Ako reagujú vaši muži, keď ochorie dieťa ?
Moj muz ma vzdy upodozrieva, ze panikarcim, ze reagujem priliz emotivne, ked ma dieta horucku a pritom mam len normalny strach o svoje dieta, ktore je momentalne na ceste do nemocnice pre podozrenie na zapal slepeho creva, a to si myslel, ze panikarcim tiez. Dieta ma 3 a pol roka. Ako reaguju vasi muzi ?
a ako reaguje muz ?
môj nikdy neriešil dcérine choroby, správal sa akoby nič, všetko ok, nevadí, že má kašeľ, že sme v noci hodiny presedeli na posteli s kašľom, spokojne spal vedľa, nevadí, že má horúčku veď to prejde ...a keď jej vyberali mandle, prišiel keĎ už bolo po všetkom .....netvrdil, že panikárim, ale mal to na ....
@patka06 zaujimave, a to ti pride ok ?
nas syn mal 3 roky 40.ky horucky. Vzdy som s nim bola ja - aj v noci, pretoze je nutne podavat presne sirup v intervaloch a davkach aby neprisli febrilne krce. Jeden jediny krat som nechala doma manzela a isla do mesta nakupit. Pridem domov, manzel ze syn pozera TV, lebo mal 40,5C horucku. A hovorim mu - dal si mu sirup podla navodu? To bolo 16mm k veku a vahe. A on zahlasi - nie dal som mu 5mm - 16 mi pride hrozne vela 🙏 Maticka, som myslela ze ho ... Alebo - ved nech si lahne (s horuckou takmer 40) do rana mu to prejde. Ved sa nic nedeje. A to sa nesmie - ked ma dieta vysoke horucky tak sa musi davat sirup lebo upadne do feb. krcov. Ja prilis panikarim, ja vsetko hrotim ... ale potom ked sa nieco stalo - rozbil si maly hlavu ked bol s nim, potom mal kompletne rozbite usta ked mu pretelel z motorky tak to bol uz modry ako mrak od strachu. A co mam robit, co mam robit - a caka ze to vsetko vyriesim. Vzdy hrdinovia, a ked sa nieco stane tak pozeraju ako vrany z pola 😠 aby sme to dali dohromady
@kittykat22 zaujmave velmi podobne aj u nas
no lepšie ako by mal všetko komentovať
ale to nie je len u nas, maju to tak aj kamaratky. manzel kamaratky bol vonku so synom a prisiel domov - maly krival. Kamoska sa pyta - co sa stalo. Aaaale skocil dole zo strechy. Kamaratka ako myslis zo strechy. Ze z nizkej tak 2.5m. Zahriakol ju, ze vyvadza a maly sa da dohromady. Po 3 dnoch na pohotovosti zistili ze ma nastipenu kost v clenku - lekarka sa jej doslovne spytala ci nema rozum, ze takto necha behat dieta 3 dni, ze moze dozivotne krivat 🙈 Maly dlaha asi mesiac v 2 rokoch, ale je v pohode.
moj vsetko zlahcuje, akoby nic
Chlapy vsetko beru inac....oni nenosia 9 mesiacov v sebe babatko...darmo matka je matka 😊
Moj muz zacne byt nervozny, hadavy (ak sa mu nepozdava moj liecebny postup alebo ak liecba nezabera tak rychlo ako by chcel), miestami az agresivny. Ale nie voci nam ale k situacii. Nevie to spracovat. Velmi sa o syna boji a je na neho viac uzkostlivy ako ja.
@samrolka2019 moj tiez
Ani raz za 5 rokov co maleho mame mi nepovedal ze prehanam, skor ma k detskym doktorom posiela on sam.
@samrolka2019 no vidis, to je fajn, konecne normalny prístup
U nas to je naopak mus to preziva viac ako ja chlapci mali horucky 39-40 on daval zabali ale sirup ja taze spolu
Choroby, zdravotné problémy a úrazy riešim zasadne ja, u nás je ten panikar muž, s detmi som nikdy nebehala bezdôvodne k lekárovi a keďže muž nechce ísť, tak musí strpieť, že neskacem pri každom zakaslani a narazenom prste akoby sa dieťaťu blížila posledná hodina.
Moj muz tvrdi, ze som trosku uzkostna, ked riesim kazdu zapareninu (ano riesim, som toho nazoru, ze taketo veci treba podchytit hned), avsak ked sa jedna o teplotu a pod., nic nepodcenuje. Ale on je zdravotnik, pre mna o to vacsia istota.
U nás sme asi tak narovnako nepanikarime casto, len nám je ľúto deti, hoci boli aj dosť stresové situacie, - vtedy je skôr taky, že nevie ako mi má pomôcť a spolieha sa namna že viem ako postupovat.., keď vidí, že panikarim, tak vie že uz je zle, nezlahcuje a počúva ma..
napr.ked mal tretí syn v 2m 39.teplotu a zle dýchal (mal zápal priedušiek), alebo najstarší ked mal ako.2r febrilne kŕče.. vždy mam.pocit že všetky rozhodnutia sú namne a on síce splní každý môj príkaz, mám strašný pocit zodpovednosti že ak ja rozhodnem zle, bude to len moja chyba..
ale tých detských chorob máme už za sebou veľmi veľa.. máme ich troch a sú dosť chorlavi alergici hlavne synovia.. takže väčšinou už zvládame choroby bez nejakého stresu..
Tak môj panikári strašne...stačí, že niektorá 3x zakašle, už by s ňou k doktorke bežal. Našťastie nás nejaké vážne stavy doteraz okrem jedného razu obchádzajú. Ten jeden raz, keď dcéra spadla z detskej stoličky rovno na rozbitú misku s obedom a porezala si ruku, našťastie nebol doma. V nemocnici na zošívaní by podľa mňa ostarol aspoň o 10 rokov.
Ja nezvyknem byť hystericka, nebeham po pohotovostiach zbytocne, snažím sa byť o krok vpredu a predvídať, ale muž zlahcuje. On ma pocit ze deťom sa nemôže nič stať. Nakoľko sa doteraz vždy ukázalo ze môj úsudok je správny, tak nekritizuje, ale pocuvne ma. Len raz bol nepríjemný keď sa dcére nechcelo rehabilitovat tak mi povedal ze jej nič nie je, že ja z nej robím chorú.
Ak deťom niečo je radšej ich riešim ja, lebo ako som už písala on čaká, ved to prejde, nič sa nestane..... Ale keď dám presne inštrukcie, dodržiava ich.
Môj muž je vždy ten, kto ma upokojuje a mne to pomáha, lepšie ako keby mam vidieť, že panikari a bojí sa aj on, tak by mi bolo asi horšie
Lenže ja riešim každý sopeľ a keď mala rozbila hlavu a zosivali jej ju a následne sme ležali v nemocnici, tak som ostarla o 10 rokov a stále som sa muža pýtala, bude to dobre??? A keď mi rozhodne povedal, áno bude!! Cítila som sa omnoho lepšie! Ale tiež nebezim z každým zakaslanim alebo soplom k dr aj keď ma to trápi ako každú matku! Niekedy som rada, že je viac nad vecou ako ja
Normalne, tak.isto ako ja sme v klude
A to sme si preskakali bselico. Bat sa bojime ale.nepanikarime. to nikomu nepomoze. Pokial bola dcera nachladnuta a bolo treba zostat doma isli sme k dr. A vypisala. Malokedy dala antibiotika. Aj ked mala dcera horucky. Vedela to.odhadnut. ale.vzdy povedala ak sa.to zhorsi pridite. Tak bud sme prisli alebo nie. Ale.nepanikarili sme zbytocne
Moj muz doslova trpi, ak vidi na malom co i len malu bolest...ja som sa to casom naucila znasat trochu lepsie, pochopila som, ze musim byt dietatu oporou v tazkych chvilach a nie plakat s nim...moj muz je v tomto trosku opak, o maleho sa boji, ale velmi sa na mna spolieha, ze ja som ta, ktora vsetko vyriesi a zvladne (zo zaciatku sem tam spochybnoval moje nazory, ale ked casom videl, ze som vzdy mala pravdu, dokonca aj ked som sa hadala s pediatrickou, odvtedy mi veri na 100%)...ale pomaha mi ako moze 🙂
No my po Dr moc nebehame, ale áno môj muž je až extrémny flegmatik, všetko zľahčuje a tiež podľa neho všetko moc prežívam, nerozumie tomu, že by som v tej chvíli dala všetko za to, aby som mohla vziat ochorenie dieťaťa na seba a ono bolo zdravé.... Neverí môjmu materinskemu inštinktu . No niektoré situácie nikdy nezabudnem-ako som ho musela prosiť, aby ma zaviezol vtedy s 2r dcérou na urgent , mala zlomenú nohu, podľa neho "len narazene", ako som ho musela prosiť, aby mňa zaviezol na urgent koli krvácaniu v tehotenstve... Podľa neho to bolo "ôk"..... V týchto situáciách ma fakt "dojal".... Proste salám balam... Svet gombicka....
No u nás je to skôr opačne pamätám si keď si dcéra zlomila ruku jeho miláčik posmykla sa doma na parketoch išla som s nou do nemocnice žiaľ musela byt hospitalizovana pretože jej to museli naprávať pod narkozou zvládla to sama bravúrne horšie bolo to ze ako som ja bola v nemocnici manžel sa mi zrútil z toho proste začal strašne plakať a nevedel sa z toho spamätať musela som ho ja ešte uspokojovať a vravieť mu ze to bude dobre
Nepanikárime,ideme ako naprogramované mašiny,najviac sa to prejavilo pri dcérinom úraze a synovom slepáku...a asi je z toho jasné,že sme obaja zdravotníci.
U nás ani jeden nerobíme paniku, to aj tak nikomu nepomôže. Obaja sa normálne staráme a robíme čo treba, žiadna hystéria okolo toho.
Môj ex.nikdy nebol pri nas ked maly bol chory.vzdy utekal k jeho rodicom....a teraz ked byva maly chory tak vraj za to mozem ja...a pri tom som ja velmi uzkostliva matka.lebo maly je jedinacik a mala som ho po 40-tke.k tomu este ucim v detskej nemocnici a vidim tam kadejake zdravotne stavy deticiek a komplikacie.tak ja panikarim aj pri soploch obcas.pri zakaslani....
Panikari viac ako ja a je to obcas na nervy
tak isto ako ty - reagujem aj ja...
mm troška kľudnejšie.... Niekedy som nebola schopná byť ani v nemocnici s deckom, bol radšej mm...