusiu nezakladala za účelom zistiť, ako mám mať viac času pre seba alebo ako zapojiť otca dieťaťa do výchovy, ale ako prijať, že môj syn má poruchu a je iný.
nie on , jeho otec by mal vidieť tie záchvaty ktoré má u teba doma.
@subartic Aha, prepáč, zle som to pochopila. On vie, že ich má, syn ich síce v takej miere nezažíva pri ňom, ale má ich aj s ním. On mi potom iba poslal články, ako mám vychovávať deti, lebo to robím zle.
To prijatie je proces, vzajomny. Ak bude mat stale vazne zachvaty, prijatie bude pre teba velmi obtiazne. Pretoze si vycerpana. Ked budes na tom lepsie, najdes aj silu a sposob to prijat. V zavislosti od toho, ako dlho a ako casto su zachvaty, treba zvazit tie lieky. Ak nechces lieky, tak jedine riesenie je syna nevystavovat (minimalizovat) situaciam, ktore mu stav zhorsuju. On sa zlepsi, ty sa zlepsis a prijatie bude lahsie.
@lilitela ďakujem!
Ahoj. Mám syna s ADHD + emočne poruchy. On bol taký malý terorista. Kusal všetkých na okolo keď sa mu niečo nepáčilo. Hádzal predmety, sestru mlátil. Čo sa dalo pokazil, stále v krči a kopa nervov. Vybuchol pre banality ( ako keď vidíš tie videá že dieťa plače lebo mama ošúpala banán). V škole prvý ročník hrozné, už chceli aby som ho dala do špeciálnej školy, ale ani psychiater, psychológ to nechcel.Dnes má 12,5 roka ukľudniť sa dá sa povedať aj keď stále je že ja neviem hra hru a nedarí sa mu tak sa bucha, ale sám seba. So sestrou sa v kuse háda, tak mu stačí maličkosť. S nami sa hada keď mu poviem to a to a on nie on si ide svoje. Tam už myslím že prišla aj puberta. Bral lieky od psychiatrov, bol kľudný. Potom sme vysadili postupne
Kedze si anonym, co samozrejme chapem, napis mi spravu, ak chces
ked toto tak cele citam, je potrebne si uvedomit aj geneticku stranku ci v rodine nie je nejaka geneza psychickych chorob. Naozaj tym detom netreba nic ine len pevne stanovene hranice, priateslky nie direktivny pristup ale s dosledkami....terapiu, aby tie depresivne nalady nepresli do depresie , filialnu terapiu ( ak ste neboli), pedopsychiatra a liecbu inak tie stavy mozu prejst do poruch spravania a potom to bude kolobeh LVS....a pod.
Nemám osobnú skúsenosť s takým svojim dieťaťom, iba z práce a viem aké hroty to môžu byť. Avšak chcem Ťa poprosiť - mysli trochu aj na seba, pridaj sa do podpornej skupiny, ak existuje a skús ísť aj Ty k psychologičke, myslím, že budeš potrebovať podporu od odborníka a veľmi vám trom držím palce. Si úžasná a veľmi sa snažíš 🍀